Pôžička pre práceneschopných: Podmienky a možnosti

Práceneschopnosť, najmä dlhodobá, môže výrazne zaťažiť rodinný rozpočet. V takejto situácii sa môže zdať pôžička ako riešenie, avšak pre osoby na PN je získanie pôžičky komplikovanejšie. Tento článok sa zameriava na podmienky a možnosti získania pôžičky počas práceneschopnosti.

Práceneschopnosť a nárok na dávky

Ako zamestnanec môžete byť uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie. V takom prípade máte nárok na:

• Náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti - počas prvých 10 dní trvania PN, ktorú vám vypláca zamestnávateľ (s výnimkou pandemickej PN, kedy nemocenské vypláca Sociálna poisťovňa hneď od začiatku).
• Nemocenskú dávku - od 11. dňa dočasnej PN, ktorú vám vypláca Sociálna poisťovňa.

Suma náhrady príjmu a nemocenského je nasledovná:

• Prvé 3 kalendárne dni: náhrada príjmu vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu.
• Od 4. do 10. kalendárneho dňa: náhrada príjmu vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
• Od 11. kalendárneho dňa: nemocenské vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.

Hoci náhrada príjmu a nemocenské dávky čiastočne nahrádzajú výpadok príjmu, ich výška často nepostačuje na pokrytie bežných nákladov.

Pôžičky pre osoby na PN

Z pohľadu bánk patria poberatelia nemocenských dávok k rizikovým klientom. Nemocenské dávky sú dočasné a banky ich nepovažujú za akceptovateľný príjem. Ak ste však PN čerpali kvôli pandémii, banka na túto situáciu môže prihliadnuť a po skončení PN vám pôžičku poskytnúť. Dôležité je, aby sa váš príjem obnovil. V každom prípade môžete banku požiadať o pôžičku až po skončení PN. Každá banka má iné pravidlá, po akej dobe po PN môžete o pôžičku žiadať, spravidla však požadujú 1 - 3 mesiace pokračovania v zamestnaní. Banky majú tiež odlišný spôsob, ako priemerujú príjem po PN. Ponuky jednotlivých bánk si teda vopred dôkladne porovnajte. Vzhľadom na výšku PN-ky však váš priemerný príjem za posledné obdobie nemusí byť pre banku dostačujúci na poskytnutie pôžičky. A práve vtedy je dobré zvážiť alternatívy.

Prečítajte si tiež: Pôžička pre živnostníka opatrovateľa

Alternatívy bankových pôžičiek

Ak banka pôžičku neposkytne, riešením môže byť nebanková alebo kolektívna pôžička.

Dôležité upozornenie

Predtým, ako si počas práceneschopnosti požičiate peniaze, dobre si premyslite, či to skutočne potrebujete. Dôkladne zvážte rozsah svojich príjmov a výdajov, aby ste zistili, akú vysokú splátku si môžete dovoliť.

Sociálne poistenie a jeho zložky

Zákon o sociálnom poistení upravuje túto oblasť komplexne a s účinnosťou od 1. januára 2004. Sociálne poistenie zahŕňa:

• Nemocenské poistenie: Poistenie pre prípad dočasnej pracovnej neschopnosti, ošetrovania chorého člena rodiny, tehotenstva a materstva.
• Dôchodkové poistenie: Poistenie pre prípad staroby, invalidity a úmrtia. Jeho účelom je zabezpečiť príjem pri vzniku týchto udalostí.
• Úrazové poistenie: Poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu alebo choroby z povolania.
• Garančné poistenie: Transformované z právnej úpravy platobnej neschopnosti zamestnávateľa a uspokojovania nárokov zamestnancov.
• Poistenie v nezamestnanosti: Poistenie pre prípad straty príjmu z dôvodu nezamestnanosti.

Zárobková činnosť a povinné poistenie

Zárobková činnosť je kľúčovým pojmom, ktorý určuje vznik povinného nemocenského, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Povinnosť poistenia vzniká priamo zo zákona o sociálnom poistení.

Na účely nemocenského a dôchodkového poistenia je zárobkovou činnosťou činnosť zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

Prečítajte si tiež: Podmienky pôžičky pre seniorov

Kto je považovaný za zamestnanca?

Za zamestnanca sa považuje osoba v pracovnom pomere, služobnom pomere, vo vzťahu k družstvu, vykonávajúca funkciu verejného ochrancu práv, predsedu vyššieho územného celku, starostu obce, poslanca vyššieho územného celku, obecného, mestského alebo miestneho zastupiteľstva, ak je dlhodobo uvoľnená na výkon funkcie. Právne postavenie zamestnanca má aj doktorand v dennej forme štúdia, pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti a osoba vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody, ak sú zaradení do práce. Obmedzené právne postavenie zamestnanca majú aj osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, avšak len na účely úrazového poistenia.

Samostatne zárobkovo činná osoba

Rozhodujúcou skutočnosťou pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby je výkon alebo udelenie oprávnenia na výkon činnosti určenej zákonom o sociálnom poistení.

Poistenec

Na označenie osoby, z ktorej nemocenského, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti vznikajú nároky na dávky, sa používa pojem poistenec.

Vylúčenie zo sociálneho poistenia

Zákon o sociálnom poistení sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov, profesionálnych vojakov a vojakov prípravnej služby.

Zamestnávateľ

Zákon o sociálnom poistení vymedzuje okruh fyzických a právnických osôb, ktoré sa považujú za zamestnávateľa, najmä v súvislosti s plnením povinností, ktoré im zákon ukladá. Právnická osoba nadobúda postavenie zamestnávateľa, ak má sídlo alebo organizačnú zložku na území Slovenskej republiky.

Prečítajte si tiež: Pôžičky a príspevky na Slovensku

Pracovný úraz a choroba z povolania

• Choroba z povolania: Choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením a zaradená do zoznamu chorôb z povolania.
• Pracovný úraz: Poškodenie zdravia alebo smrť zamestnanca, ktoré vznikli pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Za pracovný úraz sa nepovažuje úraz na ceste do zamestnania a späť.

Nezaopatrené dieťa

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, po jej skončení ak sa sústavne pripravuje na povolanie, ak je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo ak sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Dieťa je považované za nezaopatrené aj vtedy, ak je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Všeobecný vymeriavací základ

Používa sa na účely určovania sumy dôchodkových dávok, úrazových dávok, dávky garančného poistenia, ako aj pri určení vymeriavacieho základu na platenie poistného. Je definovaný ako dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky.

Dôchodkové poistenie: Starobné a invalidné

Dôchodkové poistenie sa delí na starobné a invalidné poistenie.

• Starobné poistenie: Poskytuje starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok.
• Invalidné poistenie: Poskytuje invalidný dôchodok.

Úrazové dávky

Vecný rozsah úrazového poistenia tvorí sústava desiatich úrazových dávok peňažného a vecného charakteru.

Podmienky pre povinné nemocenské poistenie SZČO

Podmienkou pre povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby je dosiahnutie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyššieho ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.

Súbeh povinného a dobrovoľného nemocenského poistenia

Zákon o sociálnom poistení umožňuje, aby fyzická osoba, ktorá podlieha povinnému nemocenskému poisteniu, súčasne podliehala aj dobrovoľnému nemocenskému poisteniu.

Povinné dôchodkové poistenie

Povinne dôchodkovo poistené sú fyzické osoby, ktoré ako zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby podliehajú povinnému nemocenskému poisteniu.

Cestovné náhrady

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi nárokové cestovné náhrady po splnení podmienok ustanovených v zákone o cestovných náhradách. Nenárokové cestovné náhrady zamestnávateľ nie je povinný poskytovať. Cestovné náhrady sú daňovým výdavkom do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov. Z pohľadu zamestnanca nie je predmetom dane z príjmov fyzických osôb cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.

Zánik zamestnávateľa a pracovnoprávne vzťahy

Pri organizačných zmenách môže dôjsť k zániku zamestnávateľa s právnym nástupcom, kedy pracovný pomer zamestnanca nekončí, alebo k zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu, kedy pracovný pomer zamestnanca končí. Ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, pracovnoprávny vzťah nekončí, ale pokračuje kontinuálne ďalej. Pri prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa medzi pôvodným a preberajúcim zamestnávateľom uzatvára dohoda o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov.

Spôsoby zrušenia spoločnosti

Rozlišujú sa dva spôsoby zrušenia spoločnosti: s likvidáciou alebo bez likvidácie, kedy je majetok prevádzaný na právneho nástupcu. Právne predpisy obchodného práva poznajú niekoľko foriem zániku spoločnosti bez likvidácie: zlúčenie spoločnosti, splynutie spoločnosti, rozdelenie spoločnosti, zmena právnej formy.

Skončenie pracovného pomeru pri zániku zamestnávateľa

Pri zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu dochádza vždy ku skončeniu pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca:

• výpoveďou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) ZP
• dohodou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 ZP podľa § 60

Ak dôjde k skončeniu pracovného pomeru zamestnanca z dôvodu, že sa zamestnávateľ ruší, zamestnancovi vzniká nárok na odstupné.

Prevod (časti) zamestnávateľa k inému zamestnávateľovi

Pod pojmom "prevod" sa rozumie prevod hospodárskej jednotky, ktorá si zachováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a osobné zložky), ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti. Po prevode hospodárskej jednotky viažu nového zamestnávateľa platné pracovné zmluvy v takom istom rozsahu ako u predchádzajúceho zamestnávateľa.

Nárok na nemocenské dávky

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Poistenkyni vzniká nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

Elektronická forma doručovania dokumentov

Elektronická forma doručovania dokumentov je možná len po vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pri elektronickej forme doručovania má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnanca.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (NČZDM)

Nárok na NČZDM z dôvodu starostlivosti o vyživované maloleté dieťa vzniká v tom prípade, ak sa manželka počas zdaňovacieho obdobia starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti.

Zmeny v sociálnom systéme

Rok 2026 prinesie do sociálneho systému na Slovensku zmeny. Maximálne dávky porastú, ale systém podpory v nezamestnanosti čaká reštrikcia. Doterajší model, keď zamestnávateľ hradil prvých 10 dní choroby a od 11. dňa nastupovala Sociálna poisťovňa, sa končí. Od 1. januára 2026 sa povinnosť zamestnávateľa predlžuje na prvých 14 dní. Od 1. apríla 2026 sa dočkáme aj pozitívnej zmeny v oblasti ošetrovného (OČR), ktorá reflektuje zložitejšie rodinné vzťahy a starnutie populácie.

tags: #pozicka #pre #praceneschopnych #podmienky