
Licenčná zmluva predstavuje dôležitý nástroj v oblasti autorského práva, umožňujúci autorom prenechať právo na používanie ich diel iným osobám alebo subjektom. V kontexte medzinárodného podnikania a cezhraničných transakcií je však potrebné brať do úvahy aj aspekty súvisiace s daňou z pridanej hodnoty (DPH). Tento článok poskytuje komplexný prehľad o licenčných zmluvách so zameraním na ich aplikáciu v zahraničí a s dôrazom na daňové aspekty, najmä DPH. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku pre rôzne cieľové skupiny, od autorov a umelcov, cez podnikateľov a IT firmy, až po právnikov a daňových poradcov.
Licenčná (autorská) zmluva je upravená autorským zákonom a predstavuje dohodu, na základe ktorej autor prenecháva inému subjektu právo (licenciu) na používanie jeho diela. Toto používanie môže zahŕňať rôzne účely, ako je napríklad opakované vydávanie, rozmnožovanie a predaj. Pre autorov je licenčná zmluva často zdrojom pasívneho príjmu.
Predmetom zmluvy musí byť dielo, ktoré spĺňa definíciu podľa autorského zákona. Medzi takéto diela patria napríklad:
Autorský zákon definuje aj "umelecký výkon" ako "predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom". Aj na používanie umeleckého výkonu je možné udeliť právo. Odmena patrí autorovi za použitie diela.
Autorský zákon obsahuje ohľadne záväzkového práva a autorskej odmeny len pojem “licenčná zmluva” (§ 65). Rozdelenie autorských príjmov na "aktívne" a "pasívne" vyplýva skôr zo zákona o dani z príjmov (§ 6) a metodického pokynu daniarov.
Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva a jej neplatnosť
Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu dosiahnuté napr. podľa Autorského zákona, t. j. napr. na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 65 Autorského zákona - teda príjmy pasívne bez odvodov.
Dôležitá je formulácia dohody, resp. zmluvy medzi vyplácateľom odmeny a samotným autorom. Príjmy z použitia diela (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) nespadajú do definície samostatnej zárobkovej činnosti. Registrácia teda podľa všetkého potrebná nie je. Fyzická osoba, ktorá dosiahla v danom roku iba príjmy z použitia diela, podáva daňové priznanie pod svojím rodným číslom. Naopak, aktívne autorské príjmy registrácii na DÚ zatiaľ podliehajú: autor sa na DÚ musí registrovať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začal vykonávať túto autorskú činnosť - pozor, nie po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený.
Zo zinkasovanej odmeny z licenčnej zmluvy sa neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Neplatí ich ani firma - objednávateľ diela a “vyplácateľ” odmeny, resp. nadobúdateľ práva na použitie diela (na rozdiel od zamestnávateľa, ktorý platí odvody vypočítané zo mzdy zamestnanca) a neplatí ich ani príjemca odmeny, tj autor resp. čo sa týka Sociálnej poisťovne, táto akoby “výnimka“ pribudla do zákona o sociálnom poistení začiatkom roka 2011 - ako akási kompenzácia za zavedenie odvodov z príjmov autorov, ktorou sa od odvodov oslobodili dlhodobé pasívne príjmy (okrem licenčných poplatkov ide napr. rovnako zákon o zdravotnom poistení vynecháva z definície zárobkovej činnosti príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) a pasívne príjmy autorov (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov).
Daň z príjmov z odmeny autor samozrejme platí.
a) predovšetkým nechať svoju odmenu zdaniť pri zdroji vyplácateľa - ten odvedie 2% do literárneho fondu a zo zvyšku 19% štátu, autor už nemusí robiť nič.
Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva: význam a použitie
b) autor si odmenu zdaní sám, v daňovom priznaní. aj od pasívneho autorského príjmu je totiž možné odpočítať si paušálne výdavky. A teda z jeho väčšej časti daň nezaplatiť. Od r. pozor, príjem znížený o paušálne výdavky zdaňuje sadzbou 19%. A to aj od r. 2020, odkedy vybraní podnikatelia (fyzické osoby s aktívnymi príjmami) a právnické osoby s príjmami/výnosmi maximálne 100 000 EUR ročne zdaňujú svoj základ dane sadzbou 15%. Autorskú licenčnú odmenu teda prijímateľ zdaní sadzbou 19% aj v prípade, že daná fyzická osoba má celkové zdaniteľné príjmy za daný rok nižšie resp. v prípade “voľby b)” - tj zdanenie v daňovom priznaní autora - sa autor s vyplácateľom musia dohodnúť, že si autor príjem z odmeny zdaní sám. Na čo stačí jeden odstavec v samotnej autorskej zmluve. V opačnom prípade musí vyplácateľ zdaniť sumu zrážkou.
Vyplatená odmena je daňovým výdavkom. Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať samozrejme do daňových nákladov - rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitým je samozrejme súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy, resp. preukázanie, že práve to a to dielo je používané “na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov”.
2 % z vyplatenej odmeny literárnemu či ostatným umeleckým fondom sa v súčasnosti neodvádzajú. V minulosti: áno, spravidla odvádzali. Vo forme odmeny za licenčnú zmluvu si môže vyplácať peniaze aj spoločník v eseročke. V súčasnosti totiž neexistuje nejaký štandardný spôsob “výberu” peňazí, ktorý by čosi nestál - mzda zamestnanca podlieha vysokým odvodom a rovnako sa aj z vyplateného podielu na zisku čosi platí (po novom daň z príjmov). Vyplatená odmena však nepodlieha odvodom ani na jednej strane - môže byť preto celkom pekným spôsobom, ako peniaze z vlastnej (a nielen vlastnej) eseročky pravidelne a lacno dostávať von. Vplyv na celkovú daň z príjmov (tj eseročky aj autora) je takmer nulový - na jednej strane je odmena daňovým výdavkom, na strane druhej príjmom, ktorý nie je možné znížiť o nezdaniteľné časti.
Od r. 2015 sa aj na takýto obchod medzi autorom a “jeho” eseročkou (teda spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom či konateľom) vzťahuje transferové oceňovanie pre obchody medzi prepojenými subjektmi . Od r. najjednoduchším modelom je samozrejme použitie nezávislej trhovej ceny. No nájdi takú, “v kope sena”, keď zároveň nemáš čo iné na práci - resp. nájdi rovnaký model s rovnakými “funkciami a rizikami”, ako je ten tvoj (veľkosť firmy, “rovnakosť” obchodu, porovnateľnosť diela atď). do úvahy prichádza aj odmena vypočítaná ako podiel na celkových predajoch spracovaného diela - dáva zmysel aj z biznisového hľadiska a zároveň ju umožňuje aj samotný autorský zákon. Z hľadiska zákona o dani z príjmov ide o použitie “metódy delenia zisku” resp. či už autor a “jeho” eseročka použijú cenu takú alebo onakú, nemôžu sa on ani eseročka považovať za tzv. mikrodaňovníka. Ide o nový režim na účely zákona o dani z príjmov platný pre roky 2021 a neskôr a znamená niektoré úľavy v daňovom odpisovaní majetku, daňových opravných položkách pre pohľadávky a odpočítaní daňovej straty. V praxi bohužiaľ existuje aj riziko, že iniciatívni daniari budú v odmeňovaní spoločníka autorskou odmenou vidieť právny úkon uskutočnený “bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia”.
Nositeľom autorského práva je podľa autorského zákona vždy len fyzická osoba (§ 13 ods. 1 Autorského zákona). v SR platí zároveň zmluvná voľnosť - ktokoľvek môže s kýmkoľvek uzatvoriť akýkoľvek typ zmluvy (pracovnú, obchodnú, autorskú či napríklad nepomenovanú) a určiť s ňom takmer akékoľvek podmienky. autorské právo zároveň definuje rozdiel medzi zamestnaneckým dielom, ktoré slúži na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného vzťahu zamestnanca a dielom na objednávku nezávislého autora - v prvom prípade patria majetkové práva k dielu jednoznačne zamestnávateľovi, no nezávislý autor môže zo svojho diela profitovať do svojej smrti. Čo je ďalší a dostatočný dôvod umožniť zmluvným stranám vybrať si model, ktorý im vyhovuje.
Prečítajte si tiež: Podmienky Používania Adobe Softvéru
Autori nie sú z DPH-čky vyňatí. V r. 2018 však súdny dvor EÚ - teda orgán, ktorý právo EÚ a najmä spory z praxe záväzne vykladá - zverejnil zaujímavý rozsudok. odmena pri ďalšom predaji v prospech autora pôvodného umeleckého diela nespadá pod článok 2 ods. tj nie je dodaním služby ani inou zdaniteľnou transakciou podliehajúcou DPH. nemožno zastávať názor, že v prípade zaplatenia odmeny pri ďalšom predaji ide o protihodnotu v zmysle článku 2 ods. Právny vzťah, v rámci ktorého dochádza k ďalšiemu predaju pôvodného umeleckého diela vzniká len medzi predávajúcim a kupujúcim a existencia práva na odmenu pri ďalšom predaji v prospech autora tohto diela nemá na tento vzťah žiaden vplyv. Z uvedeného po prvom preštudovaní vyplýva, že autorská odmena za použitie diela na základe ďalšieho predaja diela nadobúdateľom práva na predaj tohto diela jednoducho DPH-čke nepodlieha: autor diela sa ani po prekročení sumy licenčných odmien nad limit 49 790 / 50 000 EUR nemusí registrovať za platiteľa DPH a z ďalších odmien odvádzať DPH-čku, prípadne - ak už platiteľom DPH je - DPH-čku neuplatňuje práve z predmetných odmien za ďalší predaj.
Legislatíva EÚ máš špecifický jazyk - v podstate ako každý rozsudok - a mne osobne ani po treťom prečítaní nie je jasné, či sa uvedený záver vzťahuje na všetkých autorov udeľujúcich súhlas na použitie ich diela alebo len na autorov grafických a výtvarných diel, o ktorých v tomto spore išlo. V praxi som sa už stretol s využitím tohto judikátu pre autorov textov. Pre istotu je však tento typ odmeny ideálne ošetriť v podrobnejšej licenčnej zmluve. Ako to nastaviť a ošetriť - či práca s rizikom neuznania - je už však práca šikovných právnikov.
Daňová povinnosť pri službách dodaných zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, pri ktorých povinnosť platiť daň v tuzemsku sa prenáša na prijímateľa služby v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, vzniká dňom dodania takejto služby. Dňom dodania služby sa rozumie deň, keď je služba poskytnutá, resp. keď je poskytovanie služby ukončené. Prijímateľ služby je povinný platiť daň z prijatej služby, musí službu zdaniť v zdaňovacom období, kedy bola služba dodaná, a to aj v prípade, ak o dodaní služby nevyhotovil poskytovateľ faktúru. Základ dane určí na základe zmluvne dohodnutej odmeny.
Odberateľ z prijatej služby je povinný platiť DPH („samozdaniť“ sa) v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH. Skutočnosť, že nemá od dodávateľa faktúru, nemá na uvedené vplyv. V takomto prípade sa v kontrolnom výkaze v časti B.1. namiesto poradového čísla faktúry, keďže absentuje, uvedie číselná identifikácia iného dokladu.
Za deň dodania služby zahraničnou osobou alebo osobou z tretieho štátu ak sa uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy uzatvorenej na menej ako 12 kalendárnych mesiacov, sa považuje najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodanú službu vzťahuje (deň dodania služby je deň vzniku daňovej povinnosti), pričom za čiastkové dodanie služby sa považuje také dodanie služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva (napr. prenájom hnuteľnej veci, príp. nehnuteľnosti, opakovane dodávané účtovné, právne, … služby).
V súčasnosti je čoraz bežnejšie, že podnikatelia uvažujú o presune svojich firiem do zahraničia, napríklad do Českej republiky alebo Estónska, s cieľom optimalizovať daňové zaťaženie. Avšak, takéto rozhodnutie by malo byť vždy podložené reálnymi ekonomickými dôvodmi a dôkladnou analýzou daňových, účtovných a právnych aspektov.
Obchodná spoločnosť patrí daňovo krajine, v ktorej má faktické miesto skutočného vedenia. Ak si aj eseročku v Estónsku, UK či Belize založí Jožko z Banskej Bystrice a v tej Banskej Bystrici reálne nielen býva, ale v podstate takmer celoročne pôsobí, tým vedením je on a táto firma teda patrí daňovo Slovensku.
Podnikateľ, ktorý sa rozhodne podnikať prostredníctvom zahraničnej firmy, má povinnosť:
Veľká časť plnení vyplatených zo zahraničia (najmä tých “pasívnych”) podlieha povinnej prioritnej zrážke v krajine rezidencie spoločnosti. napr. podiel na zisku českej eseročky je česká eseročka povinná “ošetriť” zrážkou 15%. Nenávratne.
V prípade obchodov medzi závislými osobami skrze hranice - napr. spoločník Jožko a eseročka v Česku či eseročka matka v SR a dcéry v zahraničí - je to už bez srandy. Na preukázanie nezávislých trhových cien už nestačí inzerát z bazošu a 2-stránková dokumentácia. Ale dokumentácia “skrátená” či “úplná” (čítaj viac) a uplatnenie niektorej z metód pre úpravu základu dane v zmysle § 17+18 zákona o dani z príjmov. Čo naozaj stojí hodiny práce advokátov a daňových poradcov x ich hodinovka.
V rôznych a slušne široko zadefinovaných prípadoch presunu majetku, sídla, miesta vedenia či podnikateľskej činnosti do zahraničia je v princípe potrebné zdaniť reálnu hodnotu presunutého majetku. Teda nie zisk, ale presúvaný majetok. A to rovno sadzbou 21%. Okrem sadzby a v praxi možnej vysokej sumy ide aj o jeden z mnohých zložitých režimov, kedy už na samotný výpočet si musíte nájsť a zaplatiť top profíka.
Pojem čisto daňový, definovaný v zákonoch o dani z príjmov a medzinárodných zmluvách, zamieňaný často s “prevádzkarňou” podľa živnostenského zákona či “prevádzkarňou” na účely DPH. Ak sa slovenská firma zdržuje nejaký čas na území inej krajiny, za určitých podmienok je vzniká tzv. “stála prevádzkareň”. Čo je v podstate samostatný daňový subjekt s povinnosťou registrácie, zdaňovania lokálnych príjmov (tj príjmov zo zdrojov v danej krajine) a teda povinnosťou podávať v danej krajine daňové priznanie k dani z príjmov.
V mnohých situáciách sa firma usídlená/registrovaná v zahraničí musí stať rovno plnohodnotným platiteľom DPH. V konečnom dôsledku to môže znamenať, že popri účtovníctve (a dani z príjmov je potrebné každý mesiac či štvrťrok podávať DPHčkové výkazy, vyčísľovať a odvádzať miestnu DPHčku, opäť v spolupráci s miestnym profíkom.
Daniari majú k dispozícii dosť tvrdé právo považovať takmer každý podnikateľský úkon, obchod, schému či štruktúru, ktorého čo i len jedným z mnohých dôvodov je obchádzanie daní, za umelý a môžu ho škrtnúť. Rozumej: dodaniť a dosankcionovať. Doplatiť daň je jedna vec, doplatiť sankcie druhá. Aj tu platí: štruktúry a modely, ktoré majú ekonomické opodstatnenie (ochrana majetku pred rizikom, rozdelenie rizika, diverzifikácia aktivít a podobne) sú legálne; štruktúry a modely umelé, ktoré boli vytvorené len za účelom obchádzania daní, sú už v rovine trestného činu.
Slovenský platiteľ DPH si od svojej výstupnej DPH môže odpočítať DPH z nakúpených vstupov - musí však ísť o vstupy predávané inými slovenskými platiteľmi samozrejme za cenu vrátane slovenskej DPH. DPH, ktorú za určitých okolností zaplatil v zahraničí, si v slovenskom daňovom priznaní k DPH odpočítať nemôže. Musí, resp. Žiadať však nemôže o každú DPH, ktorú jednoducho vidí na bločku. Veta “môže žiadať o jej vrátenie príslušnú krajinu, v ktorej bola DPH uplatnená” znie presnejšie v tvare “môže žiadať o jej vrátenie príslušnú krajinu, v ktorej bola DPH správne uplatnená”.
Miestom dodania pri väčšine služieb dodávaných B2B - tj medzi podnikateľmi a platiteľmi DPH, o takýto vzťah v celej tejto situácii ide - je krajina odberateľa, resp. krajina, v ktorej sa príslušná služba spotrebuje. V nej sa služba zdaní miestnou DPH. Okrem toho však existuje niekoľko výnimiek, pri ktorých sa použijú osobitné pravidlá pre miesto dodania služby:
Keď slovenská firma resp. jej zástupca nakúpi čosi hmotné - teda tovar - v zahraničí, vo väčšine prípadov použije/spotrebuje tento nákup na svoj biznis v SR. V takomto prípade však ide o režim “nadobudnutie tovaru z iného štátu EÚ”. Teda podľa všetkého by slovenský kupujúci mal oznámiť v príslušnej predajni svoje slovenské IČ DPH a tovar tak nakúpiť bez DPH (s neskorším samozdanením v SR). Správnym postupom je nadobudnutie tovaru samozdaniť v SR podľa postupu opísaného vyššie - podrobnejšie v článkoch Nákup tovaru z EÚ: DPH platí odberateľ a Nadobudnutie tovaru z EÚ: uvádzanie v daňovom priznaní k DPH a kontrolnom výkaze.
Od roku 2025 sa menia sadzby dane z príjmov právnických osôb. Zvýhodnená sadzba bude platiť pre viac daňovníkov a klesne na 10 %, zatiaľ čo veľké firmy budú čeliť vyššej sadzbe 24 %.
V roku 2025 právnické osoby uplatnia pri zdaniteľných príjmoch (výnosoch) do 100 000 eur (vrátane) sadzbu dane vo výške 10 %. Ak zdaniteľné príjmy (výnosy) presiahnu hranicu 100 000 eur, uplatní sa sadzba 21 %. Novelizácia teda prináša zvýšenie hranice pre „zvýhodnenú“ sadzbu dane zo 60 000 eur na 100 000 eur a súčasne znižuje „zvýhodnenú“ sadzbu z 15 % na 10 %. Toto zníženie sadzby dane sa však týka výlučne právnických osôb, čím sa rozšíri počet právnických osôb, ktorých príjmy (výnosy) budú zdaňované nižšou sadzbou dane.
V roku 2025 sa po schválení konsolidačného balíčku navyše zavádza nová sadzba dane právnických osôb vo výške 24 %. Táto sadzba sa vzťahuje na tie právnické osoby, ktoré v príslušnom zdaňovacom období dosiahnu zdaniteľné výnosy vyššie ako 5 000 000 eur.