
Tento článok sa zaoberá podmienkami a predpismi pre povolenie na lov zveri na Slovensku, pričom vychádza zo zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z vyhlášky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva tento zákon.
Zákon o poľovníctve upravuje podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov, uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov, poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu, ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť poľovníckej stráže, vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie, organizáciu, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory, podmienky na lov a zužitkovanie zveri, náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
Pre účely tohto zákona sa rozumie:
Pri uznávaní poľovného revíru okresný úrad prednostne prihliada na životné potreby zveri tak, aby zver v poľovnom revíri mala primerané zdroje prirodzenej potravy a vody, zaručené podmienky prirodzeného rozmnožovania a vývoja a vytvorené podmienky na prirodzený pohyb, úkryt a pokoj.
Hranice poľovného revíru musia byť v teréne zreteľné tak, aby ak je to možné, sa kryli s prírodnými hranicami alebo v prírode zreteľnými hranicami, súčasťou poľovného revíru neboli pre zver nebezpečné alebo neprekonateľné prekážky, ktoré zabraňujú zveri vo voľnom pohybe a poľovné pozemky, z ktorých je poľovný revír uznaný, boli celé zahrnuté do niektorého poľovného revíru, ak tento zákon neustanovuje inak.
Prečítajte si tiež: Práva osôb so ZŤP a parkovanie
Okresný úrad uzná za poľovný revír súvislé poľovné pozemky vlastníka alebo viacerých vlastníkov, ktoré spĺňajú podmienky a dosahujú výmeru najmenej 1 000 ha v poľovných oblastiach s chovom malej zveri a srnčej zveri alebo 2 000 ha v poľovných oblastiach s chovom jelenej zveri.
Pri uznávaní poľovného revíru vykoná okresný úrad obhliadku navrhovaných hraníc poľovného revíru a v prípade potreby vykoná zaokrúhlenie jeho hraníc tak, aby poľovný revír zodpovedal podmienkam riadneho poľovníckeho hospodárenia. Na zaokrúhlenie hraníc poľovného revíru môže okresný úrad pričleniť alebo odčleniť poľovné pozemky, ak nie sú súčasťou susedného poľovného revíru, na ktorého užívanie je uzatvorená zmluva. Pri zaokrúhľovaní hraníc poľovného revíru nie sú určujúce hranice katastrálnych území ani vlastnícke hranice. Pričlenené pozemky môžu tvoriť najviac 10 % výmery navrhovaného poľovného revíru.
Za splnenie podmienok na riadne poľovnícke hospodárenie sa na účely tohto zákona považuje splnenie podmienok.
Poľovné pozemky, ktoré nedosahujú výmeru a ktoré sa nepoužijú na vytvorenie poľovného revíru, pričlení okresný úrad k susednému poľovnému revíru.
Žiadosť o uznanie poľovného revíru môže podať vlastník alebo vlastníci poľovného pozemku, z ktorého má byť poľovný revír uznaný, na príslušný okresný úrad. Na podanie návrhu na uznanie spoločného poľovného revíru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov poľovných pozemkov počítaný podľa výmery poľovných pozemkov, z ktorých má byť poľovný revír uznaný.
Prečítajte si tiež: Čo robiť po zrušení povolenia?
Ak poľovné pozemky navrhnuté na uznanie za poľovný revír ležia v obvode pôsobnosti viacerých okresných úradov, dotknutými správnymi orgánmi sú okresné úrady, v ktorých pôsobnosti leží menšia časť poľovných pozemkov.
Žiadosť o uznanie poľovného revíru obsahuje:
V rozhodnutí o uznaní poľovného revíru okresný úrad uvedie názov poľovného revíru, celkovú výmeru poľovného revíru a jej členenie podľa skupín vlastníctva, druhu pozemkov, ich výmery a opis hraníc. Prílohou rozhodnutia o uznaní poľovného revíru je mapa poľovného revíru vo formáte A3.
Ak vznikne počas konania o uznaní poľovného revíru alebo v uznanom poľovnom revíri potreba zabezpečiť ochranu poľovníctva alebo potreba zabezpečiť starostlivosť o zver, okresný úrad rozhodnutím poverí vykonaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver účastníka konania alebo poľovnícku organizáciu.
Vlastník pozemku, ktorý bol zaradený do poľovného revíru, môže požiadať o vyhlásenie pozemku za nepoľovnú plochu okresný úrad. Okresný úrad o takejto žiadosti rozhodne do 30 dní, ak je pozemok jednoznačne identifikovaný, napríklad geometrickým plánom a v teréne zreteľne označený.
Prečítajte si tiež: Poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku
Ak pozemok prestal spĺňať podmienky nepoľovnej plochy alebo ak zanikli podmienky, pre ktoré bol vyhlásený za nepoľovnú plochu, okresný úrad ho vyhlási za poľovný pozemok a súčasne z vlastného podnetu rozhodne o jeho pričlenení k uznanému poľovnému revíru.
Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov.
Zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.
Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných.
Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.
Samostatnou zvernicou na účely tohto zákona je druh oploteného poľovného revíru s vhodnými podmienkami na intenzívny chov raticovej zveri, ktorými sú najmä dostatok prírodnej potravy a vody, podmienky na vývoj, pohyb, úkryt, pokoj a rozmnožovanie; uznanou zvernicou je oplotená časť poľovného revíru zriadená užívateľom poľovného revíru na účely prezimovania, rozmnožovania, aklimatizácie, karantény, výskumu zveri a jej lovu alebo na výcvik poľovne upotrebiteľných psov.
Okresný úrad uzná za samostatnú zvernicu súvislé poľovné pozemky vlastníka alebo viacerých vlastníkov vtedy, ak tieto dosahujú výmeru najmenej 50 ha poľovných pozemkov, z ktorých je najmenej 20 ha lesných pozemkov a tieto sú ohradené tak, že zver z nich nemôže voľne vybiehať ani do nich vbiehať; pritom musí dbať na to, aby zvernica mala vhodné podmienky na aklimatizáciu, rozmnožovanie, chov a lov jednotlivých druhov zveri, ktoré majú byť v nej chované, ak žiadateľ dodrží projekt.
Okresný úrad schváli v poľovnom revíri na žiadosť užívateľa poľovného revíru uznanú zvernicu, ak sú pozemky, z ktorých má byť zriadená, dostatočne veľké na účel, na ktorý má zvernica slúžiť, a ak sú ohradené tak, že znemožňujú útek zveri, ktorá sa v nich má chovať, ak ju žiadateľ vybuduje podľa projektu.
Pred vybudovaním oplotenia zvernice a uznaním zvernice alebo schválením zvernice okresný úrad posúdi projekt chovu zveri a výstavby oplotenia a potrebných zariadení vo zvernici, ktorý obsahuje aj štúdiu o vhodnosti prírodných podmienok a iných podmienok na intenzívny chov daného druhu zveri. Projekt vypracúva fyzická osoba, ktorá preukáže na túto činnosť odbornú spôsobilosť, alebo právnická osoba, ktorá preukáže, že zamestnáva takúto fyzickú osobu.
K žiadosti o uznanie samostatnej zvernice žiadateľ okrem dokladov potrebných k žiadosti o uznanie poľovného revíru predloží projekt, záväzný posudok regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, súhlasné stanovisko všetkých vlastníkov poľovných pozemkov, z ktorých sa má zvernica uznať alebo schváliť a stanovisko obvodného úradu životného prostredia, ak ide o pozemky v treťom až piatom stupni ochrany.
Podľa zákona o poľovníctve a vykonávacej vyhlášky, povolenie na lov zveri s otázkou o udelení povolenia podľa §71 ods. 4 a §29 ods. 2 sa vzťahuje aj na lov jazveca. V prípade vlka je potrebné prihliadať na ust. § 71 ods. 1 písm. a) bod 6 vyhlášky. Taktiež je potrebné označiť ulovenú zver podliehajúcu tejto povinnosti značkou v súlade s ust. § 64 zákona o poľovníctve.
Podľa ust. § 53 ods. 2 zákona o poľovníctve vydáva povolenie na lov zveri užívateľ poľovného revíru. Pri spoločných poľovačkách vydáva užívateľ poľovného revíru pre všetkých účastníkov poľovačky len jedno povolenie na lov zveri. Poľovný hospodár len podpisuje spolu so štatutárnym zástupcom užívateľa PR povolenia na lov zveri. Poľovný hospodár vedie evidenciu vydaných povolení a zodpovedá za to, že sú v súlade so zákonom o poľovníctve.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ako príslušný orgán štátnej správy poľovníctva, môže vydať mimoriadne povolenie lovu. Užívatelia poľovných revírov, v ktorých sa bude realizovať lov zveri na základe tohto mimoriadneho povolenia lovu, sú povinní nahlásiť na príslušný obvodný lesný úrad počet a druh ulovenej zveri za určené obdobie.
Generačná zvernica je určená na šľachtenie zveri s vynikajúcimi genetickými vlastnosťami najmä z hľadiska celkovej kondície a trofejovej hodnoty, ktoré by sa mali uplatniť na zazverovanie revírov alebo je určená aj na chov zveri na účel jej lovu vo zvernici. Aklimatizačná zvernica je určená na aklimatizáciu zveri pred vypustením do poľovného revíru, karanténna zvernica je určená na sledovanie zdravotného stavu alebo liečbu zveri. V poľovnom revíri je karanténna zvernica súčasne aklimatizačnou zvernicou, z ktorej sa zver po jednom mesiaci až dvoch mesiacoch po ozdravení vypustí do poľovného revíru. Ak je zriadená ako súčasť samostatnej zvernice, ide len o karanténnu zvernicu. Prezimovacia zvernica je určená na prezimovanie zveri, ktorá sa po zimnom období opäť vypustí do voľného revíru.
Zaradenie poľovných revírov do poľovných oblastí a poľovných lokalít je uvedené spolu so zákresom poľovných oblastí na mape na webovom sídle ministerstva. Zaradenie poľovných revírov uznaných z lesných pozemkov, ktoré sú vhodné na chov raticovej zveri do kvalitatívnych tried, sa vykonáva podľa skupín lesných typov samostatne pre hlavný druh zveri, samostatne pre vedľajší druh prežúvavej zveri a samostatne pre diviačiu zver. Pre tretí a ďalší druh prežúvavej zveri sa poľovný revír nezaraďuje samostatne do kvalitatívnej triedy; normované kmeňové stavy tejto zveri sa určia na úkor prvých dvoch druhov prežúvavej zveri.
Pre druhy zveri sa určujú normované kmeňové stavy v kusoch na 1 000 ha lesných pozemkov v poľovnom revíri a koeficient prírastku. Koeficient prírastku predstavuje očakávaný prírastok zo stavu zveri pri zohľadnení strát zveri. Koeficient prírastku určí okresný úrad pri zaradení poľovného revíru do kvalitatívnej triedy.
V zaradení poľovného revíru, v ktorom sa chová viac druhov zveri do kvalitatívnej triedy, sa určí, ktorý druh zveri je v tomto revíri hlavný, a to podľa poľovnej oblasti alebo poľovnej lokality, v ktorej sa poľovný revír nachádza. Normované kmeňové stavy ďalších druhov vedľajšej prežúvavej zveri sa určia. Prepočet tretieho a ďalšieho druhu prežúvavej raticovej zveri z hlavného druhu a z druhého druhu prežúvavej raticovej zveri sa vykoná podľa prílohy č. 4 tabuľky č. Kritériá na zaradenie zvernice do kvalitatívnej triedy sú uvedené v prílohe č. Samostatné bažantnice možno uznávať len na poľovných pozemkoch zaradených v poľovných oblastiach s chovom malej zveri a srnčej zveri. Spôsob zaradenia bažantnice do kvalitatívnej triedy je uvedený v prílohe č.
Chovateľská prehliadka sa koná každoročne po skončení poľovníckej sezóny najneskôr do 31. marca. Na účely tejto vyhlášky sa poľovníckou sezónou rozumie obdobie od 1. apríla do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Užívateľ poľovného revíru doručí v určenom termíne a na určené miesto menný zoznam majiteľov trofejí s adresami, riadne ošetrené a štítkami trofejí označené poľovnícke trofeje, záznam o love zveri, jej úhyne, označení a použití zveriny. Užívateľ poľovného revíru uhrádza náklady a má zodpovednosť za doručenie poľovníckej trofeje na chovateľskú prehliadku a jej prevzatie po skončení chovateľskej prehliadky.
Za riadne ošetrenú poľovnícku trofej sa považuje poľovnícka trofej vyvarená, zbavená všetkých mäkkých častí a vybielená.
Poľovnícka trofej raticovej prežúvavej zveri, ktorá pochádza z uhynutej zveri, sa označí. Taká poľovnícka trofej sa viditeľne označí na chovateľskej prehliadke slovom „Úhyn“.
Užívateľ poľovného revíru vypracúva a predkladá obvodnému lesnému úradu:
Užívateľ poľovného revíru vedie evidenciu:
Chovateľským cieľom v chove raticovej zveri je dosiahnutie jarných kmeňových stavov, ktoré sú zhodné s normovanými kmeňovými stavmi raticovej zveri v danom poľovnom revíri, pri dosiahnutí plánovaného pomeru pohlavia, plánovanej vekovej a pohlavnej štruktúry populácie a plánovanej vekovej štruktúry samčej zveri.
Na dosiahnutie chovateľského cieľa možno použiť pri raticovej zveri, okrem diviaka, manažment vekových tried alebo manažment trofejovej kulminácie.
Prikrmovanie raticovej zveri v poľovnom revíri, okrem zvernice, možno len v čase núdze; nevzťahuje sa na prikrmovanie na zabránenie škodám.
Vnadisko na vnadenie diviačej zveri v poľovnom revíri možno zriadiť len mimo času núdze, a to najviac jedno vnadisko na aj začatých 300 ha poľovnej plochy. Návnadu možno vykladať len do poľovníckych zariadení alebo zapracovať do zeme. Vnadiť diviačiu zver v poľovných oblastiach s chovom jelenej zveri možno len v čase od 1. júla do 15. septembra.