Postupovanie Trestného Stíhania Účastníkovi Činu v Slovenskej Republike

Úvod

Trestné stíhanie je proces, ktorého cieľom je zistenie, či bol spáchaný trestný čin, kto je jeho páchateľom a aký trest mu má byť uložený. Postupovanie trestného stíhania účastníkovi činu je proces, ktorý je upravený Trestným poriadkom a ďalšími právnymi predpismi Slovenskej republiky. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty tohto procesu, vrátane vecnej príslušnosti súdov, povinností orgánov činných v trestnom konaní a práv obvinených.

Vecná Príslušnosť Súdov pri Vydávaní Zatýkacieho Rozkazu

Generálny prokurátor Slovenskej republiky zistil nejednotný postup krajských a okresných súdov pri určovaní vecnej príslušnosti súdov pri rozhodovaní o vydaní zatýkacieho rozkazu vo veciach uvedených v § 17 Trestného poriadku v prípade vyžiadania z cudziny podľa § 376 ods. 1 Trestného poriadku.

Ak je obvinený v cudzine a ak ho treba v prípravnom konaní vyžiadať, na vydanie zatýkacieho rozkazu podľa § 376 ods. 1 Trestného poriadku vo veciach uvedených v § 17 Trestného poriadku, je vecne príslušný okresný súd v sídle krajského súdu a v takýchto veciach, s príslušnosťou vojenských súdov (§ 14, § 15 Trestného poriadku), vojenský obvodový súd (§ 26 ods. 2 Trestného poriadku). Takéto rozhodnutie robí sudca (§ 2 ods. 3).

Povinnosti Orgánov Činných v Trestnom Konaní

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zákonom upraveným postupom vždy náležité zistiť skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie v zmysle § 2 ods. 141/1961 - Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok).

Základným procesným predpisom, ktorý upravuje trestné konanie, je Trestný poriadok. V § 2 ods. 1 ustanovuje, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. Toto ustanovenie je premietnutím zásady vyjadrenej v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky do zákona o trestnom konaní súdnom. Z toho potom vyplýva, že pokiaľ orgán činný v trestnom konaní iniciatívne a vlastnou aktivitou vytvorí podmienky a navodí situáciu so zjavnou snahou, aby bol trestný čin spáchaný, rozšírený jeho rozsah, resp. aby bol dokonaný, pôjde o exces z hraníc zákonom dovolenej činnosti a takto získané dôkazy nebudú môcť byť použité v trestnom konaní.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné v priebehu celého trestného konania umožniť poškodenému plné uplatnenie jeho práv, o ktorých ho treba riadne, vhodným spôsobom a zrozumiteľne poučiť. Trestné konanie sa musí viesť s potrebnou ohľaduplnosťou k poškodenému a rodinným príslušníkom obete podľa osobitného zákona. Treba zohľadniť jeho osobnú situáciu a okamžité potreby, vek, pohlavie, prípadné zdravotné postihnutie a jeho vyspelosť a zároveň plne rešpektovať jeho fyzickú, mentálnu a morálnu integritu.

Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Iným právnickým osobám a fyzickým osobám preukázané vecné náklady s týmto spojené hradí štát, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Na konanie a rozhodovanie sa primerane použijú ustanovenia § 553 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona.

Orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. V konaní pred súdom rozsah poskytovaných informácií vyplýva zo zásady verejnosti.

Práva Obvineného

Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Obvinenému sa písomne preloží uznesenie o vznesení obvinenia, uznesenie o vzatí obvineného do väzby, obžaloba, dohoda o vine a treste a návrh na jej schválenie, rozsudok, trestný rozkaz, rozhodnutie o odvolaní a rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania; tohto práva sa môže obvinený výslovne vzdať, o čom musí byť poučený, rovnako ako o dôsledkoch vzdania sa tohto práva. Ak sa takéto rozhodnutie týka viacerých obvinených, preloží sa obvinenému len tá časť rozhodnutia, ktorá sa ho týka pokiaľ ju možno oddeliť od ostatných výrokov rozhodnutia a ich odôvodnení. Na žiadosť obvineného alebo aj bez takej žiadosti rozhodne orgán, pred ktorým sa konanie vedie, že sa obvinenému okrem rozhodnutí uvedených v odseku 4 písomne preloží aj iná písomnosť, ak je to nevyhnutné pre zaručenie spravodlivého procesu, najmä pre riadne uplatnenie práva na obhajobu, a to v rozsahu určenom týmto orgánom. Ak orgán, pred ktorým sa konanie vedie, nevyhovie takejto žiadosti obvineného, rozhodne o tom uznesením, proti ktorému môže obvinený podať sťažnosť. Namiesto písomného prekladu podľa prvej vety možno takúto písomnosť alebo jej podstatný obsah pretlmočiť, ak to nemá vplyv na spravodlivosť procesu. Táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici o úkone tak, aby bolo zrejmé, či sa pretlmočila celá písomnosť alebo ktorá jej časť.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Zastavenie Trestného Stíhania

Uznesením zo 17. októbra 2000, sp. zn. 1 T 47/2000, Krajský súd v B. podľa §188 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, z dôvodov uvedených v ustanovení § 172 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku a § 11 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku^ zastavil trestné stíhanie obvinených S. C. a V. O. pre skutok, ktorý bol posúdený ako spolupáchateľstvo trestného činu skrátenia dane podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 140/1961 - Trestný zákon.

Uznesením okresného prokurátora vo S. zo 4. apríla 2001, sp. zn. Pv 188/00, podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, bolo zastavené trestné stíhanie vedené proti obvinenej JUDr. M. G.

V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a), sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá.

Trestná Zodpovednosť Právnických Osôb

Trestnú zodpovednosť právnických osôb upravuje zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Predmetný zákon zavádza do právneho poriadku tzv. trestnú zodpovednosť právnických osôb. Trestný zákon ako aj Trestný poriadok sa tu budú používať podporne, t. j. primerane.

Zákon upravuje trestné činy, ktorých sa PO dopustí po nadobudnutí účinnosti zákona, t. j. po 1.7.2016. Trestný čin je konanie, ktoré je páchateľom zavinené. Zavinenie môže byť úmyselné (páchateľ chcel spôsobom v ňom uvedeným porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, alebo vedel, že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený) alebo nedbanlivostné (páchateľ vedel, že môže spôsobom v ňom uvedeným porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo nevedel, že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal).

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

Pri úmyselnom zavinení musí byť prítomná vôľová zložka, t. j. páchateľ chcel (alebo s ním bol aspoň uzrozumený) následok úmyselne zavinený, ako aj uzrozumenie so zamýšľaným následkom. Pri nedbanlivostnom zavinení vôľová zložka chýba.

Tento zákon upravuje trestné činy, ktorých sa PO môže dopustiť. PO vybudovaná na zásade tzv. priamej zodpovednosti. PO sa môže dopustiť celého radu tzv. vybraných trestných činov, ktoré vychádzajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná. Zákon upravuje tresty, ktoré možno uložiť PO.

Nie všetky PO podliehajú pod trestnú zodpovednosť PO. Aby sa PO mohla dopustiť trestného činu, musí byť pripočítateľná, t. j. musí byť splnená podmienka „jej prostredníctvom“. Pre posúdenie otázky pripočítateľnosti konania FO PO je nevyhnutné poukázať na návetie ustanovenia § 4 ods. 1. Naplnenie čo i len jednej z nich zakladá trestnú zodpovednosť PO.

Trestnú zodpovednosť voči PO možno vyvodzovať aj na úkor PO, aj na úkor inej osoby. Trestnú zodpovednosť možno vyvodzovať voči PO aj v rámci činnosti PO.

Podľa § 4 ods. 1 môže PO konať prostredníctvom:

• štatutárneho orgánu (ide o tzv. konanie priamo zo zákona, zo zakladateľskej listiny, spoločenskej zmluvy, či zo zákona).
• osoby oprávnenej rozhodovať za PO (napr. člen predstavenstva).
• zamestnanca PO.

Konanie štatutárneho orgánu (predstavenstva) je pre PO záväzné. Ak zamestnanec prekračuje rozsah svojho oprávnenia, takéto konanie sa PO nepričíta.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) hovorí o osobe oprávnenej rozhodovať za PO. Nejde len o rozhodovanie, ale napríklad aj schválenie, či pokyn. Ide o záležitosti obchodného vedenia.

Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. d) hovorí o konaní, pri ktorom zástupca neprekračuje rozsah svojho oprávnenia. Toto ustanovenie je širšie, než ustanovenie o právnych úkonoch. S tým sa však pri zastupovaní nepočíta.

Ak je oprávnenie na konanie za PO neplatné alebo neúčinné, nemožno hovoriť o tom, že by tu bola osoba oprávnená na zastupovanie PO.

Ustanovenie § 4 ods. 6 hovorí o tom, že pre konanie PO je rozhodujúci stav v čase spáchania skutku. Ak osoba, prostredníctvom ktorej PO konala, nespadala pod niektoré z písmen a) až c) ustanovenia § 4 ods. 1, t. j. vôľa PO nebude možné PO pričítať.

Ustanovenie § 6 ods. 3 predpokladá aj tzv. spolupáchateľstvo, či účastníctva na trestnej činnosti PO. Ustanovenie § 6 ods. 3 predpokladá aj tzv. konanie prostredníctvom fyzickej osoby, ktoré sú len tzv. nastrčené osoby PO. Vyžaduje sa tzv. naplnenie formálnych podmienok a nejde o podmienky tzv. reálne. PO zodpovedá za trestný čin aj vtedy, ak fyzickú osobu stíhať nebude možné.

Funkciu fakticky riadil a ovládal celú PO. Tento záver platí aj napriek zneniu ustanovenia § 4 ods. 6 písm. a).

Je potrebné zistiť, ktorá fyzická osoba z predstavenstva ako hlasovala, t. j. zistiť trestnosť činu, kto hlasoval za jeho prijatie a podobne.

Trestná zodpovednosť PO zaniká zánikom PO. Za zrušenie PO sa nepovažuje ak PO len zmení svoju formu. Ustanovenie § 7 zákona je však pomerne nedokonalé.

Ustanovenie § 7 ods. 3 neustanovuje, že trestná zodpovednosť prechádza na všetkých ktorí budú nasledovať po zrušení pôvodnej PO.

Zánik trestnosti PO sa odlišuje od zániku trestnosti fyzickej osoby. Je potrebné zistiť vzťah ku všetkým do úvahy prichádzajúcim páchateľom, t. j. k PO.

Zákon zavádza zásadu ne bis in idem (§ 21) - t. j. nemožno viesť trestné stíhanie dvakrát za ten istý skutok voči tej istej právnickej osobe.

Špecifiká Trestného Konania

Trestné konanie je špecifické tým, že sa tu zasahuje do domovej slobody FO - t. j. je priamo pripočítateľné PO v zmysle § 4 ods. 1. Tak bude možné viesť trestné stíhanie voči PO a voči FO aj oddelene, t. j. v samostatných konaniach.

tags: #postupenie #trestneho #stihania #ucastnikovi #cinu