
Tento článok sa zameriava na problematiku posudkového lekárstva, invalidných dôchodkov, zmien v posudzovaní zdravotného stavu a dostupnosti zdravotnej starostlivosti na Slovensku, pričom sa dotýka aj špecifickej situácie v Pezinku a okolí. Analyzuje sa tu reforma posudkovej činnosti, jej dopad na občanov a porovnáva sa s judikatúrou Najvyššieho súdu SR v oblasti posudzovania zdravotného stavu pre účely sociálneho poistenia.
Podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení (ZSP) má občan nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným. V prípade, že sa invalidita objavila ešte ako nezaopatrené dieťa, nárok vzniká do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo po jej skončení, ak sa osoba sústavne pripravuje na povolanie, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku. Nárok na výplatu invalidného dôchodku vzniká po splnení všetkých podmienok a po podaní žiadosti o priznanie invalidného dôchodku.
Žiadosť o priznanie invalidného dôchodku sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, v súlade s § 184 ZSP. Žiadateľ je povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre nárok na invalidný dôchodok a jeho výplatu, spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Postupuje sa pritom podľa § 71 ods. 1 ZSP, ktorý definuje invaliditu ako pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou, v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia je uvedená v prílohe č. 4 k ZSP. Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu nespočítavajú, avšak mieru poklesu určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa prihliada na predchádzajúci výkon zárobkovej činnosti, dosiahnuté vzdelanie, skúsenosti a schopnosť rekvalifikácie.
Od 1. septembra začala platiť reforma posudkovej činnosti z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorá je naviazaná na plán obnovy. Cieľom reformy je zjednotenie posudzovania pre priznanie peňažných príspevkov. Po novom sa vypracováva len jeden posudok, ktorý pozostáva zo sociálnej a zdravotnej časti. Posudok vypracujú úrady práce, pričom zdravotný aspekt posúdi posudkový lekár a sociálny aspekt sociálny pracovník. Ak medzi nimi nedôjde k zhode, rozhodne konzílium. Sociálni pracovníci budú navštevovať žiadateľov priamo v ich domácom prostredí, aby posúdili ich sociálny status. Úrady práce dostali 48 nových áut na tento účel.
Prečítajte si tiež: Osoby so zdravotným postihnutím
Výhodou jednotného integrovaného posudku je komplexná informácia pre odkázanú osobu o nároku na peňažný príspevok alebo sociálne služby. Žiadateľ najprv vyplní dotazník, kde sám seba zhodnotí, a následne sociálny pracovník vypracuje vlastný dotazník, pričom musí zohľadniť samoposúdenie a preveriť ho. Reforma nezruší žiadne doterajšie diagnózy, na základe ktorých sa bude posudzovať ťažké zdravotné postihnutie, a nikto nepríde o už priznaný peňažný príspevok. Úrady práce majú na vypracovanie integrovaného posudku 60 dní, s možnosťou predĺženia o ďalších 60 dní v prípade veľmi ťažkých zdravotných stavov. Počet úväzkov posudkových lekárov na úradoch práce sa zvýšil o 96, celkovo ich bude 406.
Lekársku posudkovú činnosť za účelom posúdenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vykonáva najmä posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Judikatúra Najvyššieho súdu SR hovorí, že lekársky posudok je len jedným z podkladov pre rozhodnutie správneho orgánu, nie je samostatným rozhodnutím, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Súd ho môže hodnotiť ako jeden z dôkazov v konaní o preskúmanie rozhodnutia.
Najvyšší súd SR konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia.
V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorého podkladom je posudok (lekárska správa) o poklese schopnosti vykonávať pracovnú činnosť, súd skúma aj to, či pri posudzovaní boli vzaté do úvahy všetky relevantné skutočnosti.
Na Slovensku prebiehajú aj zmeny v oblasti dostupnosti zdravotnej starostlivosti, konkrétne v oblasti detských pohotovostí. Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR) pripravilo plán na redukciu detských pohotovostí z dôvodu nedostatku pediatrov a ich vekovej štruktúry. Na Slovensku chýba 20 % primárnych pediatrov, takmer každý druhý pediater je v dôchodkovom veku a 24 lekárov je starších ako 80 rokov. Títo lekári zabezpečujú aj ambulantné pohotovostné služby pre deti. Ročne príde na trh 40 až 50 nových pediatrov, no väčšina si volí prácu v nemocnici.
Prečítajte si tiež: Podmienky rodičovského príspevku
Od augusta 2023 má dôjsť k vypusteniu šiestich pevných bodov Ambulancií pohotovostných služieb, ktoré sú v súčasnosti bez prevádzkovateľa. Ďalších desať detských pohotovostí pre deti má byť zrušených od júla 2024 a tretia fáza, ktorá sa má týkať piatich detských pohotovostí, je naplánovaná od novembra 2024.
Tieto zmeny sa dotknú aj regiónov, ako napríklad Sabinov, Ružomberok a Myjava. Mestá s rušenými pohotovosťami nesúhlasia s týmto krokom a argumentujú zhoršením dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre deti, najmä pre sociálne slabších občanov. Napríklad, v Sabinove spadá pod detskú pohotovosť pôsobnosť okresu Sabinov, čo predstavuje 41 vidieckych obcí a 2 mestá. V roku 2022 táto detská pohotovosť ošetrila 8 633 pacientov. Najbližšia ambulancia daného typu sa nachádza v krajskom meste Prešov. Podobná situácia je aj v Ružomberku, kde pod detskú pohotovosť spadá celý región dolného Liptova, a zrušenie pohotovosti by znamenalo pre rodičov s deťmi z odľahlých obcí cestovanie do župných nemocníc v Dolnom Kubíne alebo v Liptovskom Mikuláši, čo je aj viac ako 40 kilometrov. V Myjave by sa prípadné zrušenie pohotovosti dotklo dvoch miest a pätnástich obcí okresu, pričom najbližšia pohotovosť by bola asi 50 kilometrov od Myjavy.
Okrem zmien v pohotovostných službách čelí Slovensko aj ďalším problémom v zdravotníctve, ako je nedostatok liekov na úzkostné poruchy. Dopyt po týchto medikamentoch rastie, pretože mentálne zdravie obyvateľov je podlomené, trpíme úzkosťami a depresiami. Psychiatrické ambulancie sa plnia a lekári predpísali takmer 4 000 000 balení liekov minulý rok. Problém je však v tom, že niektorí pacienti sa nedokážu dostať k liekom vzhľadom na ich výpadok. Momentálne chýbajú lieky s obsahom paroxetínu, čo je jedno z antidepresív. Neexistuje aktuálne náhrada za tento liek na Slovensku, a preto musia lekári u pacientov zmeniť liečbu.
Ďalším problémom je aj nedostatočné využívanie zdravotníckych dát. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Slovensko využíva zdravotnícke dáta chaoticky a nedostatočne. Štát tak nedokáže na akékoľvek krízy dostatočne reagovať a musí si vytvárať nové postupy a pravidlá za chodu. Minister zdravotníctva Michal Palkovič považuje za najväčší problém manažment zdravotníckych údajov aj množstvo informačných systémov, ktoré nie sú navzájom kompatibilné. Zároveň chýba centralizácia zberu dát.
Do nemocníc na Slovensku je pre ich zlý technický stav a zastarané dispozície budov potrebné investovať. Investície v zdravotníctve treba plánovať na základe jasne stanovených priorít. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR by malo pomenovať investičné priority na základe postavenia nemocníc v rámci národnej siete a technického stavu infraštruktúry. Väčšina projektov bola pripravená pred zverejnením reformy nemocníc začiatkom roka 2023.
Prečítajte si tiež: ÚPSVaR Trebišov - posudkový lekár
tags: #posudkový #lekár #Pezinok #skúsenosti