Pozastavenie starobného dôchodku: Dôvody a súvislosti

Starobný dôchodok predstavuje dôležitú súčasť sociálneho zabezpečenia pre občanov Slovenskej republiky. Avšak, existujú situácie, kedy môže byť jeho výplata pozastavená. Tento článok sa zameriava na dôvody pozastavenia predčasného starobného dôchodku, ako aj na ďalšie aspekty súvisiace s touto problematikou.

Predčasný starobný dôchodok a jeho podmienky

Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., jednou z podmienok na priznanie predčasného starobného dôchodku (PSD) je ukončenie zárobkovej činnosti. Existuje však výnimka uvedená v § 67 ods. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku má povinne dôchodkovo poistená SZČO, ak sa za SZČO považuje z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov (§ 3 ods. 1 písm. d) živnostenského zákona).

Príklady z praxe

• Pani Antónia: Pracuje na dohodu o vykonaní práce.
• Pán Alfonz: Je SZČO, živnostník.
• Pani Alžbeta: Je zamestnaná na polovičný úväzok a súčasne je finančná poradkyňa na základe licencie NBS. Pani Alžbeta musí najneskôr k 30.9.2024 ukončiť zamestnanie. Činnosť finančnej poradkyne ukončiť nemusí, viď § 67 ods. Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 4 ZSP však má.
• Pán Peter: Poberá predčasný starobný dôchodok od novembra 2023. V období od 1.1.2024 do 31.12.2024 má u zamestnávateľa uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, pri ktorej si uplatnil OOP. Za mesiac 8/2024 jeho odmena (bez odpočítania OOP) dosiahne v súčte od začiatku roka sumu 2450 €.
• Práca na dobrovoľnícku zmluvu: V súlade so zákonom č. 406/2011 Z. z.

Dôvody pozastavenia výplaty predčasného starobného dôchodku

Podľa § 67 ods. 5 ZSP nemôže osoba poberať predčasný starobný dôchodok v prípade, ak jej vznikne povinné dôchodkové poistenie. Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže zarobiť v úhrne najviac 2400 € ročne za kalendárny rok. Tento limit sa sleduje vždy nanovo od začiatku kalendárneho roka a pokiaľ sa v nejakom kalendárnom mesiaci prekročí, Sociálna poisťovňa od nasledujúceho kalendárneho mesiaca zastaví výplatu predčasného starobného dôchodku.

Príklady situácií

• Pán Stanislav: Mal vydané rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku k 22. V súlade s § 67 ods. Pán Stanislav bude na dohodu s OOP pracovať aj počas roka 2025.
• Pani Sára: Mala vydané rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku k 14. Od 1. Za mesiac december pani Sára dostala okrem pravidelnej odmeny 200 € aj špeciálnu ročnú odmenu 5000 €. Celková suma, ktorú mala v hrubom vyplatenú, dosiahla 5200 €.

Zárobková činnosť a zvýšenie dôchodku

Na zvýšenie priznaného dôchodku môže mať vplyv, podľa zákonom určených podmienok, iba zárobková činnosť starobného dôchodcu alebo predčasného starobného dôchodcu. Výkonom zárobkovej činnosti si môže starobný dôchodca a predčasný starobný dôchodca zvýšiť sumu svojho dôchodku. Poistné platí starobný dôchodca a predčasný starobný dôchodca v súlade so ZSP a zákonom č. 580/2004 Z. z. zo zárobkovej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z.

Formy zárobkovej činnosti

Jednotlivé formy zárobkovej činnosti sa od seba navzájom odlišujú, najmä pokiaľ ide o odvodové povinnosti. Na zvýšenie dôchodku starobného dôchodcu a predčasného starobného dôchodcu má vplyv zárobková činnosť, ktorá zakladá povinné dôchodkové poistenie. Ide o zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b), ods.

Prečítajte si tiež: Ako pozastaviť vyplácanie dôchodku: Žiadosť

• § 5 ZDP zo závislej činnosti zamestnanca na základe pracovnej zmluvy alebo dohody v súlade s § 223 až § 226 a § 228a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
• § 5 ZDP z výkonu funkcie na základe mandátnej zmluvy podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
• § 5 ZDP zo závislej činnosti na základe príkaznej zmluvy podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
• § 6 ZDP v postavení SZČO.

Ak má fyzická osoba akýkoľvek právny vzťah, na základe ktorého má nárok na príjem zo závislej činnosti, ktorý sa považuje za zárobkovú činnosť, je podľa § 4 ZSP a podľa § 11 ods. Podľa § 5 ods. 2 ZDP platí, že príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods.

Ak starobný dôchodca alebo predčasný starobný dôchodca pracuje na základe pracovnej zmluvy alebo dohody, tak zamestnávateľ je povinný pri jeho zamestnávaní dodržiavať zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.

Ak starobný dôchodca alebo predčasný starobný dôchodca vykonáva funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva, plynie mu príjem podľa Obchodného zákonníka. Ide o príjem (odmenu) z obchodnoprávneho vzťahu na základe mandátnej zmluvy podľa § 566 až § 576 Obchodného zákonníka. Rovnako to platí aj v prípade príkaznej zmluvy. Ak ju uzatvorí starobný dôchodca alebo predčasný starobný dôchodca so zamestnávateľom podľa Občianskeho zákonníka tak, že má znaky závislej práce, tak príjem vyplácaný z príkaznej zmluvy je zdaňovaný podľa § 5 ZDP a vzniká povinnosť platiť poistné v súlade so ZSP a ZZP. Vždy rozhoduje obsah zmluvy.

SZČO a povinné poistenie

Podľa § 293cu ZSP sa od 1. 7. 2014 aplikuje v praxi znenie § 5 ZSP tak, ako ho upravil zákon č. 338/2013 Z. Podľa § 5 ZSP je SZČO fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZSP, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Príjmy SZČO

• príjmy podľa § 6 ods.
• príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP, ak sa na SZČO v sociálnom poistení uplatňujú predpisy SR podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. 4.
• príjmy z podnikania podľa § 6 ods.
• príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva (podľa § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. a § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z.
• príjmy zo živnosti podľa zákona č. 455/1991 Zb.
• príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b) (napr.: zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení zákona č. 337/1998 Z. z., zákon č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov, zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
• príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa § 6 ods.
• príjmy z vytvorenia diela a umeleckého výkonu (podľa § 39 a § 71 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom) vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie [§ 43 ods. 3 písm. h) ZDP], pri ktorých daňovník využil postup uvedený v § 43 ods.
• príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr.: zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 20 zákona č. 447/2008 Z. z. znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 382/2004 Z. z.
• príjmy z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou (napr.: zákon č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákon č. 5/2004 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb., zákon č. 566/2001 Z. z., zákon č. 340/2005 Z. z.

Príklad: Sprostredkovateľská činnosť a dohoda

Činnosť sprostredkovateľa nie je možné vykonávať na základe DVP alebo DPČ. Je ale možný súbeh sprostredkovateľskej činnosti podľa § 6 ZDP a výkonu práce na základe dohody podľa Zákonníka práce, kedy dohodár dosahuje príjem podľa § 5 ZDP. Obsahom dohody je práca vykonávaná v závislej činnosti v súlade so Zákonníkom práce, ktorou nemôže byť sprostredkovateľská činnosť. Na dosahovanie príjmu na základe zmluvy o zastúpení (predmetom ktorej je poisťovanie majetku a osôb) sa vzťahuje § 6 ods. 2 písm. d) ZDP. Nejde o príjem dosahovaný na základe živnostenského oprávnenia. Príjmy sprostredkovateľov sa neradia pod príjmy z obchodnej činnosti podľa zákona č. 455/1991 Zb. živnostenského zákona v znení neskorších predpisov. Je to aktívny (nie pasívny) príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitných predpisov. Sprostredkovateľ vykonáva činnosti napr. podľa zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia, zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení (III. pilier dôchodkového poistenia), zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení (II. pilier dôchodkového poistenia), zákona č. 310/1992 Zb. (stavebné sporenie), zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti atď.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri pozastavení invalidného dôchodku

Povinnosť platiť poistné ako SZČO

Povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie vzniká poistencovi, teda aj starobnému dôchodcovi alebo predčasnému starobnému dôchodcovi, ktorý je SZČO, podľa § 21 ZSP až od 1. 7. (resp. od 1. 10., ak má SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je mesačne najmenej 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Od 1. 7. 2014 vznikla povinnosť platiť povinné dôchodkové poistenie vtedy, ak SZČO dosiahla za rok 2013 príjem vyšší ako 4 830 € (pozri tabuľku č. Povinnosť platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie vzniká podľa ZZP.

Príklad: Prenájom bytu a dôchodkové poistenie

Starobný dôchodca prenajíma byt v Bratislave. V roku 2013 dosiahol príjem z prenájmu v sume 4 965 €, v súlade so ZDP podal daňové priznanie za rok 2013. Nevznikne mu povinné dôchodkové poistenie, pretože ide o príjem podľa § 6 ods. 3 ZDP. Výšku dôchodku by ovplyvnili iba príjmy dosahované podľa § 6 ods. § 3 ods. 1 písm. a) a b), ods.

Podmienky pre priznanie a výpočet predčasného starobného dôchodku

Sociálna poisťovňa prizná poistencovi predčasný starobný dôchodok najskôr 2 roky pred dovŕšením dôchodkového veku, ak ukončil zárobkovú činnosť v postavení zamestnanca, dohodára a SZČO a súčasne spĺňa podmienku dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov. Sumu predčasného starobného dôchodku Sociálna poisťovňa určí podľa § 68 ods. 1 ZSP tak, že výslednú sumu starobného dôchodku zníži o 0,5 % za každých začatých 30 dní od predpokladaného dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. To znamená, že ak sa poistenec rozhodne pre predčasný starobný dôchodok v súlade s § 67 ods. 1 písm. Sociálna poisťovňa prizná osobe predčasný starobný dôchodok vtedy, ak je po znížení jeho suma podľa § 67 ods. 1 písm.

Životné minimum a predčasný starobný dôchodok

Vychádza sa zo zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZŽM“). Na základe novely ZŽM účinnej od 30. 6. 2014, zákonom č. 184/2014 Z. z., zostali v platnosti sumy životného minima ustanovené opatrením MPSVR SR č. 186/2013 Z. z. o úprave súm životného minima aj v období od 1. 7. 2014 do 30. 6.

Zdaňovanie príjmov poberateľa dôchodku

Pri zdaňovaní príjmov poberateľa dôchodku sa uplatňuje odlišné zohľadňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (ďalej len „NČZDD“) v porovnaní s ostatnými daňovníkmi. Základ dane daňovníka sa podľa § 11 ods. NČZDD predstavuje podľa ZDP pre rok 2014 sumu 3 803,33 eura. NČZDD je určená ako 19,2-násobok životného minima platného k 1. 1. 2014. Vychádzame z opatrenia MPSVR SR č. 186/2013 Z. z. o úprave súm životného minima na obdobie od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014. Uplatnenie NČZDD závisí od výšky základu dane z aktívnych príjmov. V zdaňovacom období roka 2014 je podľa § 11 ods. Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka (NČZDM) je podľa § 11 ods.

Prečítajte si tiež: Legislatíva sociálneho dôchodku

Príklady zdaňovania

• Starobný dôchodca a DVP: Starobný dôchodca, ktorý k 1. 1. 2014 poberal starobný dôchodok (preto nemá nárok na NČZDD), pracoval od 1. 2. 2014 do 31. 10. 2014 na základe DVP. Zamestnávateľ mu v jednotlivých kalendárnych mesiacoch zrazil preddavky na daň a zúčtoval celkový hrubý príjem vo výške 1 850 €. Tomuto daňovníkovi študuje syn na vysokej škole, preto si uplatnil nárok na daňový bonus v súlade s § 33 ZDP. Tento starobný dôchodca splnil iba podmienku, že jeho zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 1 901,67 €. Vzhľadom na to, že si uplatňuje nárok na daňový bonus, nemôže postupovať podľa § 46a ZDP.
• Predčasný starobný dôchodca a pracovná zmluva: Predčasný starobný dôchodca, ktorý k 1. 1. 2014 poberal predčasný starobný dôchodok vo výške 400 €, od 1. 3. 2014 do 30. 9. 2014 pracuje na základe pracovnej zmluvy. Keďže vykonáva zárobkovú činnosť, Sociálna poisťovňa mu z tohto dôvodu pozastavila vyplácanie predčasného starobného dôchodku. Od 1. 10. 2014 bude opäť poberať predčasný starobný dôchodok. Za rok 2014 mu Sociálna poisťovňa vyplatí predčasný starobný dôchodok za 5 mesiacov v sume 2 000 €. NČZDD vo výške 316,94 eura/mesiac môže zamestnávateľ osobe, ktorá má pozastavené poberanie predčasného starobného dôchodku, počas roka 2014 zohľadniť v príslušnom mesiaci iba vtedy, ak ku dňu 1. 1. Nárok na NČZDD predčasnému starobnému dôchodcovi vznikne za rok 2014 až po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to v rámci vykonania daňového priznania alebo ročného zúčtovania dane v prípade, ak suma predčasného starobného dôchodku v úhrne za rok 2014 nepresiahne sumu 3 803,33 eura. § 11 ods.

Odvodové povinnosti dôchodcu

Podľa § 4 ods. Podľa § 4 ods. Rozdelenie zamestnancov na zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom a zamestnancov s nepravidelným príjmom ZZP neustanovuje. Podľa § 29b ods. 5 ZZP platí, že ak sa poistenec považuje za zamestnanca podľa § 11 ods. Osoba, ktorá má pozastavené poberanie predčasného starobného dôchodku, zdravotné poistenie platí od 1. 1.

Povinné dôchodkové poistenie

Poistné na povinné dôchodkové poistenie. Pri určení minimálneho vymeriavacieho základu SZČO a maximálneho vymeriavacieho základu zamestnanca a SZČO sa vychádza z opatrenia MPSVR SR č. 103/2013 Z. Povinné dôchodkové poistenie SZČO podľa § 21 ods. 1 ZSP vzniká až od 1. 7. Znamená to, že v prvom roku podnikania SZČO nie je povinne dôchodkovo poistená. Od 1. 7. 2014 do 30. 6. 2015 vzniká povinnosť SZČO platiť poistné vtedy, ak dosiahla príjem za rok 2013 vyšší ako 4 830 eur (402,50 x 12), čo je 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. SZČO platila povinné dôchodkové poistenie od 1. 7. 2013 do 30. 6. Od 1. 7. Vychádzame z opatrenia MPSVR SR č. 109/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2013 vo výške 9 888 eur.

Vymeriavací základ SZČO

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO sa od 1. 7. 2014 určuje podľa § 138 ods. 2 ZSP ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov SZČO uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. 7. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZSP do 30. 6. Pozor! Koeficient 1,486 sa použije až pri výpočte vymeriavacieho základu od 1. 7. Pri výpočte vymeriavacieho základu od 1. 7. 2014 (z daňového priznania za rok 2013) sa podľa § 293cj ods. 3 písm. Od 1. 7.

Príklad: Samostatná zárobková činnosť a vymeriavací základ

SZČO vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť 4 mesiace v roku 2013. Ako sa určí vymeriavací základ na účely platenia poistného na povinné dôchodkové poistenie od 1. 7. Vymeriavací základ SZČO (ďalej len „VZ“) sa od 1. 7. 2014 (prípadne od 1. 10.

Zvýšenie dôchodku a osobný mzdový bod

Zvýšenie dôchodku nie je automatické. Pri výpočte sumy dôchodkovej dávky (ďalej len „dôchodok“) je rozhodujúci osobný mzdový bod (ďalej len „OMB“). Určí sa ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu (ďalej len „VVZ“). OMB sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. Podľa § 62 ods. 3 zákona o sociálnom poistení je jeho hodnota najviac 3. Pre rok 2014 je VVZ ustanovený opatrením MPSVR SR č. 103/2013 Z. Podľa § 66 ods. POMB sa po úprave podľa § 63 ods. ODP sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. Získané dni dôchodkového poistenia sa prepočítavajú na roky, ak ZSP neustanovuje inak. Rok dôchodkového poistenia je podľa § 60 ods. POMB na určenie sumy dôchodkovej dávky, teda sumy starobného dôchodku, sa podľa § 63 ods. Od 1. 1. Podľa § 63 ods. Podľa § 63 ods. 3 ZSP POMB v hodnote nižšej a…

Živnosť a dôchodok

Ak ste na živnosť minulý rok zarobili viac ako 7 824 eur a už ju viac nepotrebujete, zrušte alebo pozastavte si ju najneskôr do 30. júna 2024. Ak ste doteraz sociálku neplatili, vyhnete sa tak povinnosti platiť mesačné sociálne odvody vo výške 216,13 eur už od 1. Ak sa k podnikaniu už nevrátite, živnosť si zrušte. Založiť si ju môžete kedykoľvek nanovo. Ak však do budúcna ešte plánujete podnikať alebo máte sezónnu prácu či jednoducho cestujete na dlhší čas do zahraničia, živnosť sa oplatí skôr pozastaviť (prerušiť). Prerušenie živnosti je možné kedykoľvek a na akúkoľvek dobu, avšak nie spätne. Doba nie je ohraničená. Obnovenie predchádzajúcej živnosti zadarmo, ak je automatické. Platí sa celá suma za založenie, pretože ide o nové založenie živnosti. Za obdobie kalendárneho roka, v ktorom bola živnosť aktívna sa dane platia a daňové priznanie sa podáva čo aj za jeden deň podnikania v roku. Pozor, pri prerušení živnosti sa živnosť automaticky obnoví, bez toho, aby vás živnostenský úrad na to upozornil. Najlepšie je ukončiť biznis pred začiatkom júla v tom roku, kedy by živnostníkovi vznikla povinnosť platiť príspevky do sociálnej poisťovne (tá vzniká na základe príjmu za predchádzajúci rok).

Zrušenie alebo pozastavenie živnosti

Treba však poznamenať, že niektorí ľudia stále uprednostňujú vybavenie zrušenia alebo pozastavenia živnosti tradične, teda osobne. Pri pozastavení alebo zrušení živnosti online, živnostenský úrad vydá potvrdenie, že živnosť je zrušená alebo pozastavená od určitého dňa alebo ak si konkrétny deň nezvolíte, tak odo dňa nasledujúceho po dni doručenia oznámenia o zrušení alebo pozastavení živnosti. Živnostenský úrad a Firmáreň cez tento úrad automaticky oznámi zrušenie alebo pozastavenie živnosti daňovému úradu. Po doručení potvrdenia o zrušení živnosti treba daňový úrad požiadať o zrušenie registrácie a vrátiť kartičku DIČ (osvedčenie o registrácii pre daň z príjmu), a to do konca nasledovného mesiaca po mesiaci, v ktorom došlo k pozastaveniu alebo zrušeniu živnosti. Ak ste platiteľom DPH, je potrebné vrátiť aj kartičku pre IČ DPH (osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty) a tiež požiadať o zrušenie registrácie pre DPH elektronicky. Tu je však pri pozastavení živnosti (na rozdiel od zrušenia živnosti) možnosť nerušiť registráciu DPH a podávať nulové daňové priznania pre DPH ďalej.

Ďalšie povinnosti

Nezabudnite ani na daňové priznanie či účtovnú závierku, ktorá sa robí podľa toho, kedy bola činnosť ukončená. Ak končíte podnikanie počas roka, po uzatvorení účtovných kníh či daňovej evidencie urobte mimoriadnu účtovnú závierku. Skončenie oznámte aj všetkým ostatným inštitúciám (napr. banky) a zmluvným partnerom (dodávateľom, odberateľom a pod.).

Prechod na eseročku

Ak ste sa rozhodli prejsť na eseročku, živnosť si ponechajte až do vtedy, kým nebudete mať v rukách zaregistrovanú novú firmu. Nerušte živnosť skôr.

Najlepší čas na ukončenie živnosti

Ak sa chystáte skončiť živnosť, najlepší čas je urobiť tak do konca júna alebo do konca roka. Vyhnete sa tak napríklad povinnosti platiť prípadné sociálne odvody alebo podávať daňové priznanie za aktuálny rok. Okrem toho, odvody sa každoročne zvyšujú. Pozrite sa, či je výhodnejšie živnosť skončiť, alebo iba pozastaviť.

tags: #pozastavenie #starobného #dôchodku #dôvody