Dočasná práceneschopnosť (PN) predstavuje pre zamestnanca prekážku vo vykonávaní jeho pracovnej činnosti z rôznych dôvodov, ako sú choroba, úraz, karanténne opatrenia alebo choroba z povolania. Slovenská legislatíva upravuje podmienky vyplácania PN zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca a zákonom č. 461/2003 Z. z.
Čo je PN a ochranná lehota?
PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.
V prípade ukončenia pracovného pomeru a následnej práceneschopnosti v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, zamestnanec vstupuje do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Nárok na dávky počas PN
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.
Pre nárok na dávky musí mať zamestnanec počas PN aktívne nemocenské poistenie.
Prečítajte si tiež: Ako pozastaviť vyplácanie dôchodku: Žiadosť
Kto vypláca dávky počas PN?
Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní PN, konkrétne:
- Od 1. do 3. dňa PN sa vypláca 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
- Od 4. do 10. dňa PN sa vypláca 55 % DVZ.
Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN, pričom výška dávky je 55 % DVZ. V prípade SZČO a dobrovoľne poistených osôb sa nemocenské vypláca od prvého dňa PN.
- Od 11. dňa PN sa vypláca 55 % DVZ.
- Od 1. do 3. dňa PN sa vypláca 25 % DVZ.
- Od 4. do 10. dňa PN sa vypláca 55 % DVZ.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka, t.j. ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j.
V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365.
Príklady výpočtu dávok PN
Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov výpočtu dávok PN:
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri pozastavení invalidného dôchodku
Príklad č. 1:
- Mzda zamestnanca: 950 eur
- Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.
- Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z DVZ.
- Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z DVZ.
Príklad č. 2:
- Mzda zamestnanca: 950 eur
- Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.
- Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.
- Zamestnanec dostane bude od 1. do 3. dňa PN: 25% z DVZ.
- Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z DVZ.
Príklad č. 3:
- Mzda zamestnanca: 2500 eur
- Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.
- DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j.
- Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z DVZ.
- Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z DVZ.
Príklad č. 4:
- Mzda zamestnanca: 950 eur
- Zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022.
- PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j.
- Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z DVZ.
- Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z DVZ.
Príklad č. 5:
- Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022.
- Pracovný pomer skončil 9. januára 2023.
- PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. ( Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023 , t.j.
- Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z DVZ.
- Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z DVZ.
Povinnosti zamestnanca počas PN
Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
V prípade elektronickej PN (ePN) zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Dôležité aspekty a povinnosti počas PN
- Oznámenie zmeny pobytu: Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
- Predpokladaný koniec PN pri ePN: V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Kontrola dodržiavania liečebného režimu: Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.
- Vychádzky: Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
- Dôsledky porušenia liečebného režimu: Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
- Povinnosti pri PN vzniknutej v zahraničí: Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.
Potrebné dokumenty pri uplatňovaní nároku na nemocenské pri PN zo zahraničia:
- žiadosťou o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom);. Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
- predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5.
- Zánik nároku na nemocenské a jeho sumu, príp. predložením IV.
- iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV.
Možnosti odvolania sa voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.
Zánik nároku na nemocenské
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Nárok na nemocenské zaniká:
Prečítajte si tiež: Legislatíva sociálneho dôchodku
- od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa).
- povinne nemocensky poistenej SZČO - od 1.
- dobrovoľne nemocensky poistenej osobe - od 1.
- uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j.
- si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr.
- prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr.
- vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr.
- rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy (napr.
Súbeh nemocenských dávok a dávky v nezamestnanosti
Poistenec nemá nárok na dávku v nezamestnanosti ani za dni, počas ktorých dostáva dávky nemocenské, ošetrovné a materské.
Počas poberania dávky v nezamestnanosti môže nastať situácia, že poberateľ ochorie a stane sa dočasne práceneschopným. V takomto prípade je dôležité vedieť, aké sú podmienky nároku na nemocenské dávky a ako sa táto situácia rieši. Ak ste počas poberania dávky v nezamestnanosti ochoreli, nemáte nárok na súčasné poberanie oboch dávok. To znamená, že počas obdobia, kedy poberáte nemocenské, sa vám pozastaví vyplácanie dávky v nezamestnanosti.
Je dôležité si uvedomiť, že nárok na nemocenské dávky počas nezamestnanosti vzniká len v prípade, ak ste boli nemocensky poistený pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. To znamená, že ste museli byť zamestnaný alebo ste si platili dobrovoľné nemocenské poistenie.
Postup pri uplatňovaní nároku na nemocenské počas nezamestnanosti
- Navštívte lekára: Ak ste práceneschopný, navštívte svojho lekára, ktorý vám vystaví potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti (ePN).
- Informujte Sociálnu poisťovňu: Sociálna poisťovňa automaticky dostane informáciu o vašej ePN.
- Pozastavenie dávky v nezamestnanosti: Počas obdobia poberania nemocenského sa vám pozastaví vyplácanie dávky v nezamestnanosti.
- Opätovné vyplácanie dávky v nezamestnanosti: Po ukončení práceneschopnosti a opätovnom zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vám bude pokračovať vyplácanie dávky v nezamestnanosti, ak vám ešte zostáva nevyčerpané podporné obdobie.
Príklad:
Pán Jozef bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a začal poberať dávku v nezamestnanosti. Po dvoch mesiacoch ochorel a lekár mu vystavil ePN na 3 týždne. Počas týchto 3 týždňov mu Sociálna poisťovňa vyplácala nemocenské dávky a pozastavila vyplácanie dávky v nezamestnanosti. Po ukončení práceneschopnosti a opätovnom zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie mu Sociálna poisťovňa začala opäť vyplácať dávku v nezamestnanosti, pričom mu zostávalo nevyčerpané podporné obdobie 3,5 mesiaca.
Zánik nároku na dávku v nezamestnanosti
Sociálna poisťovňa upozorňuje občanov, že nárok na dávku v nezamestnanosti im v niektorých životných situáciách môže zaniknúť aj počas jej poskytovania.
Jedna z takýchto situácií nastáva v deň, keď je poberateľ tejto dávky vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (napr. z dôvodu nástupu do zamestnania). Nárok na dávku v nezamestnanosti mu zanikne taktiež dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo dňom smrti fyzickej osoby.
Občan poberajúci dávku v nezamestnanosti stratí nárok na jej výplatu taktiež vždy uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti (t.j.
tags:
#pozastavenie #vyplácania #dávok #PN #podmienky