Postúpenie Nároku na Náhradu Škody: Podmienky a Kontext

Cieľom tohto článku je podrobne preskúmať problematiku postúpenia nároku na náhradu škody, s dôrazom na podmienky a rôzne aspekty, ktoré ovplyvňujú túto oblasť práva. Právna zodpovednosť, obzvlášť v obchodnoprávnych vzťahoch, je komplexná téma, ktorá si vyžaduje dôkladnú analýzu.

Zodpovednosť konateľov s.r.o. a Súkromnoprávna Rovina

Zodpovednosť konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) sa môže skúmať v troch hlavných oblastiach. Prvou je súkromnoprávna zodpovednosť, ktorá je hlavným predmetom tohto článku. Ďalšie dve oblasti zahŕňajú správnu zodpovednosť, kde spoločnosť (prostredníctvom konateľa) spôsobí škodu porušením povinností v správnom práve.

V súkromnoprávnej rovine možno uvažovať o zodpovednosti člena štatutárneho orgánu voči spoločnosti, v ktorej pôsobí ako štatutárny orgán. Táto zodpovednosť sa člení na:

• Funkčná zodpovednosť: Zodpovednosť za riadny výkon funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Sankciou za porušenie týchto povinností môže byť odvolanie z funkcie, zníženie odmeny alebo uplatnenie zmluvnej pokuty.
• Zodpovednosť za škodu: Posudzuje sa v kontexte ustanovenia §135a v súlade s §373 a nasl. Obchodného zákonníka (ObZ).
• Zodpovednosť za porušenie zákazu konkurencie: Posudzuje sa v kontexte ustanovení §136 a §65 ObZ.

Vzťah medzi štatutárnym orgánom s.r.o. a spoločnosťou je v zmysle §261 ods. 3 ObZ absolútnym obchodom. V obchodnom práve dominuje objektívny princíp zodpovednosti, čo znamená, že zavinenie sa prezumuje a ide o zodpovednosť za výsledok bez ohľadu na zavinenie.

Podmienky pre Úspešné Uplatnenie Nároku na Náhradu Škody

Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody voči konateľovi s.r.o. musia byť kumulatívne splnené tri podmienky:

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

1. Porušenie právnej povinnosti: (zo zákona alebo zo zmluvy) - povinnosti konateľov upravujú najmä §65, §135, §135a, 136 ObZ. Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Obchodný zákonník len demonštratívne uvádza tie povinnosti, pri porušení ktorých vzniká zodpovednosť konateľov za škodu. Ich zodpovednosť môže vzniknúť aj pri porušení iných povinností, ako tých, ktoré uvádza zákon. Okrem zákonom vymedzených povinností konateľov sem možno zahrnúť aj napríklad dodržiavanie povinnosti lojality, legality, mlčanlivosti alebo hájenia záujmov spoločnosti.
2. Vznik škody: Preukázanie vzniku konkrétnej škody je povinnosťou poškodeného. Liberačnými dôvodmi, ktoré môže uplatniť škodca sú neodvrátiteľná, neprekonateľná, nepredvídateľná prekážka (v zmysle ust. §374 ObZ, napríklad neočakávaný zvrat vo vývoji trhu) , ďalej postup s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere (v súlade s ust. § 135a ods. 3 ObZ) a vykonávanie uznesenia valného zhromaždenia za podmienok upravených v ust. §135a ods.3 ObZ. Za konanie s odbornou starostlivosťou sa považuje také konanie, ktoré je možné všeobecne požadovať od konateľa pri konkrétnom konaní. Za konanie s odbornou starostlivosťou možno za určitých okolností považovať aj také konanie, ktoré je síce chybné, avšak takým konaním konateľ neporušil svoje povinnosti. Môže sa jednať napríklad o uzavretie zmluvy, ktorá neprinesie spoločnosti očakávaný zisk. V uvedenom príklade nevznikne zodpovednosť za škodu, nakoľko škoda spoločnosti nesúvisí s porušením povinnosti konateľa, ale s podnikateľským rizikom. Dôkazné bremeno o konaní s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti nesie konateľ. Vzniknutú škodu uplatňuje voči konateľovi spoločnosti poškodená spoločnosť, prípadne spoločník alebo veriteľ spoločnosti vo vlastnom mene a na vlastný účet, ak nemôže svoju pohľadávku uplatniť z majetku spoločnosti.
3. Príčinná súvislosť: Jedná sa o preukázanie skutočnosti, či medzi porušením povinnosti členom štatutárneho orgánu a vznikom škody existuje vzťah príčiny a následku. Treba mať však na pamäti, že konatelia nezodpovedajú za výsledok svojej činnosti, ale za jej riadny výkon.

Ak poškodená spoločnosť preukáže splnenie týchto troch predpokladov, má nárok na náhradu škody. V prípade úspešného uplatnenia liberačných dôvodov konateľ za vzniknutú škodu nezodpovedá.

Vzdanie sa Nároku na Náhradu Škody

Zaujímavou otázkou je vzdanie sa nároku na náhradu škody. V zmysle §135a ods. 4 ObZ sú dohody obmedzujúce alebo vylučujúce zodpovednosť konateľa vylúčené. Vzdanie sa nároku na náhradu škody spoločnosťou voči konateľovi je možné len za splnenia zákonom stanovených prípadov (najskôr po troch rokoch, len so súhlasom valného zhromaždenia a pri neexistencii udeleného protestu do zápisnice na valnom zhromaždení spoločníkmi disponujúcimi viac ako 10% výšky základného imania). Tieto však nie sú účinné voči veriteľom spoločnosti.

Dôležité je aj kogentné ustanovenie §386 ods. 1 ObZ, podľa ktorého sa nároku na náhradu škody nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť. Skupina autorov však zastáva názor, že po porušení povinnosti to možné je. Napríklad O. Ovečková sa prikláňa k možnosti limitácie náhrady škody, resp. jej rozsahu ex ante, teda aj pred porušením právnej povinnosti. Pozornosť upriamuje aj na súvislosť ustanovenia § 135a ods. 4 ObZ s kogentným ustanovením § 386 ods.

Podľa Pelikánovej kogentné ustanovenie § 386 ods. 1 ObZ kladie medze dispozitívnosti tých ustanovení, ktoré upravujú rozsah náhrady škody. Teda nezakazuje rozsah náhrady škody dohodou strán obmedziť, ale zakazuje, aby sa zmluvné strany vzdali svojho práva, resp. nároku na náhradu škody ako celku. Toto tvrdenie možno podľa I. Pelikánovej (rovnako ako podľa O. Ovečkovej) podporiť aj právnou úpravou ustanovení o zodpovednosti štatutárnych orgánov pri s.r.o., a.s.

Limitácia náhrady škody dohodou sa bežne uplatňuje v medzinárodnom obchode. Aj princípy medzinárodných obchodných zmlúv UNIDROIT umožňujú za určitých podmienok zmluvnú limitáciu rozsahu náhrady škody. Napríklad v Nemecku je možná zmluvná limitácia náhrady škody za presne vymedzených podmienok, pričom zákon upravuje rôzne situácie podľa stupňa zavinenia, pričom limitácia sa nepripúšťa pri škode spôsobenej úmyselne. Väčšina odborníkov sa prikláňa k možnosti limitácii náhrady škody.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Vecná Legitimácia v Súdnom Konaní

Z procesného hľadiska je dôležité vysporiadať sa s vecnou legitimáciou v súdnom konaní. Na podanie žaloby o náhradu škody spôsobenej konateľom sú aktívne vecne legitimované nasledovné subjekty:

• Spoločnosť, v mene ktorej koná štatutárny orgán (napríklad súčasní konatelia) proti bývalým konateľom spoločnosti
• Spoločnosť v zastúpení spoločníka spoločnosti proti konateľom
• Veriteľ spoločnosti proti konateľom
• Správca konkurznej podstaty (ak je spoločnosť v konkurze) uplatňujúci nároky veriteľov spoločnosti proti konateľom (voči rozhodnutiam, ktoré spravili pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu)
• Likvidátor spoločnosti proti konateľom.

Pasívnu vecnú legitimáciu v spore má štatutárny orgán spoločnosti (či už bývalý alebo súčasný).

Premlčanie Nároku na Náhradu Škody

Pri premlčaní nároku na náhradu škody vychádza Obchodný zákonník z obdobnej konštrukcie počiatku plynutia premlčacej doby ako Občiansky zákonník s tým, že subjektívnu dobu viaže na iný moment. V zmysle ust. §397 ObZ je subjektívna doba štvorročná a podľa §398 ObZ je objektívna doba desaťročná. Subjektívna doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvedel o škode alebo sa o nej dozvedieť mohol a o tom, kto je povinný škodu nahradiť. Uvedená vedomosť sa viaže na existenciu oboch skutočností, t.j. rozsahom a výškou, ale znalosť poškodeného musí postačovať pre možnosť uplatňovať si nárok na súde. Objektívna doba pri práve na náhrade škody sa však končí najneskôr uplynutím 10 rokov od odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Zákaz Konkurencie

Medzi dôležitú povinnosť konateľov s.r.o. (ako aj pre členov dozornej rady), patrí dodržiavanie zákazu konkurencie. Jeho účelom je ochrana samotnej spoločnosti pred špekulatívnym konaním jej orgánov a ich členov alebo spoločníkov. Ustanovenie §136 ObZ upravujúce zákaz konkurencie je kogentné a umožňuje odchýlnu právnu úpravu len tak, že spoločenská zmluva alebo stanovy môžu rozšíriť obmedzenia pre konateľov nad rámec zákona. Účelom zákazu konkurencie je zamedziť takému konaniu, výsledkom ktorého môže byť konflikt záujmov spoločnosti a osôb, na ktoré sa tento zákaz vzťahuje.

V zmysle ust. §136 ods. 1 ObZ pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie:

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti,

b) sprostredkovať pre iné osoby obchody spoločnosti,

c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením

d) vykonávať činnosť štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho alebo iného spoločenského orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje

Náhrada Škody Spôsobenej Nezákonným Rozhodnutím Orgánu Štátu a Zodpovednosť Exekútora

Nárok na náhradu škody môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal, a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.). Nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Aktívnu legitimáciu na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. má ten, komu vzniklo právo na náhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu vrátane základného predpokladu tejto zodpovednosti, a to vzniku samotnej škody.

Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným.

Príčinná Súvislosť Medzi Vznikom Škody a Nezákonným Rozhodnutím

Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. Zároveň treba uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade, je či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý na skutkovom zistení.

Ďalšie Aspekty Nároku na Náhradu Škody

• Splatnosť nároku na náhradu škody: Ak čas plnenia nie je určený dohodou alebo právnym predpisom, splatnosť sa posudzuje podľa § 563 Občianskeho zákonníka.
• Ustálenie zdravotného stavu poškodeného: Odškodnenie za bolesť sa poskytuje nielen za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, ale aj za bolesti spôsobené liečením poškodenia zdravia alebo odstraňovaním jeho následkov. Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať jeho posúdenie.
• Náhrada škody z titulu vykonania exekúcie v rozpore s právom EÚ: Účastníci exekučných konaní sa môžu dôvodne spoliehať na objektívne právo a na to, že ak existuje zákonná povinnosť súdu zastaviť exekúciu aj bez návrhu a na to, že súd v žiadnom prípade nedovolí vykonať exekúciu na plnenia z podmienok, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach naviac v neprospech slabšieho účastníka zmluvy.
• Subjektívna vedomosť o zodpovednom subjekte: Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, je rozhodujúci okamih, kedy zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu.
• Náhrada škody za vykonaný trest odňatia slobody: V prostredí aplikácie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa pojmom škoda rozumie ako škoda hmotná, tak aj škoda nehmotná.
• Omeškanie so zaplatením náhrady škody na zdraví: Pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka (škodcu), je rozhodujúca povaha požadovaného (súdom priznaného) odškodnenia.
• Delená zodpovednosť za škodu: Pri uplatnení náhrady škody spôsobenej viacerými škodcami záleží na poškodenom, či bude požadovať náhradu na jednom, na niektorých alebo na všetkých škodcoch.
• Regresné právo zdravotnej poisťovne: Právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým jej v danom prípade právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom Z. P.

Zodpovednosť Štátu za Škodu

Podľa Ústavy SR, čl. 46 ods. 3, má každý právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

Zodpovedným subjektom je štát a to v prípade, že škoda bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci alebo územná samospráva, a to v prípade, že škoda bola spôsobená pri výkone samosprávy. Zodpovednosti za škodu sa štát nemôže zbaviť. V prípade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za danú škodu v prípade nezákonného rozhodnutia, nezákonného zatknutia, zadržania alebo iného pozbavenia osobnej slobody, rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutia o väzbe, alebo v prípade nesprávneho úradného postupu.

Osobitosti Náhrady Škody

Osobitosťou náhrady škody je to, že pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde treba spravidla nárok vopred prerokovať s príslušným orgánom podanou písomnou žiadosťou. Tento nárok má uspokojiť predovšetkým orgán príslušný na prerokovanie nároku. V prípade, že kompetentný orgán v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojil nárok poškodeného čo i len sčasti, poškodený sa môže domáhať uspokojenia nároku na súde a tiež môže podať sťažnosť za prieťahy v konaní.

Právo na náhradu škody sa premlčuje v období do troch rokov odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, resp. odo dňa doručenia oznámenia (rozhodnutia), kedy sa zrušilo alebo zmenilo právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčuje za desať rokov odo dňa, kedy bolo poškodenému doručené oznámenie (rozhodnutie), ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej slobody, ako aj v prípade rozhodnutia o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutí o väzbe.

Vymáhanie Náhrady Škody v Trestnom Konaní

Uplatnenie nároku poškodeného na náhradu škody sa vymáha prostredníctvom tzv. adhézneho konania. Je nutné podotknúť, že súd o otázke náhrady škody nerozhoduje ex offo, t. j. z úradnej povinnosti.

tags: #postúpenie #nároku #na #náhradu #škody #podmienky