Postúpenie Pohľadávky na Náhradu Škody voči Poisťovateľovi: Podmienky a Aspekty

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou postúpenia pohľadávky na náhradu škody voči poisťovateľovi, pričom analyzuje podmienky a aspekty tohto procesu v kontexte slovenského právneho poriadku. Dôraz sa kladie na relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Definícia Škody v Občianskom Právniku

Občiansky zákonník v § 442 priamo nedefinuje pojem „škoda“, ale nepriamo ho vymedzuje ustanovením rozsahu jej náhrady (nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk). Na § 442 nadväzujú ďalšie ustanovenia, ktoré konkretizujú povahu nárokov na náhradu škody a rozsah ich náhrady. Relevantné je znenie § 444, z ktorého vyplýva, že pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia, teda nároky nehmotného charakteru. Občiansky zákonník vo všeobecnej rovine nerobí rozdiel medzi hmotnou (materiálnou) a nehmotnou (imateriálnou) škodou. Nemožno robiť ďalekosiahle závery v tom smere, že škodou je v zmysle občianskoprávnej úpravy len hmotná (materiálna) ujma, pretože Občiansky zákonník nie je konzistentný pri používaní pojmov škoda a ujma. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník významovo s pojmom škoda nespája iba materiálnu škodu.

Náhrada Nemajetkovej Ujmy a Nárok Proti Poisťovateľovi

Usmrtenie človeka je vážnym zásahom do súkromia a duševného zdravia blízkych osôb a zakladá právo na náhradu škody na zdraví vo všetkých jej formách vrátane nemajetkovej ujmy s priamym nárokom proti poisťovateľovi.

Zodpovednosť za ŠKodu Namiesto Prevádzateľa Vozidla

Podľa ustanovenia § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla. V žiadnom právnom predpise nie je stanovená povinnosť, ako majú byť kľúče od vozidla zabezpečené, preto je treba vychádzať z požiadavky rozumného prístupu k zabezpečeniu kľúčov od vozidla. V bežných rodinných vzťahoch, kde nie sú dané okolnosti svedčiace o tom, že by k zneužitiu vozidla rodinným príslušníkom mohlo dôjsť, nie je potrebné kľúče od vozidla osobitne zabezpečovať.

Začiatok Plynutia Premlčacej Lehoty Pri Nároku Na Náhradu Škody Na Zdraví

Ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka hovorí, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Jednou z podmienok úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody na zdraví je predpoklad, že došlo zo strany zdravotníckeho zariadenia k porušeniu právnej povinnosti, resp. k tomu, že zdravotnícky pracovník porušil svoju povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť v zmysle de lege artis medicinae. Ďalej musí byť preukázaná existencia škodlivého následku na strane poškodeného pacienta a existencia kauzálneho nexu medzi protiprávnym konaním a vzniknutým škodlivým následkom. Slovné spojenie „vedomosť o vzniknutej škode“ nezahŕňa vždy len informáciu o ustálenom zdravotnom stave, resp. jeho stabilizácii, ale obsahuje tiež všetky ďalšie predpoklady pre možnosť uplatnenia nároku v občianskom súdnom konaní.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Viazanosť Oslobodzujúcim Rozsudkom V Občianskoprávnom Konaní O Náhradu Škody

Z ustanovenia § 135 ods. 1 OSP vyplýva, že súd je pri rozhodovaní viazaný iba výrokom rozsudku, z ktorého vyplýva, že bol spáchaný trestný čin, a o tom, kto je páchateľom trestného činu. Oslobodzujúcim rozsudkom súd viazaný nie je. Zlyhaním vodiča sa rozumie akékoľvek vôľové alebo mimovôľové správanie, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody, od úmyselného konania (sebevražedný pokus, útok vozidlom, zámerné poškodenie vozidla), cez nedbanlivostné konanie (bežné nehody spôsobené porušením pravidiel cestnej premávky), až po nezavinené konanie (nezvládnutie zložitej dopravnej situácie, zdravotná indispozícia).

Nedostatok Vecnej Legitimácie Lízingového Nájomcu Na Uplatnenie Nároku Na Náhradu Škody

Ak súd prizná navrhovateľovi ako lízingovému nájomcovi, ktorý nebol vlastníkom zničenej veci - motorového vozidla, aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej na veci, koná v rozpore s ustálenou judikatúrou (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 198/2007 z 30. septembra 2008, ako aj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 267/2005 z 29. marca 2007 a sp. zn. 25 Cdo 78/2001 z 30. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.

Určovanie Výšky Škody na Veci

Všeobecné ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje rozsah náhrady škody, a to pre všetky druhy spôsobenej škody. Náhradou za bolesť sa oprávnenému má kompenzovať (len) jeho osobná nemateriálna ujma, ku ktorej došlo ním osobne vytrpenou bolesťou a jeho osobným sťažením spoločenskej realizácie. Táto úzka osobná naviazanosť práva na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá je vyjadrená aj v ustanovení § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je dôvodom, so zreteľom na ktorý, právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zaniká smrťou oprávneného.

Zodpovednosť ŠTátu Za ŠKodu, Súbeh Nárokov

Pri rozhodovaní v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. ako o zodpovednosti za iného treba si uvedomiť, že náhrada škody nepatrí poškodenému, ak sa už škoda napravila z iných v zákone uvedených dôvodov (napríklad tak, že poškodený bol uspokojený vyplatením dávok z nemocenského, zdravotného, či dôchodkového poistenia, prípadne iného poistenia, alebo prijal plnenie z dobrovoľného vydania bezdôvodného obohatenia a pod.). Súvislosti s (bez)úspešným uplatnením nároku poškodeným voči inému subjektu než je štát, môžu byť okolnosťou dopadajúcou na obsah zodpovednostného vzťahu medzi štátom a poškodeným z pohľadu otázok spoločnej zodpovednosti za škodu (§ 441 OZ), spôsobu a rozsahu náhrady škody (§ 442 OZ), či výšky škody (§ 443 OZ), ktorými sa súd obligatórne zaoberá v takomto konaní (viď § 20 zákona č. 58/1969 Zb.). Pretože súd nie je viazaný právnou kvalifikáciu ale len skutkovým vymedzením v žalobe, musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbehu) právnych nárokov a s pomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu. Nemožno tiež vylúčiť, že obnovenie narušenej majetkovej rovnováhy bude možné dosiahnuť prostredníctvom viacerých procesných i hmotnoprávnych inštitútov súkromného práva (napr. tiež bezdôvodným obohatením § 451 OZ, náhradou škody, možnosťou podania excindančnej žaloby § 55 Exekučného poriadku a podobne). K súbehu nárokov zaznamenala judikatúra viacero názorov, medzi inými tiež ten, že právo na náhradu škody vôbec nevznikne, kým poškodený má možnosť žiadať najprv vydanie bezdôvodného obohatenia, a to až do uplynutia premlčacej doby pre jeho vydanie, a že splatnosť pohľadávky z titulu náhrady škody nastane až rozhodnutím súdu vo veci samej.

Zmysel Odškodnenia Za Sťaženie Spoločenského Uplatnenia

Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Aplikačná Prax a Rozhodnutia Súdov

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 494/2016

Ústavnému súdu bola doručená sťažnosť, ktorou sťažovatelia namietali porušenie svojich základných práv postupom Okresného súdu Námestovo, Krajského súdu v Žiline a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní, v ktorom sa ako pozostalé blízke osoby po obeti dopravnej nehody domáhali proti vodičovi motorového vozidla a poisťovateľovi náhrady nemajetkovej ujmy. Sťažovatelia poukazovali na to, že okresný súd zamietol návrh voči poisťovateľovi a odmietol návrh na prerušenie konania. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil a pripustil dovolanie. Sťažovatelia podali dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline.

Právna veta k § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku

Nemožno mať pochybnosti o tom, že § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku je vyjadrením snahy o transpozíciu smernice o spotrebiteľských zmluvách. Preto toto ustanovenie treba nevyhnutne vykladať v súvislosti s cieľmi smernice tak, ako vyplývajú z jej čl. 6 ods. 1, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 145/2018

Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä to, či namietaný postup (resp. namietané nedostatky rozhodnutia) všeobecného súdu v posudzovanom prípade dosahujú takú intenzitu, ktorá už naznačuje, že nimi došlo k neprípustnému zásahu do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 205/2013

Ústavný súd Slovenskej republiky predbežne prerokoval sťažnosť vo veci namietaného porušenia jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s čl. 1 ods.

Právna veta k úrokom z omeškania

Pokiaľ by poistiteľ (poisťovateľ) prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku, potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom ZoPZP je však zlepšiť postavenie poškodeného.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 145/2017

Účelom a zmyslom inštitútu náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru (§ 79 Zákonníka práce) je v súlade s jeho satisfakčnou, sankčnou i sociálnou funkciou určiť s pomocou v zákone ustanovených kritérií sumu, ktorá ako celok má uvedené funkcie napĺňať. Hoci je pravda, že náhradu mzdy a úrok z omeškania je možné vnímať do istej miery oddelene, pretože úrok z omeškania je skutočne majetkovou sankciou za omeškanie zamestnávateľa, v konečnom dôsledku oba predstavujú pre zamestnanca, s ktorým bol neplatne pracovný pomer skončený, určitú formu kompenzácie.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 632/2013

Ústavný súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, podľa ktorého zamestnávateľ, ktorý sa dostane do omeškania s peňažným plnením voči zamestnancovi, je povinný platiť od vzniku omeškania zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce nemožno vykladať tak, že by tomuto záveru bránilo.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 343/2013

Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. Tým však zrejme nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá pre plné (štandardné) krytie zodpovedá.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 529/2015

V zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona má poškodený právo uplatniť nárok na náhradu za škodu priamo voči poisťovateľovi. Tomuto právu zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému. Uvedená právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému, ktorá vyplýva najmä z ustanovení § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona, je základnou a najpodstatnejšou právnou povinnosťou poisťovateľa, ktorá mu z uvedeného právneho predpisu vyplýva. Teda poisťovateľ nie je v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona povinný len začať prešetrovanie.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 683/2016

Verejnoprávna pohľadávka vzniknutá z oneskorene uhradeného alebo neuhradeného poistného na zdravotné poistenie (poplatok z omeškania podľa zákona o zdravotnom poistení) nie je spôsobilá byť súčasťou konkurznej podstaty úpadcu, keďže podľa § 23 ods. 7 bola príjmom štátneho rozpočtu. Ak teda nadobudla sťažovateľka postúpením schváleným konkurzným súdom pohľadávku už autoritatívne priznanú platobným výmerom úradu, ide o vymáhateľný nárok. V rozsahu, ktorý však platobným výmerom úradu v prospech úpadcu nebol právoplatne priznaný pred jej postúpením, nemožno hovoriť o vymáhateľnom nároku.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 580/2017

Aké sú dôsledky omeškania poisťovateľa s poskytnutím plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., či je možné na toto omeškanie aplikovať ustanovenie § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ustanovenie § 11 zákona o povinnom zmluvnom poistení sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania.

tags: #postupenie #pohladavky #na #nahradu #skody #voci