Povinnosti osôb so zdravotným postihnutím voči poisťovni: Komplexný prehľad

V súčasnej dobe, keď je miera nezamestnanosti vysoká, majú občania so zdravotným postihnutím obmedzené možnosti uplatnenia sa na trhu práce, pretože ich schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená. Preto existujú zákony, ktoré ich podporujú v zapojení sa do pracovného procesu, a to v čo najväčšej možnej miere. Tieto zákony vytvárajú právny rámec pre aktívnu politiku na trhu práce a zavádzajú rôzne možnosti na vytvorenie vhodných pracovných podmienok pre občanov so zdravotným postihnutím.

Legislatívny rámec zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Ustanovenia viacerých zákonov podporujú snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu v čo najširšej miere. Ide hlavne o zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSZ“), ktorý tohtoročnými novelizáciami zavádza nové možnosti v tejto oblasti. V roku 2008 bol ZSZ niekoľkokrát novelizovaný, a to zákonom č. 139/2008 Z. z. od 1. 5. 2008 (okrem čl. I § 50b a § 50c, ktoré nadobudli účinnosť 1. 9. 2008), zákonom č. 233/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2008 a zákonom č. 263/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 8. 2008. ZSZ okrem povinností, ktoré ukladá zamestnávateľovi v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, vytvára najmä poslednými novelami ZSZ právny rámec pre aktívnu politiku na trhu práce a zavádza tak viacero možností, ako vytvárať vhodné pracovné podmienky na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím. Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnanca so zdravotným postihnutím ustanovuje § 158 a 159 zákona č. 311/2001 Z. z. Pri zamestnávaní zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou môže zamestnávateľ podľa § 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. využívať určité výhody.

Definícia občana so zdravotným postihnutím

Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Podľa ustanovení § 40 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Definitívny pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení.

Podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov, občan s ťažkým zdravotným postihnutím a zdravotne ťažko postihnutý nie sú totožné, t. j. nejde o synonymá.

Invalidita a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

Podľa ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu SR č. 460/2006 Z. z. a zákona č. 529/2006 Z. z. účinného od 1. 10. ZSP zmenil posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom na účely invalidity. ZSP nerozoznáva invaliditu a čiastočnú invaliditu. Posudkový lekár sociálneho poistenia určí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohe č. 4 ZSP. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa zisťuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 ZSP. Príloha uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Percento sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Prečítajte si tiež: Informovanie zamestnávateľa o ZŤP

Znevýhodnení uchádzači o zamestnanie

Občania s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % sa od 1. 5. 2008 podľa § 8 ods. 1 písm.

Nárok na invalidný dôchodok

Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 72 ZSP. Zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity.

Preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím

Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v § 51 ustanovuje, že za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. V zmysle § 57 ods. 3 občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vydáva preukaz, ktorý je určený podľa § 57 ods. Funkčná porucha podľa § 50 ods. 2 je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako 1 rok.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím

Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru. Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím definuje § 158 a 159 ZP. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená. Podľa § 159 ods. 2 ZP zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Povinný podiel zamestnávania

Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov. Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely ZP je podľa § 40 ods. 1 ZSZ občan uznaný za invalidného podľa ZSP a podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ZSZPV“). Zamestnávateľ nie je podľa § 63 ods. 1 ZSZ povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, pretože nezamestnáva najmenej 20 zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný pri zverejňovaní ponuky zamestnania uvádzať sumu základnej zložky mzdy (základná hrubá mzda bez osobného ohodnotenia, príplatkov).

Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné: Striedavá starostlivosť

Evidencia zamestnancov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti") pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ je povinný poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c), uvedená povinnosť vznikla až od 1. 1.

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľov

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom je v zmysle § 24 ods.1 písmeno c) zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov, t.z. elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m), a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Zmenu platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení (skutočnosť, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a nie je fyzickou osobou podľa § 11 ods. 7 písm.

Chránené dielne a pracoviská

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Právnická osoba alebo fyzická osoba je podľa § 55 ods. 1 ZSZ povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Príspevky a úľavy pre zamestnávateľov zamestnávajúcich občanov so zdravotným postihnutím

Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 36 ods. 1 ustanovuje právo občanov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri invalidite. Uvedených príspevkov sa s účinnosťou od 1. 1. 2004 spomínané príspevky s tým súvisiace upravuje § 55 a nasl. zákona o službách zamestnanosti.

Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e). Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e).

Prečítajte si tiež: Podmienky a postupy: Oznamovanie dôchodku zo zahraničia

Znížená sadzba poistného

Na účely ZZP sa uplatňovala znížená sadzba poistného, a to za zamestnávateľa 5 % a zamestnanca 2 %, do 30. 4. 2008 v prípade, ak osoba so zdravotným postihnutím mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 % a viac. Od 1. 5. 2008, v súlade s novelou ZSZ, sa uplatňuje znížená sadzba v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.

Zmeny v platení poistného na invalidné poistenie

Do 31. 12. 2007 Sociálna poisťovňa za poberateľa invalidného dôchodku platila poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. Od 1. 1. 2008 Sociálna poisťovňa za poberateľa invalidného dôchodku už neplatí poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. Podľa § 60 ods. 4 ZSP a § 62 ods. 3 ZSP sa však poberateľom invalidného dôchodku od 1. 1.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) ".

Výnimky z ochrany pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Postup pri výpovedi zo strany zamestnávateľa

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná.

Oznamovacie povinnosti poistenca voči zdravotnej poisťovni

Každý poistenec má nielen práva, ale aj povinnosti. Zmenu dôležitých údajov alebo životných situácií je potrebné oznámiť do 8 dní.

Poistenec má právo na:

  • slobodný výber zdravotnej poisťovne
  • slobodný výber lekára
  • zmenu zdravotnej poisťovne vždy k 1. januáru (vyplniť prihlášku online môžete tu)
  • úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom
  • informáciu, s ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti máme ako poisťovňa zmluvu
  • poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj vtedy, ak s lekárom či zdravotníckym zariadením nemáme uzatvorenú zmluvu
  • vrátenie preplatku z ročného zúčtovania poistného
  • podieľanie sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti
  • domáhanie sa ochrany práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia v konaní pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Poistenec je povinný:

  • Oznámiť zdravotnej poisťovni, že sa stal samoplatiteľom do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, odkedy táto zmena nastala.
  • Oznámiť zdravotnej poisťovni začiatok a koniec inej samostatnej zárobkovej činnosti (ak má príjmy z podnikania na základe iného ako živnostenského oprávnenia).
  • Uhradiť zdravotnej poisťovni zdravotnú starostlivosť, ak ju dostal preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky.
  • Zaplatiť dlžné poistné.
  • Preukazovať sa u lekára preukazom poistenca, prípadne občianskym preukazom alebo iným dokladom totožnosti s elektronickým čipom.
  • Oznámiť najneskôr do 8 dní zánik zdravotného poistenia na Slovensku: ak odchádza pracovať do cudziny a bude tam aj zdravotne poistený alebo ak sa bude viac ako 6 mesiacov zdržiavať v cudzine a poistil si liečebné náklady na pobyt v cudzine. Po návrate z cudziny oznámiť vznik poistenia a prihlásiť sa v slovenskej zdravotnej poisťovni tiež do 8 dní.
  • Oznámiť zamestnávateľovi zmenu zdravotnej poisťovne, ak k 1. januáru využil svoje právo na výber zdravotnej poisťovne.
  • Oznámiť zamestnávateľovi a zdravotnej poisťovni, že je osobou so zdravotným postihnutím (postihnutie podľa lekárskeho posudku 41 percent a viac oproti zdravej osobe), a teda má nárok na zníženú percentuálnu sadzbu pre výpočet poistného z vašich príjmov.

Na oznámenie zmien zdravotnej poisťovni použite tlačivo Oznámenie poistenca/platiteľa poistného.

Stávate sa poistencom štátu?

Ak sa stanete študentom, doktorandom, dôchodcom, uchádzačom o zamestnanie, poberateľom dávky v hmotnej núdzi, poberateľom nemocenského, materského alebo ošetrovného, zdravotnej poisťovni to oznámia príslušné inštitúcie. V 5 konkrétnych prípadoch však štátne inštitúcie nevedú centrálnu evidenciu, preto je oznamovacia povinnosť na poistencovi. Lehota na oznámenie je 8 dní.

Možné sankcie

Sankcie za nesplnenie spomínaných povinností neukladá zdravotná poisťovňa, ale Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

  • Pokutu do výšky 165 € vám môže uložiť v týchto prípadoch:
    • Ak ste nám neuhradili zdravotnú starostlivosť, ktorú vám zdravotníci poskytli preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky.
    • Ak ste nedoplatili dlžné poistné.
    • Ak ste podali prihlášku do viac ako jednej zdravotnej poisťovne.
  • Pokutu až 331 € môže dostať ten, kto si nesplnil:
    • povinnosť podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie v zdravotnej poisťovni do 8 dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia

Kto nemá oznamovaciu povinnosť

Oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni nemáte, ak ste:

  • nezaopatreným dieťaťom alebo študentom
  • poberateľom dôchodku
  • poberateľom rodičovského príspevku
  • osobou v dôchodkovom veku bez nároku na dôchodok
  • invalidnou osobou bez nároku na invalidný dôchodok
  • osobou obvinenou alebo osobou vo výkone trestu odňatia slobody
  • študentom z iného členského štátu
  • osobou poberajúcou peňažný príspevok za opatrovanie
  • osobou poberajúcou nemocenské, ošetrovné alebo materské alebo osobou, ktorej už zanikol nárok na uvedené dávky, ale stav stále trvá
  • osobou poberajúcou dávku v hmotnej núdzi
  • evidovaným uchádzačom o zamestnanie
  • cudzincem zaisteným na území Slovenskej republiky
  • azylantom
  • osobou nemocensky zabezpečenou podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
  • doktorandom v dennej forme štúdia
  • osobou vykonávajúcou osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím

O tom, či patríte do niektorej z vyššie uvedených kategórií, nás informujú príslušné úrady. Konkrétne:

  • Sociálna poisťovňa
  • Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
  • Ministerstvo školstva Slovenskej republiky
  • Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
  • Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
  • Zbor väzenskej a justičnej stráže

Upozornenie: Aj keď poistenci nemajú povinnosť nám nahlásiť, či patria do niektorej z uvedených kategórií, sme oprávnení vyžiadať si od nich pre overenie potrebné dokumenty. Poistenci sú v takom prípade povinní poskytnúť nám súčinnosť.

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľov v zmysle Metodického usmernenia ÚDZS

V zmysle Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosti č. 12/13/2014 „Spôsob oznámenia platiteľa poistného o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie voči zdravotnej poisťovni“, zverejňujeme pre platiteľov prehľad noviniek - zmien týkajúcich sa oznámenia o zmene platiteľa u poistencov.

Platiteľ poistného nemusí zdravotnej poisťovni oznamovať napríklad: poberanie rodičovského príspevku [§ 11 ods. 7 písm. c)], ošetrovného, materského, nemocenského [§ 11 ods. 7 písm. m)] vyplácaného Sociálnou poisťovňou, nemocenského [§ 11 ods. 7 písm. s)] vyplácaného Útvarom sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu § 5 písm. a), b) a d) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a/alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.

Na oznámenie zmien zamestnávateľa z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základe dohody o vykonaní práce, resp. dohody o pracovnej činnosti sa zaviedol osobitný kód 2D, v ktorom 2 vypovedá, že ide o zamestnanca a D o skutočnosti, že takýto zamestnanec má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, resp. Kód „2P“ je potrebné použiť, aj v prípade, ak si takáto osoba nepožiadala o uplatnenie OP u zamestnávateľa.

Vykázanie kódu „2P“ znamená ukončenie pracovného pomeru, nie iného dôvodu napr.

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom je v zmysle § 24 ods.1 písmeno c) zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov, t.z. elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m), a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Zmenu platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení (skutočnosť, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a nie je fyzickou osobou podľa § 11 ods. 7 písm.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil s účinnosťou od 14.02.2025 Metodickým usmernením č. Štruktúra oznámenia v elektronickej forme je určená Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - v MU č.

tags: #povinnosť #ZŤP #nahlásiť #poisťovni