
Priestupkové právo je oblasť, s ktorou sa stretáva bežný občan pomerne často. Či už ide o rušenie nočného kľudu, drobné krádeže alebo dopravné priestupky, je dôležité poznať svoje práva a povinnosti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o postupe pri prejednávaní priestupkov, s dôrazom na zákonné ustanovenia a praktické aspekty.
Základným právnym predpisom v oblasti priestupkového práva je zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V zmysle § 51 tohto zákona sa na konanie o priestupkoch subsidiárne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
Podľa zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v iných zákonoch, pokiaľ nejde o iný správny delikt, postihnuteľný podľa iných osobitných právnych predpisoch, alebo ak ide o trestný čin (§ 2 ods. 1).
Zákonodarca vymedzuje aj negatívne, čo nie je priestupkom. Priestupkom nie je konanie, ktoré je síce formálne znaky priestupku vykazuje, ale stupeň spoločenskej nebezpečnosti je nepatrný. Ale pozor! Kto sa vlastným pričinením priviedol do stavu nepríčetnosti, napr. požitím alkoholických nápojov alebo iných omamných prostriedkov, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za priestupok, ktorý v tomto stave spáchal.
Medzi základné subjekty priestupkového konania patria:
Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky
Objasňovaním priestupkov sa rozumie obstarávanie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu. Obvodné oddelenia polície vykonajú objasňovanie priestupku a následne postúpia priestupkový spis na riešenie príslušnému rozhodovaciemu orgánu.
Po objasnení priestupku nasleduje postúpenie spisu na prejednanie. Tento proces je kľúčový pre zabezpečenie spravodlivého a zákonného rozhodnutia.
Priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh. V zmysle § 68 ods. 2 prvá veta zákona o priestupkoch pri priestupku, ktorý možno prejednať len na návrh, možno návrh podať príslušnému správnemu orgánu, alebo pri objasňovaní orgánu oprávnenému objasňovať priestupok (§ 58 ods. 2).
Návrh na prejednanie priestupku by mal obsahovať nasledovné:
"Ja, Jozef Mrkvička, obyvateľ Stromovej ulici č. 5 v Brezovej, podávam týmto návrh na prejednanie priestupku voči Milanovi Strežeňovi, bytom Stromová ulica č. 5 v Brezovej, susedovi, bývajúcemu na 5 poschodí, ktorý dňa 12.08.2011 počas popoludňajších hodín v podnapitom stave močil z balkóna pred zrakmi ostatných spolubývajúcich a spoluobčanov, čím sa dopustil vzbudzovania verejného pohoršenia, najmä z ohľadu na tú skutočnosť, že oproti jeho balkóna sa nachádza materská škôlka a v tom čase sa deti zdržujú na ihrisku, čím dochádza i k mravnému ohrozovaniu výchovy týchto detí. Okrem toho dňa 14.08.2011 sa dopustil Milan Strežeň i rušenia nočného kľudu, keď v nočných hodinách, do 03.40 hod., vykrikoval, hrubo nadával a púšťal hlasnú hudbu a z toho dôvodu som bol nútený privolať i políciu. K priestupku došlo v dome na Stromovej ulici 5 v Brezovej, vyššie menovaným, popísaným spôsobom."
Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve
V takomto podaní je zahrnuté všetko potrebné:
Občan je obvinený z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, pokým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.
Obvinený má právo:
Ak si uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu v priestupkovom konaní, pôsobí správny orgán, ktorý vo veci koná na to, aby bola škoda dobrovoľne nahradená. Ak sa dobrovoľne nenahradí a škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, uloží správny orgán páchateľovi obvinenému z priestupku povinnosť nahradiť ju. Alebo vo veci rozhodne.
Za priestupky možno uložiť nasledovné sankcie:
Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri
Za viac priestupkov sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný.
Občanovi, ktorý bol uznaný vinným zo spáchania priestupku a navrhovateľovi, ktorý vzal svoj návrh späť, alebo bolo konanie zastavené, uloží správny orgán povinnosť zaplatiť trovy konania štátu, ktoré sú spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú určí MV SR po dohode s MF SR všeobecne záväzným právnym predpisom.
Proti rozhodnutiu o priestupku sa môže odvolať v plnom rozsahu iba obvinený. Poškodený sa môže odvolať len vo veci náhrady škody.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám č. 211/2000 Z.z. (ďalej len „infozákon“) ustanovuje povinnosť pre tzv. povinné osoby sprístupňovať informácie na základe žiadostí o informácie podaných občanmi.
Medzi povinné osoby patria:
Infozákon taxatívne nevypočítava rozsah informácií, ktoré si môžu občania od povinných osôb žiadať. V zásade sa uplatňuje pravidlo, že povinné osoby sprístupňujú tie informácie, ktoré majú k dispozícii, ak tomu nebránia iné skutočnosti/obmedzenia. V tomto prípade sa hovorí aj o zásade „čo nie je tajné, je verejné“.
Povinná osoba dbá na zákonom stanovené obmedzenia sprístupnenia informácií, akými sú napríklad ochrana osobných údajov, ochrana obchodného tajomstva, ochrana duševného vlastníctva a iné.
V postupe povinnej osoby pri vybavovaní infožiadosti sa môžu vyskytnúť prípady, kedy konkrétny úradník postupuje v rozpore so zákonom. Takéto konanie môže byť kvalifikované ako priestupok podľa § 45 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podobné ustanovenie je možné nájsť v § 21 infozákona.
Ku spáchaniu priestupku dochádza napríklad aj v prípade, ak povinná osoba nekoná, zostáva nečinná, pričom informácie nesprístupní, nevydá rozhodnutie o ich odmietnutí či iné rozhodnutie.
Podozrenie zo spáchania priestupku je možné oznámiť na príslušný okresný úrad návrhom na prerokovanie priestupku (v obvode ktorého ku spáchaniu priestupku došlo, v tomto prípade v sídle orgánu, ktorý rozhoduje o infožiadosti). Bez návrhu žiadateľa nemožno takéto konanie začať.
Návrh by mal obsahovať označenie páchateľa priestupku (navrhovateľ môže uviesť toho, koho považuje za páchateľa, v tomto prípade postačuje aj uvedenie názvu povinnej osoby). Týmto spôsobom dochádza k individualizácii zodpovednosti za porušovanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zodpovednosť by mal niesť zamestnanec zodpovedný za vybavovanie konkrétnej infožiadosti. Ak takíto zamestnanci nie sú určení, zodpovednosť nesie vedúci danej inštitúcie.
Ku spáchaniu priestupku dochádza pri naplnení viacerých formálnych znakov, pričom jedným z najkľúčovejších (podobne ako v trestnom konaní) je zavinenie páchateľa priestupku. Sankciou za spáchanie priestupku v je v tomto prípade pokuta do výšky 1659 eur alebo zákaz činnosti až na dva roky.
Vzhľadom na koncepciu infozákona a ústavou garantovaného slobodného prístupu k informáciám podľa čl. 26 Ústavy SR, ktorého súčasťou je dané informácie slobodne šíriť, vychádzame z názoru, že dané informácie je možné zverejniť. Zverejnenie je možné v takej podobe, v akej boli informácie sprístupnené, resp. možno vychádzať z údajov, ktoré boli poskytnuté.
Primárnu zodpovednosť za obmedzenie takých informácií, ktoré požívajú ochranu podľa osobitného zákona, a ktorých sprístupnením žiadateľovi by mohlo dochádzať k porušeniu právom chránených záujmov (napr. ochrana osobných údajov, ochrana obchodného tajomstva, ochrana duševného vlastníctva) nesie povinná osoba.
Osoby, ktoré sa cítia dotknuté na svojich právach zverejnením daných informácií sa môžu domáhať ochrany na súde (napr. z dôvodu porušenia ochrany súkromia, autorských práv a i.).
tags: #postúpenie #spisu #na #prejednanie #priestupku