
Podielové spoluvlastníctvo predstavuje situáciu, kedy dve alebo viaceré osoby vlastnia jednu a tú istú vec. Táto forma vlastníctva však nemusí byť vždy vyhovujúca, preto zákon umožňuje spoluvlastníkom podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Občiansky zákonník uprednostňuje dohodu medzi spoluvlastníkmi, a až v prípade, že dohoda nie je možná, rozhodne na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd. Nikto nemôže byť nútený zotrvať v spoluvlastníctve.
Podielové spoluvlastníctvo môže zaniknúť rôznymi spôsobmi:
S uzatvorením dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva musia súhlasiť všetci spoluvlastníci danej veci. Keďže podielové spoluvlastníctvo sa touto dohodou ruší, musí sa dohoda týkať všetkých podielov na spoločnej veci a uzatvoriť ju musia všetci spoluvlastníci.
Pri ostatných veciach dohoda nemusí mať písomnú formu, avšak z hľadiska právnej istoty a prípadnej budúcej potreby ochrany práv sa jej uzatvorenie v písomnej podobe odporúča. Ak dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní nemá písomnú podobu, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným spoluvlastníkom na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Túto povinnosť po vyporiadaní stanovuje § 141 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Ak je predmetom dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí mať písomnú formu. Podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zaniká až vkladom do katastra nehnuteľnosti. Rovnako až povolením vkladu do katastra nehnuteľností vzniká vlastníctvo k veci v zmysle obsahu dohody. Preto dohoda musí spĺňať podmienky podľa § 42 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z.
Prečítajte si tiež: Dizajn domov pre ZŤP na úzky pozemok
Ak by sa dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva týkala bytu alebo nebytového priestoru, dohoda musí spĺňať aj náležitosti podľa § 5 ods. zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej ako “Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“). Súčasne, ako príloha k zmluve musí byť potvrdenie správcu alebo predsedu spoločenstva o tom, že na byte / nebytovom priestore neviaznu žiadne nedoplatky, v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Práva k nehnuteľnostiam zapíše príslušný okresný úrad, katastrálny odbor na základe návrhu. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností.
Dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní musí spĺňať všeobecné podmienky kladené na právne úkony v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Súd zruší podielové spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie len v prípade, ak nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode. Súd pri rozhodovaní prihliada na veľkosť podielov spoluvlastníkov a na účelné využitie veci.
V súlade s § 142 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nemusí návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctve vyhovieť. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa nešpecifikuje, a preto súd bude tieto dôvody posudzovať v každom prípade osobitne podľa individuálnych okolností prípadu.
Prečítajte si tiež: Uplatnenie nároku na pozemok užívaním
K skutočnostiam zohľadňovaných súdom pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí okrem zákonom vyslovene uložených hľadísk vždy aj komplexne celý súbor relevantných skutočností v danom prípade. V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2011 sp. zn. V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods.
V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 2007, sp. zn. Podielové spoluvlastníctvo, predmetom ktorého je poľnohospodársky pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, nemožno zrušiť a vyporiadať prikázaním celej nehnuteľnosti do (nového) spoluvlastníctva, pokiaľ na novovzniknuté spoluvlastnícke podiely pripadne výmera nižšia než 2 000 m2 (u poľnohospodárskeho pozemku), resp.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka o zrušení podielového spoluvlastníctva nie je možné použiť na spoluvlastníctvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov k spoločným častiam bytového domu, spoločným zariadeniam bytového domu, príslušenstvu a pozemku, v zmysle § 13 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Osobitnú úpravu obsahuje aj zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Súčasne, obmedzenia a osobitné podmienky vo vzťahu k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k lesným pozemkom, poľnohospodárskym pozemkom a k ďalším zákonom vymedzeným pozemkom upravuje aj zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Najmä, v zmysle § 23 ods. 1 cit. zákona: Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods.
V praxi sa možno stretnúť s prípadmi, kedy nie je možné kontaktovať ostatných spoluvlastníkov, pretože z listu vlastníctva nevyplývajú údaje, ktoré by umožnili spoľahlivo určiť ich totožnosť. Takéto parcely sa označujú ako tzv. pozemky s nezisteným vlastníkom. Tieto pozemky sú spravované Slovenským pozemkovým fondom (SPF) alebo Lesmi SR, ak ide o lesné pozemky.
Slovenský pozemkový fond alebo Lesy SR môžu uzavrieť dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva a jeho vzájomnom vysporiadaní. SPF zverejňuje požiadavky, ktorých splnenie by malo zaručiť jeho súhlas s uvedenou dohodou:
Prečítajte si tiež: Postup pre prehodnotenie pozemku
Ak sa nepodarí vysporiadať spoluvlastníctvo formou dohody so správcom, je možné sa obrátiť so žalobou o jeho zrušenie a vysporiadanie na súd.
Účtovanie zrušenia podielového spoluvlastníctva závisí od spôsobu vyporiadania a od toho, či ide o fyzické osoby alebo právnické osoby. V prípade fyzických osôb sa zrušenie podielového spoluvlastníctva a s ním spojené majetkové vyrovnanie nepovažuje za predmet dane z príjmu, ak ide o vyporiadanie v rámci dedičského konania alebo rozvodu.
V prípade právnických osôb sa účtovanie riadi platnými účtovnými predpismi. Ak dôjde k rozdeleniu majetku, každý spoluvlastník zaúčtuje svoj podiel na majetku v súlade s jeho účtovnou hodnotou. Ak dôjde k vyplateniu náhrady, táto sa zaúčtuje ako zníženie hodnoty majetku alebo ako náklad, v závislosti od konkrétnych okolností.