
Pohľadávky predstavujú významnú súčasť majetku podnikateľských subjektov a ich efektívne riadenie má priamy vplyv na likviditu a ekonomickú prosperitu. Tento článok sa zameriava na daňové hľadisko postúpenia pohľadávok, a to najmä v kontexte zákona o dani z príjmov, s dôrazom na postupy účtovania a daňové dopady v rôznych situáciách. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad, ktorý umožní čitateľom lepšie sa orientovať v tejto zložitej problematike.
Pohľadávky nie sú len ekonomickou kategóriou, ale aj objektom riadenia. Rozumieme nimi právo veriteľa požadovať určité plnenie od dlžníka, pričom táto povinnosť dlžníka sa označuje ako záväzok. Pohľadávky a záväzky sú vzájomne prepojené a vyjadrujú jednu obchodnú operáciu z pohľadu oboch účastníkov. Pohľadávky sú súčasťou aktív podnikateľského subjektu a možno s nimi nakladať ako s ostatným majetkom - vytvárať opravné položky, vyraďovať z majetku, postúpiť alebo darovať.
Pohľadávka vzniká, keď dochádza k časovému posunu medzi dodávkou tovaru alebo služby a úhradou za ne. Pri bezprostrednej úhrade pohľadávka nevzniká. Oceňovanie pohľadávok pre účely účtovníctva upravuje zákon o účtovníctve, pričom sa uplatňuje zásada historického ocenenia. Pohľadávka je ocenená cenou, v ktorej vstúpila do majetku účtovnej jednotky, pričom toto ocenenie je možné znižovať len prechodne prostredníctvom opravnej položky. Najčastejším spôsobom ocenenia pohľadávky je menovitá hodnota, ktorá sa používa pri pohľadávkach vzniknutých vlastnou činnosťou subjektu.
V podvojnom účtovníctve sa pohľadávky účtujú na príslušných účtoch účtovej triedy 3 - Zúčtovacie vzťahy. Pohľadávka voči odberateľovi sa zaúčtuje na účte 311 - Odberatelia pri splnení dodávky. Na tomto účte sa účtujú aj pohľadávky voči zahraničným odberateľom, ktoré je potrebné prepočítať na eurá referenčným výmenným kurzom. V jednoduchom účtovníctve sa pohľadávky evidujú v knihe pohľadávok.
Vznik pohľadávky má aj svoje daňové aspekty. Tržby z realizácie výkonov, s ktorými pohľadávka súvisí, sú predmetom zdanenia daňou z príjmov. Daňová legislatíva sa snaží zmierniť nepriaznivé dosahy vyplývajúce zo zdanenia neprijatých úhrad a zároveň zabrániť špekulatívnym konaniam s pohľadávkami. Preto zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkom za určitých podmienok odpísať pohľadávky po lehote splatnosti aj do daňových nákladov, vymedzuje podmienky pre daňovú akceptáciu opravných položiek k pohľadávkam a pravidlá pri uplatnení pohľadávok do daňových výdavkov pri ich postúpení.
Prečítajte si tiež: Finančná správa a pohľadávky
Odpísanie pohľadávok je jedným zo spôsobov ich definitívneho vyradenia z obchodného majetku, pričom ho nemožno stotožňovať s ich zánikom. Daňovo účinný odpis pohľadávky znamená, že menovitá hodnota pohľadávky, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov.
Zákon o dani z príjmov upravuje podmienky pre odpis pohľadávok v § 19 ods. 2 písm. h) a r). Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) môžu uplatniť daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva. Odpis pohľadávky na ťarchu daňových výdavkov sa uznáva do výšky menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva a do výšky obstarávacej ceny alebo neuhradenej časti, ak ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením.
Príslušenstvo na účely odpisu pohľadávok definuje zákon o dani z príjmov ako úroky z omeškania, poplatky z omeškania a iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu jej oneskorenej úhrady. Na rozdiel od odpisu pohľadávok podľa § 19 ods. 2 písm. i) a r), ktorý je uznaným daňovým výdavkom, len ak ide o pohľadávky zahrnuté do zdaniteľných príjmov, v prípade jednorazového odpisu pohľadávok podľa § 19 ods. 2 písm. h) neexistujú takéto vecné obmedzenia.
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje situácie, kedy je možné odpísať pohľadávky v prípade konkurzu alebo reštrukturalizácie dlžníka. Jedným z titulov pre jednorazový odpis pohľadávky do daňových nákladov je zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku. V takom prípade možno do daňových výdavkov odpísať aj tie pohľadávky, ktoré do konkurzu neboli prihlásené. Dôležitou podmienkou pre daňový odpis pohľadávky je, že daňovník má k dispozícii uznesenie, ktorým vie preukázať zrušenie konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate.
Zákon o dani z príjmov umožňuje tvorbu opravných položiek k pohľadávkam, ktoré predstavujú dočasné zníženie hodnoty pohľadávky v účtovníctve. Tvorba opravných položiek je daňovo uznaná, ak sú splnené podmienky stanovené v § 20 zákona o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky
Možnosť zahrnutia tvorby opravnej položky k rizikovým pohľadávkam do daňových výdavkov je podmienená uplynutím zákonom stanoveného počtu dní od doby splatnosti pohľadávky. Ak daňovník v minulosti tvoril daňovo uznanú opravnú položku k pohľadávke, ktorá je v čase odpisu už premlčaná, v súlade s § 17 ods. 28 písm. b) zákona o dani z príjmov daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k odpisu pohľadávky, základ dane zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok a súčasne v tej istej výške základ dane zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. r).
Postúpenie pohľadávok predstavuje prevod pohľadávky z pôvodného veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (nadobúdateľa). Pri postúpení pohľadávky je dôležité zohľadniť daňové hľadisko, najmä v súvislosti s uplatnením výdavkov pri postúpení pohľadávky do základu dane.
Pri postúpení pohľadávky v menovitej hodnote u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva sa môže na základe rozhodnutia daňovníka uplatniť do daňových výdavkov buď výška opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok, alebo výdavok do výšky príjmu z postúpenia pohľadávky. Ak súčasťou postúpenia pohľadávky je aj jej príslušenstvo, je daňovým výdavkom hodnota príslušenstva, ak bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, najviac do výšky príjmu plynúceho z postúpenia.
Pre lepšie pochopenie problematiky postúpenia pohľadávok a daňového hľadiska uvádzame niekoľko praktických príkladov a otázok:
Otázka: Spoločnosť eviduje pohľadávku v menovitej hodnote za tovar 10 000 €, splatnú 12.10.2020, ktorú dňa 17.11.2022 predala za 6 000 €. Môže si spoločnosť uplatniť pri predaji pohľadávky výdavok?
Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve
Odpoveď: Spoločnosť sa môže rozhodnúť, ktorý výdavok pri predaji pohľadávky je pre ňu výhodnejší. Buď príjem z predaja vo výške 6 000 €, alebo výška OP, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok. Keďže pohľadávka je viac ako 720 dní a menej ako 1 080 dní po splatnosti, bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, je nepremlčaná, daňovým výdavkom by bola tvorba OP vo výške 50 % (čo je suma 5 000 € z menovitej hodnoty pohľadávky vo výške 10 000 €) v nadväznosti na § 20 ods.14 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Otázka: Spoločnosť evidovala pohľadávku za službu v menovitej hodnote 5 000 € voči dlžníkovi, na ktorého bol dňa 17. 8. 2017 vyhlásený konkurz. Spoločnosť ako veriteľ prihlásila pohľadávku do konkurzného konania, pohľadávka nebola popretá správcom konkurznej podstaty a spoločnosť vytvorila v účtovníctve k 31.12.2017 OP k pohľadávke vo výške 100 %. Následne pohľadávku v r. 2022 predala za sumu 3 000 €. Ako bude upravovať základ dane, ak na predanú pohľadávku vytvorila v r. 2017 OP?
Odpoveď: Keďže pohľadávka splnila podmienku daňovo uznanej OP voči dlžníkovi v konkurze podľa § 20 ods.10 zákona o dani z príjmov, pri následnom predaji takejto pohľadávky si spoločnosť môže uplatniť celú sumu pohľadávky v daňových výdavkoch (5 000 €). V r. 2022 má spoločnosť povinnosť zvýšiť základ dane na r. 180 tlačiva DP o 100 % vytvorenú OP zahrnutú v daňových výdavkoch (suma 5 000 €) a súčasne na riadku 290 tlačiva DP má povinnosť uviesť tiež sumu 5 000 € ako položku znižujúcu výsledok hospodárenia (výdavok k predanej pohľadávke.) Keďže však ide o neutrálny dopad na základ dane, úprava základu dane sa v tlačive daňového priznania nevykoná.
tags: #postúpenie #pohľadávky #daňové #hľadisko #finančná #správa