Vymáhanie výživného exekútorom: Kompletný sprievodca

Neplatenie výživného je vážny problém, ktorý môže mať negatívny dopad na život dieťaťa a jeho opatrovníka. Ak povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, je možné ju vymáhať prostredníctvom exekúcie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako postupovať pri vymáhaní výživného exekútorom, aké sú možnosti a práva oprávnenej osoby, a ako sa vyhnúť bežným problémom.

Čo robiť pred kontaktovaním exekútora?

Ešte predtým, ako sa obrátite na súdneho exekútora, je vhodné podniknúť niekoľko krokov:

• Výzva na úhradu: Vyzvite otca detí (povinnú osobu) na úhradu zameškaného výživného a na pravidelné platenie výživného v zmysle rozhodnutia súdu.
• Centrum právnej pomoci: Môžete sa obrátiť aj na Centrum právnej pomoci (www. , kde Vám poskytnú bezplatné právne poradenstvo.

Návrh na vykonanie exekúcie

Ak výzva na úhradu nepomôže, ďalším krokom je podanie návrhu na vykonanie exekúcie.

Kto môže podať návrh?

Návrh na vykonanie exekúcie môže podať:

• Oprávnený (osoba, ktorej bolo výživné priznané súdnym rozhodnutím).
• Zástupca oprávneného (napr. advokát).
• Exekútor (za určitých okolností).

Ako podať návrh?

Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný okresný súd. Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie; jednotlivé úkony uskutočňuje bezodkladne. Návrh na vykonanie exekúcie podľa prvej vety exekútor zašle súdu do 15 dní. Ak sa návrh na vykonanie exekúcie podáva prostredníctvom exekútora, exekútor prevedie písomnosti v listinnej podobe do elektronickej podoby a takto vzniknuté elektronické dokumenty autorizuje; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre rodičovský príspevok

Čo musí obsahovať návrh?

Návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať:

• Označenie súdu, ktorému je návrh určený.
• Označenie oprávneného a povinného (meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, prípadne obchodné meno a sídlo).
• Označenie exekučného titulu (súdne rozhodnutie, na základe ktorého sa exekúcia vykonáva).
• Výšku vymáhaného nároku (dlžné výživné).
• Spôsob vykonania exekúcie (napr. zrážky zo mzdy, predaj hnuteľného majetku, predaj nehnuteľnosti).
• Dátum a podpis.

K návrhu je potrebné priložiť rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul).

Súdny exekútor a jeho úloha

Po podaní návrhu na vykonanie exekúcie súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Dispozičné oprávnenie vo vzťahu k exekúcii má oprávnený, ktorý si sám na základe vlastného uváženia zvolí osobu exekútora. Exekútor je povinný postupovať v súlade so zákonom a chrániť práva oboch strán.

Čo robí exekútor?

Exekútor:

• Upovedomí povinného o začatí exekúcie.
• Zisťuje majetok povinného.
• Vykonáva exekúciu spôsobom určeným v exekučnom titule alebo zvoleným oprávneným.
• Vymáha pohľadávku oprávneného.
• Vyplatí vymoženú sumu oprávnenému.

Exekútor určí aj predbežnú výšku trov exekúcie s rozlíšením, aké trovy exekúcie bude vymáhať od povinného v prípade, ak uhradí vymáhaný nárok do uplynutia lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii a aké budú predbežné trovy exekúcie v prípade, ak povinný nesplní vymáhaný nárok a exekúcia bude proti nemu pokračovať.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok: Ako získať potvrdenie o príjme

Možnosti vykonania exekúcie

Exekútor môže exekúciu vykonať rôznymi spôsobmi, napríklad:

• Zrážkami zo mzdy: Exekútor prikáže zamestnávateľovi povinného, aby zrážal časť jeho mzdy a posielal ju oprávnenému.
• Zrážkami z iných príjmov: Exekúcia sa môže vykonať aj zrážkami z iných príjmov povinného, ako sú napríklad dôchodok, nemocenské dávky, podpora v nezamestnanosti a pod.
• Predajom hnuteľného majetku: Exekútor môže zhabat hnuteľný majetok povinného (napr. auto, elektronika, nábytok) a predať ho v dražbe.
• Predajom nehnuteľnosti: Ak povinný vlastní nehnuteľnosť, exekútor ju môže predať v dražbe.
• Prikázaním pohľadávky: Exekútor môže prikázať dlžníkovi povinného, aby zaplatil dlžnú sumu priamo oprávnenému.
• Iné spôsoby: Exekútor môže použiť aj iné spôsoby vykonania exekúcie, ak sú účinné a v súlade so zákonom.

Oprávnený disponuje právom voľby príslušného exekútora, ktorému navrhne vykonanie exekúcie, ale voľba konkrétneho spôsobu, akým sa exekúcia vykoná, je už priamo v kompetencii konajúceho exekútora. Exekútor môže kombinovať aj niekoľko spôsobov vykonania exekúcie. Samozrejme, opäť pri rešpektovaní efektívnosti a účelnosti exekučného konania.

Práva a povinnosti povinného

Povinný má v exekučnom konaní určité práva a povinnosti.

Medzi jeho práva patrí:

• Právo na informácie o exekúcii.
• Právo podať námietky proti exekúcii.
• Právo na ochranu pred nezákonným zásahom do jeho majetku.

Povinný je viazaný zákazom nakladania s majetkom a v prípade, že by sa preukázalo, že tento zákaz exekútora nerešpektoval a po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, mohol by byť trestnoprávne zodpovedný za spáchanie trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona, resp. Do pozornosti dávame aj novelizáciu Trestného zákona vykonanú zákonom č. 262/2011 Z. z., účinnú od 1. 9. 2011, ktorá zaviedla novú skutkovú podstatu trestného činu marenia exekučného konania podľa § 243a Trestného zákona. Trestného činu marenia exekučného konania sa dopustí okrem iného aj ten, kto uvedie nepravdivé údaje vo vyhlásení o svojom majetku alebo kto zadrží, sfalšuje, pozmení alebo zničí zaznamenané informácie o majetku alebo o finančných aktivitách povinného.

Medzi jeho povinnosti patrí:

• Povinnosť strpieť vykonanie exekúcie.
• Povinnosť poskytnúť exekútorovi potrebné informácie o svojom majetku.
• Povinnosť zdržať sa konania, ktoré by mohlo zmariť vykonanie exekúcie.

V námietkach proti exekúcii môže povinný argumentovať, z akého dôvodu je exekúcia proti nemu neprípustná. Zákon špecifikuje, že námietky je možné odôvodniť tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, alebo že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

Prečítajte si tiež: Všetko o príspevku pri narodení dieťaťa

Zrážky zo mzdy: Ako to funguje?

Ak sa exekúcia vykonáva zrážkami zo mzdy, exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného. Následným procesným krokom výkonu exekúcie zrážkami zo mzdy je vydanie tzv. príkazu platiteľovi mzdy na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného, ktorý konajúci exekútor doručí platiteľovi mzdy do vlastných rúk. Príkaz na začatie exekúcie sa nedoručuje oprávnenému ani povinnému.

Platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného vykonávať zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácať zrazené sumy povinnému. Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.

Uvedený príkaz na začatie exekúcie je potrebné odlíšiť od exekučného príkazu - ako príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktorý exekútor vydá po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli.

Praktickým prínosom štádiového rozlíšenia vydania príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu je ochrana oprávneného, ktorý takto získa právnu istotu v podobe tzv. deponovania zrazených finančných prostriedkov u platiteľa mzdy, čím si zabezpečí určitú mieru ochrany pred prípadným účelovým marením exekučného konania zo strany povinného, resp.

Účastníci exekučného konania

Účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný; pokiaľ súd rozhoduje o trovách exekúcie, je účastníkom konania aj poverený exekútor. Platiteľ mzdy nie je účastníkom exekučného konania, ale zákon mu ukladá povinnosti, ktoré musí plniť, a to pod hrozbou sankcií zo strany oprávneného aj exekútora, resp. súdu.

Vzhľadom na všeobecne platnú zásadu, že neznalosť práva neospravedlňuje, je dôležité, aby aj platiteľ mzdy poznal všetky svoje práva a povinnosti a dôsledne ich rešpektoval.

Čo sa považuje za mzdu?

Mzdou sa pritom rozumie nielen mzda samotná, ale aj iné nároky na peňažné plnenie, ktoré sú mzde rovnocenné. Mzda je nárok zamestnanca na peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) od zamestnávateľa za vykonanú prácu. Nároky zamestnanca na mzdu upravuje podrobne Zákonník práce, ktorý zároveň definuje, čo sa za mzdu nepovažuje.

Za mzdu sa podľa Zákonníka práce nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažné náhrady podľa ustanovení Zákonníka práce a pod. Keďže sa tieto plnenia nepovažujú za mzdu, nie je možné ich postihnúť exekúciou zrážkami zo mzdy.

Musíme si ale uvedomiť, že Exekučný poriadok v § 89 upravuje aj exekúciu zrážkami z iných príjmov, kde zákon priamo definuje, že ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z iných príjmov. Tieto iné príjmy sú v § 89 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne pomenované. Realita je však taká, že náhrada mzdy, náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti nie sú pred zrážkami chránené - pretože podliehajú zrážkam z iných príjmov.

Ako mzda sa podľa Zákonníka práce posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. V rovine pracovnoprávnych vzťahov zamestnanca (povinného) je ešte potrebné uviesť, že exekúcii podlieha aj odmena poskytovaná za výkon inej činnosti zamestnanca (povinného) pre zamestnávateľa. Hoci v ustanovení § 89 ods. 1 Exekučného poriadku je pri exekúcii zrážkami z iných príjmov uvedená len odmena vyplývajúca z dohody o vykonaní práce, zákonodarca mal na mysli akúkoľvek odmenu, ktorá povinnému nahrádza mzdu za vykonanú prácu. Nie je preto dôvod, aby sem nepatrila aj odmena za pracovnú činnosť podľa dohody o pracovnej činnosti a odmeny za brigádnickú prácu študenta podľa dohody o brigádnickej práci študentov.

Povinnosti platiteľa mzdy

O tom, kto je platiteľom mzdy povinného, sa exekútor dozvie priamo od povinného, ktorý je povinný exekútora pravdivo a úplne informovať o svojich majetkových pomeroch. Platiteľ mzdy je povinný po doručení príkazu na začatie exekúcie zrážať mzdu v rozsahu potrebnom na uspokojenie vymáhanej pohľadávky oprávneného a nevyplatiť ju povinnému, ale ju „blokovať“ (deponovať) do doby doručenia exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy.

Po doručení exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného je platiteľ mzdy povinný vyplatiť, resp. Zákon však poskytuje možnosť platiteľovi mzdy, aby zrazenú sumu v konkrétnom prípade nevyplatil, resp. Ide o prípad, kedy zrážky zo mzdy vykonáva niekoľko platiteľov mzdy zároveň. V takomto prípade všetci platitelia mzdy zašlú zrážky zo mzdy exekútorovi. Exekútor následne preverí, či celkove zrazená suma neprevyšuje pohľadávku oprávneného. Ak ju neprevyšuje, vyplatí celú zrazenú sumu oprávnenému. Ak ju prevyšuje, vyplatí exekútor zo zrazenej sumy oprávnenému len toľko, koľko zodpovedá jeho pohľadávke a zvyšok vráti povinnému.

Splatnosť mzdy je upravená v osobitnom predpise - Zákonníku práce, v § 129, podľa ktorého je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zamestnanec sa so zamestnávateľom môže dohodnúť v pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve na inej splatnosti mzdy - a takto dohodnutá splatnosť mzdy má prednosť pred zákonnou úpravou.

Nový platiteľ mzdy je povinný vykonávať zrážky zo mzdy od okamihu, ako sa dozvie (od exekútora, povinného alebo predošlého platiteľa mzdy), že bol vydaný príkaz na začatie exekúcie a špecifikáciu pohľadávok - najneskôr však po doručení príkazu na začatie exekúcie alebo exekučného príkazu od exekútora. Opäť je na mieste, aby platiteľ mzdy konal starostlivo a obozretne a aby si už pri prijatí zamestnanca do pracovného pomeru - v prípade, ak bol zamestnanec predtým niekde zamestnaný, od neho vyžiadal predloženie potvrdenia od predošlého zamestnávateľa, či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech.

Čo sa týka informačných povinností povinného, tento je povinný súdnemu exekútorovi oznámiť v lehote jedného týždňa, že ukončil zamestnanie a v tej istej lehote oznámiť, že nastúpil do nového zamestnania. Obdobne aj platiteľ mzdy má povinnosť informovať exekútora v lehote jedného týždňa, že povinný uňho prestal pracovať, spolu s vyúčtovaním zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil oprávneným. Ďalšou informačnou povinnosťou platiteľa mzdy je povinnosť informovať exekútora, pokiaľ je povinný dočasne práceneschopný a dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať dní. Platiteľ mzdy je zároveň povinný označiť príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne, ktorá bude povinnému vyplácať nemocenské. Exekútor potom doručuje exekučný príkaz danej pobočke Sociálnej poisťovne a pokračuje v zrážkach z dávok nemocenského.

Platiteľ mzdy má informačnú povinnosť voči exekútorovi aj v prípade, ak nemôže vykonávať zrážky zo mzdy povinného, pretože mzda povinného po dobu troch mesiacov nedosahuje ani takú výšku, aby z nej bolo možné vykonávať zrážky zo mzdy. Hoci to výslovne v texte zákona nie je uvedené, máme za to, že ide o dobu troch po sebe nasledujúcich mesiacov. Cieľom tohto ustanovenia zákona je to, aby exekútor zvážil iný, vhodnejší spôsob exekúcie a nespoliehal sa na výkon zrážok zo mzdy. Samozrejme, ak mzda dosiahne dostačujúcu výšku, exekúcia zrážkami zo mzdy pokračuje ďalej bez toho, aby súd alebo exekútor vydával rozhodnutie.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre účinné a efektívne vykonanie exekúcie je dôležitý tok informácií medzi povinným, platiteľom mzdy (predošlým, novým) a exekútorom. Nedodržanie týchto informačných povinností zákon sankcionuje - možnosťou ukladania poriadkových pokút zo strany súdu na návrh exekútora alebo tzv.

V prípade, že exekútor nadobudne podozrenie o tom, že konaním platiteľa došlo, resp.

Po stránke procesnej má na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy vplyv aj odklad, resp. zastavenie exekúcie. O odklade, resp. zastavení exekúcie rozhoduje súd spravidla na návrh povinného. Zákon pripúšťa, že konanie môže začať aj bez návrhu, obvykle na podnet exekútora, ale je pravdepodobné, že iniciatíva v tomto smere je na povinnom. Ide o inštitúty, ktoré majú za cieľ chrániť povinného a minimalizovať negatívne následky výkonu exekúcie zrážkami zo mzdy na jeho osobu, prípadne jeho rodinu.

Účinky odkladu, resp. zastavenia exekúcie pri exekúcii zrážkami zo mzdy sú rozdielne v závislosti od dôvodu, pre ktorý súd povolil odklad, resp. Platiteľ mzdy po doručení tohto upovedomenia prestane vykonávať zrážky zo mzdy povinného, a to až do času, kým mu exekútor nedoručí príkaz, aby sa v zrážkach pokračovalo. Ak súd povolí odklad exekúcie z dôvodu, že možno očakávať zastavenie exekúcie, platiteľ mzdy pokračuje v zrážkach zo mzdy povinného, ale nevypláca ich oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Po zastavení exekúcie platiteľ mzdy vyplatí zrazené sumy povinnému.

Súd môže povoliť zastavenie exekúcie zrážkami zo mzdy na základe návrhu povinného v prípade, ak došlo k vyplateniu nedoplatku na výživnom a zrážky sa vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Súd tu preskúmava všetky dôvody, pre ktoré došlo k exekúcii a najmä hodnotí, či možno očakávať, že výživné bude zo strany povinného plnené do budúcnosti dobrovoľne.

Pri exekúcii zrážkami z iných príjmov povinného sa postupuje obdobne ako pri exekúcii zrážkami zo mzdy povinného. Pre exekútora je rozhodujúci exekučný titul, z ktorého vyplýva výška vymáhanej pohľadávky aj jej príslušenstva. K príslušenstvu pohľadávky patria okrem úrokov, resp. úrokov z omeškania aj trovy konania či náklady spojené s uplatnením nároku a aj trovy exekúcie. Po vymožení týchto nárokov oprávneného (priznaná pohľadávka) exekútor nemôže ďalej v exekúcii pokračovať a exekúcia je týmto faktickým splnením všetkých nárokov oprávneného vykonaná.

Výpočet zrážok zo mzdy

Pri výpočte zrážok zo mzdy je potrebné zohľadniť:

• Čistú mzdu povinného.
• Základnú sumu, ktorá sa nesmie zraziť.
• Počet vyživovaných osôb.

Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítavajú sa však do nej prídavky na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách. Daňový bonus sa do čistej mzdy nezapočítava.

Exekučný poriadok určuje, aká časť z mesačnej mzdy povinného sa mu nesmie zraziť, pričom táto suma musí po vykonaní zrážok zo mzdy ostať k dispozícii povinnému. Táto suma sa nazýva „základnou sumou“ a spôsob jej výpočtu je určený v nariadení vlády SR č. 268/2006 Z. z.

Suma životného minima je pre každý kalendárny rok upravená v zmysle zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení vždy k 1. Počnúc od 1. 7. 2011 predstavuje suma životného minima na plnoletú fyzickú osobu sumu v zmysle opatrenia MPSVR SR č. 194/2011 Z. z.

Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému bez ohľadu na výšku jeho mzdy, je 60 % zo sumy 189,83 €, teda 113,89 €. Vymoženie pohľadávky na výživné pre maloleté deti je riešené osobitne - je určená nižšia základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, a to na sumu 70 % zo základnej sumy, ktorá pripadá na povinného (70 % zo sumy 113,89 €) - t. j.

Prehľad výšky základnej sumy (nepostihnuteľnej) - s účinnosťou od 1. 7. Základná suma vo výške 25 % zo životného minima (47,45 €) sa nezapočítava na osobu oprávneného, t. j. Domnievame sa preto, že zo mzdy, resp. iného príjmu vyplácaného zamestnancovi (povinnému) po 1. júli daného roka (najčastejšie ide o mzdu za prácu vykonanú pre platiteľa mzdy v mesiaci jún) platiteľ mzdy nesmie zraziť základnú (nepostihnuteľnú) sumu určenú opatrením MPSVR SR, účinnú od 1. Pri výpočte sumy, ktorá podlieha výkonu rozhodnutia zrážkami zo…

Ako zistiť, či exekútor niečo vymohol?

Ak ste požiadali o náhradné výživné a potrebujete potvrdenie od exekútora o tom, či niečo vymohol od bývalého partnera, mali by ste sa obrátiť priamo na exekútora, ktorý má exekúciu na starosti. Ak exekútor nekomunikuje, môžete sa obrátiť na súd, ktorý exekútora poveril vykonaním exekúcie.

Ďalšie možnosti vymáhania výživného

Okrem exekúcie existujú aj ďalšie možnosti vymáhania výživného:

• Náhradné výživné: Ak povinný neplatí výživné a exekúcia je neúspešná, môžete požiadať o náhradné výživné. O náhradné výživné môžete žiadať ak exekučné konanie bude trvať najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi. Žiadosť o náhradné výživné podáte na prísl.
• Trestné oznámenie: Ak povinný úmyselne alebo z nedbanlivosti neplatí výživné najmenej 2 mesiace v období dvoch rokov, môžete podať trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy. Trestnosť činu zanedbania povinnej výživy totiž zaniká, ak povinný svoju povinnosť zaplatiť dlh na výživnom dodatočne splní, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky (napr. nedošlo k znemožneniu prípravy dieťaťa na povolanie a pod.).
• Zadržanie vodičského oprávnenia: Ak je otec dieťaťa držiteľom vodičského oprávnenia, súčasne žiadajte zadržanie tohto vodičského oprávnenia, čo je v súlade s ust.

Zmena exekútora

Ak nie ste spokojní s výkonom exekútora, môžete podať návrh na jeho zmenu. Súd aj bez návrhu zmení exekútora, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo rozhodnutím súdu alebo ak mu v konaní bráni zákonná prekážka. Návrh na zmenu exekútora môže podať účastník konania.

Zastavenie exekúcie

Exekúcia sa zastaví, ak:

• Pohľadávka bola uspokojená.
• Exekučný titul bol zrušený.
• Nastali iné dôvody, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať.

Ako už bolo uvedené vyššie, jedným z dôvodov, kedy exekútor zastaví exekúciu a následne vydá upovedomenie o jej zastavení je, ak povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov. Musí ísť ale o exekúciu, ktorá už bola odložená.

Druhy vyživovacích povinností

Druhy vyživovacích povinností a rozsah výživného upravuje Zákon o rodine, v zmysle ktorého rozlišujeme:

• Vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom.
• Vyživovaciu povinnosť detí k rodičom.
• Vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými.
• Vyživovaciu povinnosť medzi manželmi.
• Príspevok na výživu rozvedeného manžela.
• Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke.

tags: #potvrdenie #o #exekúcii #výživné #exekútor