
Postúpenie pohľadávky je právny úkon, ktorý umožňuje zmenu veriteľa. V kontexte advokácie a poskytovania právnych služieb však táto problematika nadobúda špecifické črty a obmedzenia. Tento článok sa zameriava na podmienky a právne aspekty postúpenia pohľadávky advokáta, pričom zohľadňuje relevantnú legislatívu a judikatúru.
Postúpenie pohľadávky (cesia) predstavuje právny úkon, ktorým dochádza k zmene v osobe veriteľa. Konkrétne, do existujúceho zmluvného vzťahu vstupuje nový veriteľ (postupník) na miesto pôvodného veriteľa (postupcu).
Občiansky zákonník upravuje postúpenie pohľadávky v § 524 a nasl. Všeobecne platí, že postúpiť možno pohľadávku, ktorú zákon nezakazuje postúpiť a ktorej postúpenie neodporuje dohode s dlžníkom. Pohľadávka prechádza na postupníka v stave, v akom existovala v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva.Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvára pôvodný veriteľ (postupiteľ) a nový veriteľ (postupník), pričom dlžník nie je účastníkom tejto zmluvy. Zmena veriteľa sa totiž nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu - čas, miesto, predmet plnenia a ďalšie podmienky zostávajú nezmenené.
Zmluva o postúpení pohľadávky musí obsahovať nasledovné podstatné náležitosti:
Zmluvné strany si v zmluve môžu dohodnúť aj ďalšie náležitosti, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky
Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení a môže sa zbaviť záväzku iba plnením postupníkovi.
Postúpenie pohľadávky advokáta za poskytovanie právnych služieb je obmedzené povinnosťou mlčanlivosti, ktorá je jednou z kľúčových povinností advokáta.
Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Táto povinnosť je zakotvená v § 23 zákona o advokácii (zákona č. 586/2003 Z. z.) a je súčasťou sľubu advokáta pri vzniku výkonu tohto povolania. Povinnosť mlčanlivosti advokáta predstavuje právo klienta a nemôže byť svojvoľne porušovaná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal otázkou postúpenia pohľadávky advokáta na paušálnu odmenu za poskytnuté právne služby na tretiu osobu, ktorá nie je viazaná povinnosťou mlčanlivosti. Dospel k záveru, že pohľadávku advokáta, nezbaveného povinnosti mlčanlivosti, na zaplatenie paušálnej odmeny za poskytovanie právnych služieb nie je možné postúpiť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na tretiu osobu, ktorá nepodlieha povinnosti mlčanlivosti. Postúpenie takejto pohľadávky je v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 23 ods. 1 zákona o advokácii v rozpore so zákonom o advokácii s právnym následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Dovolací súd poukázal na to, že postúpenie pohľadávok advokáta, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním právnych služieb podľa zákona o advokácii, na osobu, na ktorú sa nevzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti, odporuje zákonu o advokácii v zmysle § 525 ods. 2 OZ v spojení s § 23 ods. 1 zákona o advokácii. Dôvodom je, že postúpenie pohľadávok týkajúcich sa vyplatenia odmeny za poskytovanie právnych služieb na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb, v ktorých je veriteľ (advokát) viazaný povinnosťou mlčanlivosti o dôverných informáciách získaných od klienta, bráni samotný osobitný zákon, a to zákon o advokácii v § 23 ods.
Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve
Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri
tags: #postúpenie #pohľadávky #advokáta #podmienky