Sprostredkovateľská Zmluva pri Kúpe Vozidla: Vzor a Dôležité Aspekty

Sprostredkovateľská zmluva je v praxi často využívaný typ zmluvy, ktorá má svoje opodstatnenie napríklad v oblasti realít alebo finančného poradenstva. V kontexte kúpy vozidla, táto zmluva upravuje vzťah medzi záujemcom (napr. predávajúcim auto) a sprostredkovateľom, ktorý sa zaväzuje vyvíjať činnosť smerujúcu k vytvoreniu príležitosti na uzatvorenie kúpnej zmluvy s treťou osobou.

Úvod do Sprostredkovateľskej Zmluvy

Zmluvou o sprostredkovaní môžete sprostredkovateľa poveriť, aby vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby ste mali príležitosť uzatvoriť zmluvu s treťou osobou. Uzatvorením sprostredkovateľskej zmluvy vzniká pre sprostredkovateľa povinnosť vyvíjať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti záujemcu uzatvoriť zmluvu. Na druhej strane vzniká záujemcovi povinnosť zaplatiť za túto činnosť sprostredkovateľovi odmenu.

Povinné Náležitosti Sprostredkovateľskej Zmluvy

Sprostredkovateľská zmluva predstavuje zmluvu, ktorou sa jedna strana (záujemca) zaväzuje zaplatiť druhej strane (sprostredkovateľovi) odmenu za to, že sprostredkovateľ vytvorí pre záujemcu príležitosť uzavrieť zmluvu (napr. kúpnu alebo nájomnú zmluvu). Predpokladom je, že tento požadovaný výsledok sa dosiahne pričinením (činnosťou) sprostredkovateľa.

Sprostredkovateľská zmluva musí podľa zákona vždy obsahovať nasledovné body:

  1. Označenie zmluvných strán: Kto je záujemca (ten, kto sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu za vykonanie činnosti) a kto je sprostredkovateľ (ten, kto má vykonať činnosť smerujúcu k vytvoreniu príležitosti pre záujemcu uzatvoriť zmluvu). Pri opomenutí presného označenia zmluvných strán by bolo ťažké určiť, kto má povinnosť vykonávať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti záujemcu uzatvoriť zmluvu a kto má povinnosť zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu.
  2. Predmet zmluvy: Je potrebné špecifikovať, akú činnosť má vykonávať sprostredkovateľ, teda činnosť, za ktorú mu je záujemca povinný zaplatiť odmenu. Musí byť zrejmé, čo má byť sprostredkované, teda k uzatvoreniu akej zmluvy pre záujemcu má sprostredkovateľ vyvíjať činnosť.
  3. Odmena: Sprostredkovateľská zmluva je odplatný typ zmluvy. Sprostredkovateľovi patrí za vykonanie činnosti vždy odplata. Výška odmeny by mala byť primeraná. Odmena môže byť určená nielen pevnou sumou, ale taktiež aj napr. percentom z hodnoty sprostredkovanej zmluvy.

Je potrebné uviesť, že sprostredkovateľská zmluva nemusí mať nevyhnutne v písomnú formu. Na sprostredkovaní sa môžu záujemca a sprostredkovateľ dohodnúť aj ústne. Písomná forma však posilňuje právnu istotu, napr. v otázke výšky dojednanej odplaty (niekedy sa používa aj pojem provízia, prípadne odmena). Bez uzatvorenia písomnej formy sprostredkovateľskej zmluvy by mohol vzniknúť v budúcnosti spor o výške odplaty, kde jedna zmluvná strana by tvrdila, že sa dohodla nižšia, prípadne vyššia odplata.

Prečítajte si tiež: Opatrovateľská zmluva: Podrobný sprievodca

Práva a Povinnosti Zmluvných Strán

Uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy prináša pre obe zmluvné strany nielen práva, ale aj povinnosti.

Povinnosti Sprostredkovateľa:

Základnou povinnosťou sprostredkovateľa je vyvíjať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti pre záujemcu uzatvoriť dohodnutú zmluvu. Občiansky zákonník však obsah tejto činnosti konkrétnejšie nevymedzuje. V sprostredkovateľskej zmluve by tak malo byť aspoň rámcovo vymedzené k uzatvoreniu akej zmluvy alebo príležitosti smeruje činnosť sprostredkovateľa. Spravidla táto činnosť spočíva v tom, že sprostredkovateľ nájde tretiu osobu, bude pôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzatvorením zmluvy musí byť priama príčinná súvislosť. Podmienkou sprostredkovania je tiež to, aby sa dosiahol výsledok, ku ktorému sprostredkovanie smerovalo. Ak sa totižto nedostaví výsledok, nemožno hovoriť o sprostredkovaní.

Túto činnosť spravidla realizuje sprostredkovateľ osobne. Nič však nebráni tomu, aby túto činnosť vykonával aj prostredníctvom tretej osoby, a to bez súhlasu záujemcu. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť v zmluve, že sprostredkovateľ musí vyvíjať činnosť osobne a nie prostredníctvom tretej osoby.

Povinnosti Záujemcu:

Na druhej strane je povinnosťou záujemcu vyplatiť sprostredkovateľovi dojednanú odmenu. Jej poskytnutie je naviazané na dostavenie sa očakávaného výsledku, ktorý bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške tak musia byť súčasne splnené dve podmienky a to, že:

Prečítajte si tiež: Rezervačná a sprostredkovateľská zmluva: Kompletný prehľad

  • záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a
  • túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa.

Z uvedeného je zrejmé, že sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil.

Príklad Odmeny pre Sprostredkovateľa:

Lucia sa rozhodla odsťahovať za lepšou prácou a predať byt. S realitným maklérom uzatvorila sprostredkovateľskú zmluvu, kde sa dohodli na odmene 3 000 eur v prípade, že realitný maklér nájde kupujúceho, s ktorým Lucia uzatvorí kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť. Lucia napokon predala byt svojmu známemu, pričom realitný maklér sa nepričinil k tomu, že Lucia uzatvorila kúpnu zmluvu so svojim známym. Preto mu nepatrí dojednaná odplata 3 000 eur.

Okrem odmeny má sprostredkovateľ právo aj na úhradu nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti so sprostredkovanou činnosťou. Toto právo má však len za predpokladu, že to medzi ním a záujemcom bolo výslovne dojednané v zmluve. Dohoda o náhrade nákladov by mala obsahovať aj to, či táto náhrada patrí sprostredkovateľovi aj v prípade, ak k samotnému obstaraniu sprostredkúvanej zmluvy nedôjde. V prípade absencie takejto dohody platí, že sprostredkovateľ má nárok na náhradu nákladov iba v prípade vzniku nároku na odmenu, t.j. ak došlo k uzatvoreniu sprostredkúvanej zmluvy pričinením sprostredkovateľa.

Opätovne, ani tieto náklady zákon bližšie nešpecifikuje. Preto je vhodné, ak sa strany dohodnú na náhrade nákladov, aby aj špecifikovali tieto náklady. V zásade má sprostredkovateľ nárok na účelne a preukázateľné náklady vynaložené v súvislosti so sprostredkovaním. Spravidla ide o rôzne poplatky, cestovné, poštovné alebo telekomunikačné výdavky.

Príklad na Náhradu Nákladov Sprostredkovateľovi:

Lucia sa rozhodla odsťahovať a predať dom. S realitným maklérom uzatvorila sprostredkovateľskú zmluvu, kde sa dohodli, že sprostredkovateľ má nárok aj na náhradu nákladov. Pri výkone sprostredkovanej činnosti realitný maklér vynaložil náklady na cestu na stretnutie s klientom vo výške 30 eur. Lucia je tak povinná okrem dojednanej odmeny zaplatiť realitnému maklévi aj náhradu nákladov vo výške 30 eur.

Prečítajte si tiež: Sprostredkovanie a spotrebiteľ

V neposlednom rade uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy prináša pre strany oznamovaciu povinnosť. Sprostredkovateľ je povinný informovať záujemcu o všetkých okolnostiach, ktoré sa týkajú sprostredkovania. Najmä je povinný mu oznámiť tie, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie uzatvoriť sprostredkovanú zmluvu (informácie o osobe, s ktorými sa má uzatvoriť sprostredkovaná zmluva, o jej dôveryhodnosti, ako aj informácie o cene a pod).

Oznamovaciu povinnosť má aj záujemca, ktorý je povinný oznámiť sprostredkovateľovi predovšetkým vstupné požiadavky o predmete sprostredkovania, čiže za akých okolností, s kým a za akú cenu je ochotný uzatvoriť sprostredkovanú zmluvu.

Oprávnenie Sprostredkovateľa Konať a Prijímať za Záujemcu

Predmetom zmluvy je obstaranie uzatvorenia sprostredkovanej zmluvy, čiže vytvorenie príležitosti pre záujemcu, aby mohol uzatvoriť takúto sprostredkovanú zmluvu. Sprostredkovateľ už ale ďalej nie je oprávnený uzatvoriť s treťou osobou samotnú sprostredkovanú zmluvu. Taktiež nie je oprávnený prijímať čokoľvek v mene a na účet záujemcu.

Na to, aby mohol sprostredkovateľ konať a prijímať plnenia za záujemcu je potrebné, aby ho na to záujemca splnomocnil na základe plnomocenstva, ktoré musí mať písomnú formu, a to aj v prípade, ak samotná zmluva bola uzatvorená ústne.

Príklad na Konanie Sprostredkovateľa:

Lucia sa rozhodla odsťahovať a predať byt. S realitným maklérom uzatvorila sprostredkovateľskú zmluvu. Realitný maklér svojou činnosťou našiel záujemcu o kúpu (Mareka). Súčasťou sprostredkovateľskej zmluvy nie je osobitné plnomocenstvo na konanie a prijímanie plnenia v mene a na účet Lucie. Preto samotnú kúpnu zmluvu musí uzatvoriť s Marekom priamo Lucia a nie realitný maklér, ktorý nemôže ani prevziať kúpnu cenu. Ak by Lucia udelila realitnému maklérovi aj osobitné plnomocenstvo, ten by mohol v mene Lucie uzatvoriť s Marekom kúpnu zmluvu a taktiež aj prevziať kúpnu cenu.

Zánik Sprostredkovateľskej Zmluvy

Sprostredkovateľská zmluva zaniká predovšetkým jej splnením, teda dosiahnutím výsledku, ktorý bol dojednaný v zmluve. Pokiaľ bola zmluva dohodnutá na dobu neurčitú, možno ju ukončiť výpoveďou. Zmluvné strany si taktiež môžu v zmluve dojednať prípady, za ktorých môže zmluvná strana od zmluvy odstúpiť.

Rozdiel Medzi Sprostredkovateľskou Zmluvou a Zmluvou o Sprostredkovaní

Okrem sprostredkovateľskej zmluvy pozná právny poriadok SR aj zmluvu o sprostredkovaní. Rozdiel medzi týmito zmluvami je ten, že sprostredkovateľská zmluva je typom občianskej zmluvy a zmluva o sprostredkovaní je typom obchodnej zmluvy.

Sprostredkovateľskú zmluvu spravidla uzatvárajú dve fyzické osoby - nepodnikatelia navzájom, prípadne podnikateľ s nepodnikateľom. Tí však majú možnosť vybrať si, že namiesto sprostredkovateľskej zmluvy uzatvoria zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka. Musia to však výslovne uviesť do zmluvy, že uzatvárajú zmluvu o sprostredkovaní. Naproti tomu, podnikatelia si nemôžu vybrať a vždy uzatvárajú zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka. Od toho, či je zmluva uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, sa odvíjajú aj ďalšie záležitosti, napr. náhrada škody, premlčanie práva a pod.

Rozdiel Medzi Sprostredkovateľskou Zmluvou a Inými Obstarávateľskými Zmluvami

Sprostredkovateľská zmluva je taktiež podobná príkaznej zmluve a zmluve o obstaraní predaja veci. Príkazná zmluva sa však odlišuje v tom, že odmena patrí osobe iba vtedy, ak to bolo dojednané medzi zmluvnými stranami alebo ak to vyplýva z povahy činnosti. Taktiež odmena nie je naviazaná na výsledok. Predmetom príkaznej zmluvy je obstaranie určitej veci alebo vykonanie inej činnosti (napr. prevzatie kúpnej ceny za predaj určitej veci).

Pri zmluve o obstaraní predaja veci (napr. auta alebo motorky) je predmetom prevzatie určitej konkrétnej veci za účelom obstarania jej predaja. Osoba, ktorá prevzala vec za účelom jej predaja, je oprávnená sama uzatvoriť zmluvu, a tak predať danú vec, čo predstavuje ďalší rozdiel v porovnaní so sprostredkovateľskou zmluvou.

Vzor Sprostredkovateľskej Zmluvy pri Kúpe Vozidla

Zmluva o sprostredkovaní## Článok I.## Zmluvné strany

  1. Obchodné meno: ABC, s.r.o.
    • Sídlo: Veselá 12, 020 01 Púchov, Slovenská republika
    • IČO: 12 345 67
    • Registrácia: Obchodný register Okresného súdu Trenčín, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 12345/R
    • Zastúpená: Jozef Novák, konateľ (ďalej len „sprostredkovateľ“)
  2. Meno a priezvisko: Peter Novák, rod. Novák, podnikateľ
    • Bydlisko: Okružná 20, 020 01 Púchov, Slovenská republika
    • IČO: 76 543 21
    • zapísaný v Živnostenskom registri vedenom Okresným úradom Považská Bystrica pod č. 1234 (ďalej len „záujemca“)

(sprostredkovateľ a záujemca spolu aj ako „zmluvné strany“ a každý jednotlivo aj ako „zmluvná strana“)

sa dohodli na uzatvorení tejto Zmluvy o sprostredkovaní (ďalej len „zmluva“) v zmysle ust. § 642 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení, za nasledovných podmienok:

Článok II.## Predmet zmluvy

  1. Touto zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá smeruje k vytvoreniu príležitosti pre záujemcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy s treťou osobou, predmetom ktorej bude predaj osobného motorového vozidlo, a to najmä zverejnením a sprístupnením inzerátu (ponuky) na internetovej stránke www.autobazar.sk a www.autobazar.eu ako aj uskutočňovaním ďalších činností smerujúcich k prevodu vlastníckeho práva.
  2. Záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi za jeho činnosť uvedenú v bode 1. tohto článku províziu, ktorá je bližšie špecifikovaná v čl. III. tejto zmluvy.

Článok III.## Výška a splatnosť provízie

  1. Sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
  2. Záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi za činnosť uvedenú v čl. II. províziu vo výške predstavujúcej 10 % z kúpnej ceny. Súčasťou provízie je aj náhrada nákladov spojená so sprostredkovaním.
  3. Záujemca zaplatí sprostredkovateľovi províziu v hotovosti do štrnástich (14) dní od vyplatenia ceny alebo časti ceny záujemcovi.
  4. V zmysle ust. § 651 Obchodného zákonníka berú zmluvné strany na vedomie, že vzniku práva sprostredkovateľa na províziu nebráni skutočnosť, že zmluva s treťou osobou, na ktorú sa vzťahovala sprostredkovateľská činnosť sprostredkovateľa bola uzatvorená po zániku zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi tak zostáva nárok na províziu podľa článku II. tejto zmluvy zachovaný aj po skončení tejto zmluvy o sprostredkovaní, a to v prípade, ak kúpna zmluva bude uzatvorená s treťou osobou, kontakt s ktorým sprostredkoval záujemcovi sprostredkovateľ.

Dôležitosť Písomnej Formy a Ďalšie Zmluvy

Aj keď OZ nehovorí o písomnej forme zmluvy o sprostredkovaní ako o podmienke jej platnosti, je potrebné myslieť aj na možné prípadné spory a nedorozumenia, ktoré zo sebou prináša ústna forma a preukazovanie jej obsahu v prípade súdneho sporu.

Kúpna zmluva predstavuje v praxi jeden z najčastejšie používaných typov obchodných zmlúv uzatváraných medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Kúpna zmluva je právnym titulom, na základe ktorého dochádza medzi zúčastnenými zmluvnými stranami k výmene veci (tovaru) za peniaze. Väčšina podnikateľov využíva pri svojej práci automobil, pri ktorého kúpe prichádzajú do kontaktu aj s kúpnou zmluvou.

tags: #sprostredkovatelska #zmluva #pri #kupe #vozidla #vzor

Ďalšie články