
Postúpenie pohľadávky, známe aj ako cesia, je právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi previesť svoju pohľadávku na inú osobu. Tento proces je dôležitý pre efektívne fungovanie obchodných vzťahov, umožňuje flexibilitu pri správe aktív a riešení finančných situácií. Tento článok sa zameriava na postúpenie pohľadávky v kontexte rakúskeho práva, s presahmi do slovenského právneho prostredia. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, od základných definícií až po špecifické aspekty a súdne rozhodnutia.
Postúpenie pohľadávky je právny úkon, ktorým pôvodný veriteľ (postupca) prevádza svoju pohľadávku na nového veriteľa (postupníka). Dlžník zostáva rovnaký, no mení sa osoba, ktorej je dlžný. Tento proces umožňuje veriteľovi rýchlo získať finančné prostriedky, napríklad predajom pohľadávky so zľavou.
Rakúske právo upravuje postúpenie pohľadávky v Občianskom zákonníku (Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch, ABGB). Dôležité sú ustanovenia o zmluvách, záväzkoch a prevode práv.
Slovenské právo upravuje postúpenie pohľadávky v Občianskom zákonníku (§ 524 a nasl.). Podobne ako v Rakúsku, aj tu platí, že veriteľ môže svoju pohľadávku postúpiť inému aj bez súhlasu dlžníka, s výnimkou prípadov, ktoré stanovuje zákon.
Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Nová právna úprava eliminuje viac ako 40 rôznych nekalých obchodných praktík. Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami zakazuje neprimerané podmienky, a to vo fáze požadovania (jednostranný úkon), dohodnutia (dvojstranný úkon) alebo uplatňovania (jednostranný úkon).
Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky
Medzi neprimerané podmienky patrí peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie účastníka obchodného vzťahu za zaradenie do registra dodávateľov u odberateľa alebo registra odberateľov u dodávateľa vrátane zmien v takomto registri, zaradenie potraviny dodávateľa do evidencie potravín predávaných odberateľom vrátane zmien v takejto evidencii, obnovu alebo rozširovanie obchodnej siete účastníka obchodného vzťahu, nižší zisk alebo nižšiu maržu odberateľa oproti plánovanému zisku alebo plánovanej marži odberateľa, službu zameranú výlučne na propagáciu odberateľa, návštevu účastníka obchodného vzťahu u perspektívneho účastníka obchodného vzťahu za účelom vzniku obchodného vzťahu, umiestnenie potraviny do prevádzkarne odberateľa, aj vtedy, ak ide o prevádzkareň nachádzajúcu sa mimo územia Slovenskej republiky, dizajn súvisiaci s vonkajšou prezentáciou a zabalením potraviny; to neplatí, ak ide o peňažné plnenie odberateľa za osobitný dizajn dohodnutý medzi účastníkmi obchodného vzťahu na základe požiadavky odberateľa, zisťovanie a spracovanie údajov o účastníkoch obchodného vzťahu, prieskum trhu alebo službu súvisiacu s počítačovým spracovaním údajov vykonávanú odberateľom.
Ak odsek 4 neustanovuje inak, neprimeranou podmienkou je aj peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie dodávateľa odberateľovi za službu odberateľa zameranú na propagáciu dodávateľa alebo jeho potraviny, využitie distribúcie odberateľa, splnenie podmienky dohodnutej účastníkmi obchodného vzťahu, týkajúcej sa odberu určitého množstva alebo objemu potraviny, ktoré je účtované samostatne, umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa.
Neprimeranou podmienkou je aj uzatvorenie zmluvy na základe, ktorej sa dodáva potravina, ktorá neobsahuje určenie druhu potraviny, určenie množstva potraviny alebo spôsob jeho určenia, kúpnu cenu alebo spôsob jej určenia, spôsob zníženia alebo spôsob zvýšenia kúpnej ceny, ak sa má uplatniť lehotu na úhradu kúpnej ceny alebo druh a cenu služby, ak bude poskytnutá.
Medzi ďalšie neprimerané podmienky patrí vykonanie prehliadok priestorov dodávateľa odberateľom alebo vykonanie rozborov a skúšok potraviny dodávateľa odberateľom; to neplatí, ak odberateľ na vlastné náklady vykonáva prehliadky priestorov dodávateľa alebo rozbory a skúšky potraviny dodávateľa v primeranom rozsahu a pri vykonaní prehliadok priestorov aj so súhlasom dodávateľa, uprednostnenie výsledkov iných kontrol kvality a bezpečnosti potravín, výživových údajov a ostatných povinných informácií o potravinách pred výsledkami kontrol vykonávaných orgánmi štátnej správy podľa osobitného predpisu bez zásadnej zmeny okolností, vrátenie potraviny dodávateľovi okrem prípadov ustanovených Obchodným zákonníkom, výmena potraviny na náklady dodávateľa okrem prípadov ustanovených Obchodným zákonníkom, neuhradenie kúpnej ceny v lehote splatnosti, ktorá je najviac 20 dní odo dňa doručenia faktúry za potravinu, najneskôr však do 30 dní odo dňa dodania potraviny, alebo neuhradenie kúpnej ceny v lehote splatnosti, ktorá je najviac 10 dní odo dňa doručenia faktúry za vybranú potravinu, najneskôr však do 15 dní odo dňa dodania vybranej potraviny, kratšia lehota splatnosti peňažného plnenia dodávateľa odberateľovi, ako je dohodnutá lehota na úhradu kúpnej ceny, dodatočné peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie po prevzatí potraviny, náhrada sankcie uloženej orgánmi štátnej správy odberateľovi; to neplatí, ak príčinou uloženia sankcie je preukázané porušenie povinností dodávateľa, náhrada peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia poskytnutého odberateľom spotrebiteľovi za uplatnenie práva spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov z oblasti ochrany spotrebiteľa; to neplatí, ak príčinou uplatnenia práva je preukázané porušenie povinností dodávateľa, neplnenie zmluvného záväzku, súvisiaceho s objednávaním a prevzatím potraviny zo strany odberateľa bez právneho dôvodu, zníženie kúpnej ceny okrem zníženia, ktoré sa vzťahuje na potraviny predávané v predajnej akcii odberateľa a okrem zníženia kúpnej ceny v prípadoch ustanovených Obchodným zákonníkom, kúpa potraviny odberateľom za nižšiu kúpnu cenu ako ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa, preddavková platba na budúce zmluvné pokuty, podmieňovanie dodávania potraviny dodávateľa výrobou potraviny pod obchodnou značkou odberateľa, odmietnutie uviesť na obale potraviny predávanej pod obchodnou značkou odberateľa obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak o to dodávateľ požiada, neoprávnené alebo bezdôvodné započítanie pohľadávok účastníkov obchodného vzťahu, iný okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k potravine alebo iný okamih prechodu nebezpečenstva škody na potravine, ako je okamih prevzatia potraviny odberateľom, viaceré zmluvné pokuty voči účastníkovi obchodného vzťahu za porušenie tej istej zmluvnej povinnosti, zmluvná pokuta, ktorej výška je neprimeraná s ohľadom na hodnotu a význam porušenej zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie táto zmluvná pokuta zabezpečuje, predaj potraviny odberateľom spotrebiteľovi za nižšiu cenu, ako je kúpna cena dodanej potraviny, okrem predaja potraviny, ktorého dôvodom je zrušenie predajne, ukončenie alebo zmena predmetu podnikania, predaja potraviny po uplynutí troch štvrtín doby spotreby alebo doby minimálnej trvanlivosti, výpredaja skladových zásob odberateľa; potravina nesmie byť v priebehu výpredaja objednaná ani prevzatá odberateľom, predaja potraviny s deformovaným obalom, peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie, ktoré nesúvisí s predmetom zmluvy, zmluvná pokuta alebo iná zmluvná sankcia za nedodanie tovaru.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo V 13/2005 sa zaoberá otázkou postúpenia pohľadávky počas súdneho sporu. Najvyšší súd SR ako dovolací súd reaguje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako odvolacieho súdu.
Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve
Odvolací súd uviedol, že postúpiť možno len pohľadávku, ktorá nepochybne existuje a táto nepochybnosť vyplýva buď z postoja veriteľa a dlžníka alebo rozhodnutia iného orgánu, ktorý o existencii pohľadávky rozhodol (najčastejšie súd). Ak postupca postúpi takúto problematickú pohľadávku a postupník sa nepresvedčí u dlžníka, či ide o bezproblémovú pohľadávku, ale ju považuje za pravú, nič nebráni, aby uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ak iné prekážky uvedené v zákone tomu nebránia. Ostávajú mu však práva podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Neplatí to však pri pohľadávkach, ktoré sú predmetom súdneho sporu. Tu zjavne ide o spornú pohľadávku, ktorej prípadné postúpenie v priebehu sporu nemá procesný význam, a to bez ohľadu na to, aká je prax niektorých súdov. Táto sporná pohľadávka sa stane „pohľadávkou“ až rozhodnutím súdu.
Dovolateľ tvrdil, že ustanovenia § § 524 a 530 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú postúpenie pohľadávky, sa nezmieňujú o pohľadávkach sporných, či fiktívnych, domnelých alebo neistých. Jedinou podmienkou je, že postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka. Z dôkazov, ktoré sa v súdnom spise nachádzajú, je úplne jednoznačné, že predmetná pohľadávka existuje, a to, že sme nútení ju vymáhať súdnou cestou, ešte neznamená, že ide o pohľadávku, ktorá je sporná, fiktívna, domnelá alebo neistá. V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky uskutočnil svojvoľný výklad príslušného hmotnoprávneho predpisu.
Absurdný je názor vyjadrený na strane 5 rozsudku, v ktorom sa konštatuje, že pohľadávky, ktoré sú predmetom súdneho sporu, nie je možné postúpiť, pretože pohľadávka sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu.
Dovolací súd konštatoval, že odvolací súd citované zákonné ustanovenie v danej veci aplikoval nesprávne. Pokiaľ ide o návrh na zámenu účastníkov podľa cit. ustanovenia § 92 ods. 2 O. s. p., v tomto smere ustanovenie § 92 ods. 3 jednoznačne stanovuje podmienky, kedy je súd povinný takémuto návrhu vyhovieť, a teda procesný predpis túto otázku neponecháva na úvahu súdu. V danej veci boli splnené všetky podmienky uvedené v ustanovení § 92 ods. 3 O. s. p.
Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri
Pokiaľ ide o možnosť postúpenia pohľadávky, žiadne ustanovenie platného právneho poriadku nevylučuje možnosť postúpenia pohľadávky aj v čase, keď je predmetom súdneho konania, naopak, takéto obmedzenie zmluvnej voľnosti by bolo v rozpore s článkom 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s ustanovením § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Veriteľ je teda oprávnený kedykoľvek postúpiť svoju pohľadávku inému a prípadné obmedzenia v tomto smere musia vyplývať zo zákona alebo rozhodnutia príslušného orgánu.
Nemožno súhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, že sporná pohľadávka sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu. Pohľadávka nepochybne môže existovať bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník uznáva alebo nie.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR potvrdzuje, že pohľadávku je možné postúpiť aj počas súdneho konania a že existencia pohľadávky nezávisí od rozhodnutia súdu.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 1896/2006 z 12. decembra 2006 zaviedlo európsky platobný rozkaz, ktorý má uľahčiť vymáhanie pohľadávok v cezhraničných sporoch v rámci Európskej únie.
Cieľom nariadenia je, aby bol európsky platobný rozkaz, ktorý bol vydaný v jednom členskom štáte a ktorý sa stal vykonateľným, považovaný za rozkaz vydaný v členskom štáte, v ktorom sa o výkon žiada. Konanie o európskom platobnom rozkaze je voliteľným prostriedkom pre navrhovateľa (veriteľa), ktorý si stále môže zvoliť aj konanie podľa vnútroštátneho práva.
Vydanie európskeho platobného rozkazu možno žiadať len na splatné a vyčísliteľné peňažné pohľadávky vyplývajúce z občianskych a obchodných vzťahov pri cezhraničných sporoch (t. j. aspoň jedna zo strán bydlisko či sídlo alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci). Nariadenie sa nevzťahuje na daňové, colné alebo správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
Konanie o európskom platobnom rozkaze je založené na používaní vzorových tlačív. Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa podáva prostredníctvom vzorového tlačiva A, ktoré je prílohou nariadenia. V návrhu musí byť pohľadávka tak opísaná a špecifikovaná, aby sa odporca na základe dostatočných informácií mohol rozhodnúť, či bude pohľadávku popierať alebo nie.
Návrh sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami vrátane elektronickej formy, ktoré akceptuje členský štát pôvodu a sú dostupné súdu pôvodu. Nariadenie výslovne neprikazuje pripájať listinné dôkazy ako sú napríklad faktúry, zmluvy, dodacie listy a podobne. Listinné dôkazy je však vhodné pripojiť vo forme fotokópie, aby súd, ktorý rozhoduje o vydaní európskeho platobného rozkazu mohol hneď skonštatovať, že návrh nie je zjavne neopodstatnený. Listinné dôkazy sú potrebné aj v prípade, ak by žalovaný podal proti rozkazu odpor. V takom prípade súdne konanie spravidla pokračuje podľa riadneho vnútroštátneho práva, kde musí žalobca svoje právo dokázať, a to aj formou listinných dôkazov.
Každá krajina EÚ s výnimkou Dánska, kde sa nariadenie neuplatňuje, si určuje príslušné súdy na rozhodovanie o návrhoch na vydanie európskeho platobného rozkazu sama. Niektoré štáty určili jeden súd pre obvod celého štátu, to znamená, že pokiaľ návrh smeruje do tohto štátu, o vydaní rozkazu rozhoduje vždy len jeden určený súd (napríklad Rakúsko či Nemecko), niektoré štáty aplikujú všeobecné ustanovenia o príslušnosti zo svojich procesných kódexov (napríklad Česko a Slovensko) a podobne.
Konanie o európskom platobnom rozkaze nesmie byť v žiadnej krajine EÚ drahšie než je riadne občianske súdne konanie podľa vnútroštátnej legislatívy každej krajiny. Nemôže byť teda poplatkovovo znevýhodnené.
Voči európskemu platobnému rozkazu je možné podať odpor v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak nebol proti európskemu platobnému rozkazu podaný odpor v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia, súd vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Zmluva o postúpení pohľadávky tak môže byť uzavretá aj bez vedomia alebo dokonca proti vôli dlžníka. Zmena v osobe veriteľa sa totiž nedotýka práv a povinností dlžníka.
Postúpiť možno v zásade každú pohľadávku okrem výnimiek uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka. Ide o pohľadávky, ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa, pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil a pohľadávky, ktoré nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia. Vymenované pohľadávky teda patria do kategórie tzv. „nepostupiteľných pohľadávok“. Postúpiť nemožno ani tie pohľadávky, ktorých postúpenie veriteľ a dlžník vopred dohodou vylúčili.
Argumentácia dlžníka, že vzájomné započítanie pohľadávok nie je možné, nakoľko jedna pohľadávka sa týka platby za poskytnuté služby a druhá platby za dodaný tovar právne neobstojí a sama o sebe ich započítaniu nebráni. Obe pohľadávky totiž majú peňažný charakter a možno ich použiť na započítanie, ak sú obe splatné a nie sú premlčané. Obchodný reťazec ako nový vlastník pohľadávky ju teda môže započítať s pohľadávkou, ktorú má váš dlžník voči obchodnému reťazcu, a to aj jednostranným právnym úkonom. Dohoda o započítaní sa v tomto prípade nevyžaduje. Ich pohľadávky potom zaniknú okamihom ich stretnutia do výšky, v ktorej sa vzájomne kryjú. Započítanie pohľadávok upravujú ustanovenia §§ 580 a 581 Občianskeho zákonníka.
Spolok Österreich Werbung prijíma zákazky iba na základe nižšie uvedených podmienok. Zmluvní partneri, resp. objednávatelia výslovne uznávajú a berú na vedomie právnu záväznosť týchto podmienok, ktoré sa týmto stávajú súčasťou obsahu zmluvy. Odkaz objednávateľa na svoje vlastné „Všeobecné obchodné podmienky“ nevedie k ich platnosti, ak tak nestanovuje osobitná písomná dohoda. Zmenu alebo doplnenie týchto podmienok je možné uskutočniť iba písomne a po vzájomnej dohode, pričom pôvodné podmienky zostávajú v každom prípade súčasťou obsahu zmluvy. Tieto VOP sú záväzné v aktuálne platnom znení pre všetky existujúce i budúce zákazky Objednávateľa aj bez výslovného poukazu na VOP.
Neplatnosť alebo neúčinnosť časti týchto podmienok nemá vplyv na platnosť a účinnosť ostatných častí. Neplatné alebo neúčinné ustanovenia sa nahradia takými účinnými úpravami, ktoré sa čo najviac približujú hospodárskemu zámeru pôvodných ustanovení.
Všetky ceny Dodávateľa sú uvedené v eurách bez dane z pridanej hodnoty. V prípade deliteľných plnení je Dodávateľ oprávnený vystavovať čiastkové faktúry. Faktúry Dodávateľa sú splatné do 30 dní od vystavenia bez zrážok a poplatkov tak, aby Dodávateľ mohol fakturovanou sumou disponovať najneskôr v tento deň.
V prípade omeškania platby je Dodávateľ oprávnený žiadať od Objednávateľa úroky z omeškania vo výške 9,2 % nad EURIBOR za každú neuhradenú sumu, ak Objednávateľ nepreukáže, že nie je zodpovedný za omeškanie; v takom prípade sú úroky z omeškania 4 %. V každom prípade a bez ohľadu na zavinenie je Dodávateľ pri omeškaní na strane Objednávateľa oprávnený žiadať náhradu skutočne vzniknutých, nevyhnutných a účelne vynaložených nákladov na upomienky a inkaso, ako aj právnych nákladov v súlade s rakúskym Zákonom o tarifných odmenách pre advokátov („Rechtsanwaltstarifgesetz“) v platnom znení.
Dodávateľ je oprávnený postúpiť celú zákazku alebo jej časť tretím osobám, ak tým nepríde k porušeniu oprávnených záujmov Objednávateľa. Objednávateľ je povinný informovať Dodávateľa o takýchto záujmoch pred udelením zákazky. V prípade postúpenia podstatných častí zákazky bude Dodávateľ informovať Objednávateľa o plánovanom postúpení. Časti zákazky sa za podstatné považujú vtedy, ak ich hodnota prekročí minimálne polovicu celej sumy zákazky, pričom aby na strane Dodávateľa prišlo k vzniku informačnej povinnosti, musí byť hodnota celej zákazky aspoň 10.000 euro. Informačná povinnosť sa vzťahuje aj na také časti zákazky, ktoré Objednávateľ výslovne označí ako podstatné už pri udelení zákazky.
Postúpenie zmluvných pohľadávok Objednávateľa voči Dodávateľovi je možné iba s výslovným písomným súhlasom Dodávateľa.
Podľa § 527 Občianskeho zákonníka zodpovedá postupca postupníkovi za to, že sa postupník nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom, že dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi a že postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi.
V rímskom práve platilo, že ak predávajúci voči kupujúcemu zatajil, že pohľadávka, ktorá je predmetom predaja, je sporná, ) prijal plnenie od dlžníka alebo ho inak od splnenia oslobodil (Digesta 18, 4, 23, 1). Ak však bola predmetom predaja pohľadávka, pri ktorej nebolo isté, či patrí postupcovi, postupca zodpovedal postupníkovi, iba ak vedel, že mu pohľadávka nepatrí; inak riziko niesol postupník (Digesta 18, 4, 10 - 12). resp.
Po unifikácii práva v Československu stredný Občiansky zákonník (zákon č. 141/1950 Zb.) normoval, že ak bola pohľadávka postúpená za odplatu, postupca zodpovedal postupníkovi za to, že v čase postúpenia trvala a bola vymožiteľná, a to len do výšky prijatej odplaty s úrokmi a trovami spojenými s bezvýsledným vymáhaním (§ 267).
Na jednotlivé prípady zodpovednosti postupcu sa zamerajme v rovnakom poradí, v akom sú upravené v Občianskom zákonníku. Začnime preto zodpovednosťou postupcu v prípade, ak sa postupník namiesto neho nestal veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom [§ 527 ods. 1 písm. a.
tags: #postúpenie #pohľadávky #rakúske #právo