
Pri odchode zamestnanca na invalidný dôchodok vznikajú zamestnávateľovi určité povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať v súlade so zákonom. Tieto povinnosti sa týkajú oznamovania, evidencie a finančného zabezpečenia zamestnanca. Tento článok poskytuje komplexný prehľad povinností zamestnávateľa v tejto situácii, s cieľom zabezpečiť hladký a zákonný prechod zamestnanca do invalidného dôchodku.
Zamestnávateľ má oznamovaciu povinnosť voči viacerým inštitúciám, keď jeho zamestnanec odchádza na invalidný dôchodok. Tieto povinnosti súvisia s verejným zdravotným poistením a sociálnym poistením.
V zmysle Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/13/2014, zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného najneskôr do ôsmich dní odo dňa skončenia pracovného pomeru alebo dohody. Táto povinnosť platí v prípade zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom, ktorý vykonával závislú prácu každý pracovný deň.
Pre zamestnancov s nepravidelným príjmom je zamestnávateľ povinný ohlásiť zmenu platiteľa poistného príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol zamestnancovi vyplatený príjem.
Zmenu platiteľa poistného zamestnávateľ ohlasuje cez tlačivo „Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“. Zamestnávateľ, ktorý má 3 a viac poistencov, je povinný odoslať toto tlačivo elektronicky.
Prečítajte si tiež: Informovanie zamestnávateľa o ZŤP
Oznamovacia povinnosť sa netýka zamestnávateľa pri skončení dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce zamestnanca, ktorý je zároveň poberateľ starobného, invalidného, invalidného výsluhového a výsluhového dôchodku (ak dovŕšil dôchodkový vek).
Zamestnávateľ je povinný príslušnej zdravotnej poisťovni oznámiť zánik platiteľa poistného do ôsmich pracovných dní odo dňa zániku platiteľa poistného. Oznámenie zániku platiteľa poistného podnikateľ vykonáva písomne alebo elektronicky prostredníctvom formuláru „Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného“.
Zamestnávateľ má povinnosť odhlásiť zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do 8 dní od skončenia pracovného pomeru alebo dohody. Urobí tak cez formulár ,,Registračný list fyzickej osoby" na portáli elektronických služieb Sociálnej poisťovne.
Každý zamestnávateľ je povinný viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu Sociálnej poisťovni:
Evidenciu elektronicky odošle cez portál elektronických služieb Sociálnej poisťovne na formulári ,,Evidenčný list dôchodkového poistenia".
Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné: Striedavá starostlivosť
V prípade skončenia pracovného pomeru alebo dohody posledného zamestnanca, je zamestnávateľ povinný oznámiť daňovému úradu, že prestal byť platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti v prípade, že už nebude zamestnávať žiadneho zamestnanca. Cez portál Finančnej správy vyplní a odošle elektronický formulár ,,Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a daň z poistenia" najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom táto zmena nastala.
Po skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi nasledovné dokumenty:
Potvrdenie o zamestnaní obsahuje:
Zamestnávateľ je povinný po skončení pracovného pomeru alebo dohody vydať zamestnancovi potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti za obdobie, za ktoré vyplácal zamestnancovi zdaniteľný príjem.
Na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní odo dňa požiadania. Pracovný posudok obsahuje:
Prečítajte si tiež: Podmienky a postupy: Oznamovanie dôchodku zo zahraničia
Pri odchode zamestnanca na invalidný dôchodok je potrebné zvážiť nárok na odstupné a odchodné.
Zamestnanec má nárok na odstupné v prípade, že s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, z ktorého mu nárok na odstupné prináleží. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne, pokiaľ sa so zamestnancom nedohodnú inak. Zamestnanec nemá nárok na odstupné v prípade, že ide o výpoveď zo strany zamestnanca.
Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. c) Zákonníka práce. To znamená, ak sa zamestnávateľ ruší alebo premiestňuje, alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočným.
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a je upravená v § 76 Zákonníka práce.
Zamestnanec má nárok na odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%). Prvé skončenie pracovného pomeru znamená, že ide o prvý odchod zo zamestnania po priznaní nároku na dôchodok. Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa, nemôže si ho uplatniť u viacerých zamestnávateľov.
Výška odchodného je najmenej v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil okamžite podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce (napr. pre závažné porušenie pracovnej disciplíny).
Zamestnanec so zdravotným postihnutím patrí k najzraniteľnejším účastníkom pracovnoprávneho vzťahu a zo zákona mu prináleží osobitná ochrana. Zamestnávateľ môže dať tomuto zamestnancovi výpoveď len po predchádzajúcom súhlase príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.
Predchádzajúci súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok a v prípadoch podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce (odsúdenie pre úmyselný trestný čin).
Okrem pracovného pomeru je možné vykonávať prácu aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ako sú dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov. Každá dohoda musí byť uzavretá na dobu určitú, najviac však na jeden rok.
Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na vykonanie konkrétnej pracovnej úlohy, pričom vykonanie tejto úlohy nesmie presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku. Dohoda o vykonaní práce končí dňom splnenia pracovnej úlohy dohodnutým v dohode.
Dohodu o pracovnej činnosti je možné vykonávať v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Dohoda o pracovnej činnosti končí dňom dohodnutým v dohode pričom platí, že nemôže byť uzatvorená na dlhšie obdobie ako 12 mesiacov. Dohodu o pracovnej činnosti je možné skončiť aj dohodou oboch strán, pričom je potrebné, aby sa obe strany dohodli na konkrétnom dátume skončenia dohody. Skončenie dohody o pracovnej činnosti je možné aj jednostrannou výpoveďou bez uvedenia dôvodu. V tomto prípade plynie 15 dňová výpovedná doba, ktorá sa začína dňom písomného doručenia výpovede.
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť so žiakom strednej školy alebo so študentom dennej formy vysokoškolského štúdia, ktorý nedovŕšil 26 rokov najviac na 20 hodín týždenne. Dohoda musí byť uzatvorená najviac na 12 mesiacov. Po uplynutí dohodnutej doby dohoda končí. Podobne ako pri dohode o pracovnej činnosti, aj dohodu o brigádnickej práci študentov je možné skončiť dohodou oboch strán, prípadne jednostrannou výpoveďou bez uvedenia dôvodu. Aj tu platí 15 dňová výpovedná doba, ktorá začína plynúť dňom písomného doručenia výpovede.
tags: #povinnosti #zamestnávateľa #pri #odchode #zamestnanca #na