Práca pre osoby s telesným postihnutím: Objavte najlepšie príležitosti a prekonajte výzvy! - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

02. January 2026

Úvod

Problematika zamestnávania osôb s telesným postihnutím je komplexná a vyžaduje si individuálny prístup, ktorý zohľadňuje národné tradície, historický vývoj, politické usporiadanie a morálnu vyspelosť krajiny. V priebehu histórie prešiel postoj k týmto osobám výraznými zmenami, od represívneho štádia, ktoré im upieralo základné práva, až po súčasný dôraz na posilnenie ich zodpovednosti a uspokojovanie ich potrieb. Tento článok sa zameriava na možnosti zamestnávania osôb s telesným postihnutím na Slovensku, pričom zohľadňuje legislatívne rámce, praktické aspekty a výzvy, ktorým tieto osoby čelia pri vstupe na trh práce.

Historický kontext a zmena postojov

Kvetoslava Repková uvádza, že vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím sa v histórii zaznamenali tri významné obdobia. Najkritickejší postoj bol zastávaný v represívnom štádiu, ktoré týmto osobám upieralo ich najzákladnejšie právo, a to právo na život. V priebehu desaťročí sa postoj k zdravotne postihnutým menil od filozofie paternalizmu k filozofii posilnenia zodpovednosti za rozhodovanie o vlastnom živote. Koncepcie, ktoré takéto osoby považovali za bezmocné bytosti, vyžadujúce súcit, sú dnes neakceptovateľné. Okrem aktivít, ktoré sú zamerané na rehabilitáciu týchto jedincov, sú v centre pozornosti zmeny v spoločnosti, ktoré majú uspokojovať ich potreby.

Duálny systém a evidencia na úrade práce

V podmienkach Slovenskej republiky existuje duálny systém, ktorý umožňuje osobe so zdravotným postihnutím poberať invalidný dôchodok a zároveň pracovať. Je na rozhodnutí takejto osoby, či sa zaeviduje na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) a bude využívať status znevýhodneného uchádzača alebo nie. Evidencia pre nich prináša určité výhody, ako napríklad prístup k poradenským službám a rekvalifikačným kurzom. Vďaka evidencii majú prístup k poradenským službám a k rekvalifikačným kurzom. Ak na úrade evidovaní nebudú, de facto pre neho neexistujú a z toho dôvodu nebude pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny existovať žiadny impulz na to, aby pre nich navrhovali a vyhľadávali nové formy na podporu ich zamestnávania.

Rovnaké práva a rôznorodosť postihnutí

Osoby s telesným postihnutím majú rovnaké právo uchádzať sa o zamestnanie a byť zamestnaní ako zdraví jedinci. Spektrum zdravotných postihnutí je neskutočne rôznorodé a nemusí byť vôbec až také ťažké zaradiť takýchto ľudí do pracovného procesu, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Osoby s telesným postihnutím nemusia byť uplatniteľné len na pracoviskách, kde je bezbariérový vstup, ale môžu byť plnohodnotnými zamestnancami, ktorí budú prácu vykonávať z domu.

Atypické pracovné pomery: Domácka práca a telepráca

Pre zvýšenie flexibility v pracovnoprávnych vzťahoch a pre lepšie uplatnenie sa na trhu práce, je čoraz viac podporované zamestnávanie v atypických pracovných pomeroch. V tomto prípade je možné uplatniť inštitút upravený v zákone č. Snaha harmonizovať slovenské pracovné zákonodarstvo a legislatívu Európska únia, priniesla niektoré zmeny, ktoré sa premietli do Zákonníka práce a zmenili, či obohatili niektoré jeho ustanovenia. Takýmto prvkom je aj zavedenie inštitútov, ktorými sú domácka práca a telepráca.

Prečítajte si tiež: Logopédia a telesné postihnutie

Domácka práca

K tejto zmene Zákonníka práce došlo zákonom č. 348/2007 Z.z. Predchodcom pojmu „domácka práca“ je domáci zamestnanec, ale vo svojej podstate sú tieto dva pojmy totožné. Podstatou je, že výkon práce sa neuskutočňuje na pracovisku zamestnávateľa, ale je to domáce prostredie zamestnanca alebo iné dohodnuté miesto uvedené v pracovnej zmluve. Teda, aj keď je v pracovnej zmluve uvedené iné miesto výkonu práce ako domov zamestnanca stále ide o domácku prácu. O domácku prácu nepôjde v prípade, ak takýto výkon práce je realizovaný len príležitostne, t.j nie pravidelne a len za mimoriadnych okolností. Na takýto výkon práce musí zamestnávateľ udeliť svoj súhlas. Zmeniť status riadneho zamestnanca na zamestnanca pracujúceho doma, je možné prostredníctvom zmeny pracovnej zmluvy. Je možná aj dohoda, že takýto status bude mať na neurčitý čas, resp. na určitú dobu. Teda, ak ide o zamestnanca, ktorý bol zdravý, ale vplyvom nečakaných okolností sa z neho stala osoba zo zdravotným postihnutím, môže sa s ním zamestnávateľ dohodnúť, ak nie je schopný vykonávať svoju prácu na doterajšom mieste na zmene pracovnej zmluvy aby sa z neho stal domácky zamestnanec. Opakujeme, ak je to vzhľadom na druh práce možné.

Telepráca

Pri vstupe na pracovný trh je pri týchto ľuďoch v prvom rade nazerať nie na ich postihnutie, ale na ich zručnosti, vedomosti, či pracovné skúsenosti. Telepráca je považovaná za riešenie win- win, teda za výhodné pre všetky zainteresované strany - pre zamestnanca aj pre zamestnávateľa. Jednou z výhod pre zamestnávateľ je zníženie nákladov na pracovné miesto reprezentované znížením nákladov za prenájom energie, či ďalšie vybavenie. Výhodu pre zamestnanca predstavuje minimalizácia nákladov spojená s úsporou času.

Delené pracovné miesto

Ďalšou z možností, ako využiť potenciál zdravotne postihnutých ľudí je delené pracovné miesto. Úprava tohto inštitútu sa nachádza v §49 a Zákonníka práce. Ľudia so zdravotným postihnutím sú veľmi často konfrontovaní lekárskymi prehliadkami a vyšetreniami a v tomto prípade, ak nastane prekážka na strane zamestnanca, Zákonník práce deklaruje, že ostatní zamestnanci, ktorí sa s ním delia o pracovné miesto sú povinní ho zastúpiť.

Kvóta systém a zadávanie zákaziek

Citeľná výnimka zo zásady zmluvnej voľnosti je zakotvená v zákone č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá je reprezentovaná kvóta systémom. V § 63 je stanovená obligatórna povinnosť pre zamestnávateľa, zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím vo výmere 3,2% z celkového počtu zamestnancov. Čo podnietilo zákonodarcu k tomu aby na úroveň zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím postavil zadávanie zákaziek? Je to skutočnosťou, že vďaka pracovnému miestu v chránenej dielni alebo pracovisku majú byť osoby so zdravotným postihnutím súčasťou pracovných podmienok, ktoré sú integrované pre ich potreby. Taktiež môžu plnohodnotne využiť svoj potenciál, získať kvalifikáciu a potrebné zručnosti. Po novelizácii, ktorá nadobudla účinnosť od 1. 1. 2010 sa rozsah ustanovenia § 64 zákona o službách zamestnanosti, ktorý zakotvuje zadávanie zákazky úplne zmenil. Na základe tohto ustanovenia je predpoklad, že môže dôjsť k zníženiu príjmov do štátneho rozpočtu, keďže zamestnávatelia sa budú chcieť vyhnúť odvádzaniu odvodov a tak budú plnenie svojej povinnosti prepájať so zadávaním zákaziek, ktoré je pre nich priaznivejšie. Toto je však zámerom zákonodarcu, nakoľko sa vďaka zadávaniu zákaziek aspoň čiastočne bude riešiť podpora zamestnanosti občanov so zdravotným postihnutím a ich integrácia v pracovnom procese ako aj udržanie na požadovanej úrovni.

Zadanie zákazky

Podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 2, zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. Pre potreby uznania zákazky v rámci plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím platí § 64 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti - zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Práca o tvorivosti a zdraví

Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e). Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e).

Odvod za neplnenie povinnosti

Podľa zákona o službách zamestnanosti § 65 ods. 1, zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. ods. 1 písm. e), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza.

Preukazovanie náhradného plnenia

Náhradné plnenie pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. marca. K preukázaniu sa vyžadujú ďalšie doklady preukazujúce zadanie zákazky - rozpis dodaných tovarov podľa § 64 ods. a doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti - výpis z obchodného, živnostenského registra, resp. fotokópia živnostenského listu, rozhodnutie, alebo oznámenie Sociálnej poisťovne, alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č.328/2002 Z. z.

Sociálna práca a prekonávanie bariér

Sociálna práca so zdravotne postihnutými klientmi je zameraná na prekonávanie bariér a podporu ich socializácie. Zdravotne postihnutý klient má často problémy s mobilitou, čo vedie k zníženiu socializácie až úplnej izolácii, čo je spúšťačom aj ďalších psychosociálnych problémov v živote klienta. So zníženou schopnosťou pohybu súvisia telesné postihnutia ako sú ťažké poruchy centrálnej nervovej sústavy (detská mozgová obrna), stavy po poškodení mozgu (cievna mozgová príhoda, nádor, úraz), poškodenie miechy (ťažká paraparéza, paraplégia, kvadruparéza, kvadruplégia), amputácie dolných končatín, zápalové a degeneratívne postihnutie kĺbov (koxartróza, gonartróza), svalové dystrofie a dôsledok neurologického postihnutia (skleróza multiplex). Každé ochorenie sa posudzuje individuálne a závisí od rozsahu postihnutia.

Kompenzačné pomôcky a zdvíhacie zariadenia

Telesne postihnutý občania majú možnosť zabezpečiť si pomôcky platbou v hotovosti, na základe lekárskeho predpisu odborného lekára zo zdravotnej poisťovne požiadať o kompenzačné pomôcky, zdvíhacie zariadenia alebo na základe žiadosti podanej na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, na oddelení peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP) a posudkových činností. Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov umožňuje poskytnutie jednotlivých druhov kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia, ale ich nenariaďuje. Telesne postihnutí sú v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia nútení prekonávať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej spotreby a premiestňovanie sa. Peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia možno poskytnúť podľa § 33 ods.1 „Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na zdvíhacie zariadenie, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia, ak sa zdvíhacie zariadenie neposkytuje ani nepožičiava na základe verejného zdravotného poistenia. Ods. 2 Zdvíhacie zariadenie je zariadenie určené pre fyzickú osobu so zníženou schopnosťou pohybu na prekonávanie architektonických bariér a na zvýšenie schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu. Peňažný príspevok možno poskytnúť aj vtedy, ak sa zdvíhacím zariadením umožní alebo uľahčí premiestňovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo poskytovanie pomoci inou fyzickou osobou. Zdvíhacie zariadenie je najmä schodolez, zdvihák, šikmá schodisková plošina, zvislá schodisková plošina, výťah, alebo stropné zdvíhacie zariadenie.“

Prečítajte si tiež: Bytový Podnik Košice: Príležitosti pre ZŤP

Cieľom je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby so zdravotným postihnutím do spoločnosti a jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti. Na slovenskom trhu sú viaceré firmy, ktoré poskytujú zdvíhacie zariadenia. Ich poslaním je poskytovať komplexné služby ľuďom s telesným postihnutím pri odstraňovaní bariér. Zdvíhacie zariadenia sú certifikované zariadenia, ktoré garantujú plný komfort a bezpečnosť.

Typy zdvíhacích zariadení

Pásový schodolez: zariadenie určené na prepravu telesne postihnutých osôb, pohybujúcich sa na vozíku alebo detskom kočíku.
Kolieskový schodolez: zariadenie určené na prekonávanie zložitých schodísk najmä strmých a točitých, je možný jemný zosuv po každom schode. Nevyžaduje montáž, je potrebná sprevádzajúca obsluha.
Stoličkový výťah, schodisková sedačka: navrhnutý systém vodiacej koľajnice, kde je možné namontovať sedačku.
Šikmá schodisková plošina: prepravné zariadenie pre osoby pohybujúce sa na invalidnom vozíku, slúžiace na prekonávanie schodísk.
Zvislá zdvíhacia plošina: zariadenie, určené pre osoby aj na invalidnom vozíku, slúžiace na prekonávanie výškových rozdielov vo vertikálnom smere.
Stropný zdvihák: zariadenie, ktoré je určené na zdvíhanie a prepravu imobilných osôb z postele do vozíka, do vane, na toaletu, do bazénov.

Niektoré druhy zdvíhacích zariadení sa môžu využiť pri vertikalizácii na nácvik chôdze klientov so zdravotným postihnutím. Zároveň veľkou výhodou niektorých zariadení je, že sú vhodné do interiéru aj exteriéru. Väčšina z nich môže byť ľavostranná alebo pravostranná a funguje tiež na diaľkové ovládanie. Ich špeciálnou novodobou výhodou je, že sú funkčné aj po výpadku elektrického prúdu. Klientovi so zdravotným postihnutím sú vybrané typy zdravotných pomôcok vyrobené na mieru, pričom si nevyžadujú ani žiadne špeciálne stavebné úpravy bytu, či domu, v ktorom klient žije. Výrobcovia taktiež kladú dôraz na to, aby tiež špeciálne zdravotné pomôcky nezaberali príliš miesta a neobmedzovali tak aj ďalších obyvateľov bytu, či domu, v ktorom klient žije.

Podpora a pochopenie

V každodennom živote sa občania s telesným postihnutím stretávajú s rôznymi obmedzeniami a znevýhodneniami v rôznych oblastiach života (premiestniť sa z postele na vozík, z izby do kúpeľne, prejsť schody, zvýšené podlažie). Telesne postihnutí občania, by chceli žiť život ako zdraví ľudia, aby mohli ľahšie prekonávať architektonické bariéry, aby mali prístup ku všetkému a nemuseli sa s tým denne zaoberať.

Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR a Centrum nezávislého života

Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR je špecifické občianske združenie zamerané na občanov s nervovosvalovým postihnutím a inak ťažko telesne postihnutých. V roku 1996 sa im podarilo vybudovať na základe skúseností amerického hnutia Independend Living svoje Centrum nezávislého života. K týmto aktivitám ich prinútili fakty, ktoré hovoria o diskriminácii ľudí s postihnutím. Diskriminácia v zmysle rozdielneho zaobchádzania. Výsledkom týchto „výdobytkov“ je horšia vzdelanostná úroveň našich ľudí, slabšie príjmy, nižšia životná úroveň a sebadôvera ľudí. Dôvodom, prečo sme diskriminovaní je to, že sa odlišujeme od toho, čo ostatní považujú za „normu“, a teda nás vníma ako „chorý element“.

Aktivity Centra nezávislého života

Vzájomné poradenstvo: poskytovanie poradenskej činnosti - to znamená, že v centre pracuje osoba s ťažkým telesným postihnutím, ktorá poskytuje poradenstvo zo sociálnej oblasti rovnako postihnutým ľuďom.
Advokácia: dohliadajú nad dodržaním zákonných ustanovení, ktoré sa dotýkajú práva a postavení osôb s postihnutím.
Osobná asistencia: presadzujú osobnú asistenciu ako základný prostriedok k dosiahnutiu relatívne samostatného života ľudí s postihnutím a pomáhajú pri sprostredkovaní tejto služby.
Spoločný postup: spolupracujú a koordinujú svoju činnosť s inými mimovládnymi organizáciami, presadzujú legislatívu a služby.
Dispečing bezbariérovej dopravy: sprostredkúvajú bezbariérovú dopravu pre občanov na vozíkoch. Realizujú projekt Taxíky pre všetkých.

Sociálne poradenstvo pre občanov s ťažkým telesným postihnutím vykonávajú výlučne postihnutí ľudia osobne, písomne alebo telefonicky. Podľa druhu problému rozoberajú situáciu občana a vhodnou formou zabezpečia to najideálnejšie riešenie na prekonanie a vyriešenie problému. V centre pracuje jedna sociálna pracovníčka a jeden administratívny pracovník. Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov nemôžu zamestnávať viac postihnutých občanov.

Workshop "Pracovné príležitosti sú pre všetkých"

Pod týmto názvom sa 22. júna 2022 konal tematický workshop, ktorý zorganizovala Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR prostredníctvom národného projektu Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb - Podpora transformačných tímov (NP DI PTT) za odbornej podpory partnera projektu Slovenskej únie podporovaného zamestnávania. Odborným lektorom bol prof. Ing. Pán profesor Šimšík, priblížil spôsob vzdelávania a použitie špeciálnej pedagogiky s individuálnym prístupom na TUKE. Kreativita učiteľa a chuť študenta učiť sa sú najkrajšou odmenou za nasadenie, ktoré dávajú obidvaja do svojej práce.

Povinnosti zamestnávateľa a evidencia zamestnancov so ZP

Zákonom č. 151/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. Ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2024 predkladané najneskôr do 31. 03. Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti") pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný (§ 63 ods. viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. vzájomnou kombináciou predchádzajúcich spôsobov a zamestnávania podľa § 63 ods. 1 písm.

Sociálna rehabilitácia a jej význam

Jedna z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viac dňovým programom. Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote. Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Použitím metódy a programov sociálnej rehabilitácie klienti budú môcť rozvíjať svoje schopností a získavať potrebné pracovné návyky.

Témy prednášok a praktických cvičení

V snahe pomôcť pri organizovaní kurzov sociálnej rehabilitácie pre telesne a ťažko telesne postihnutých v rámci Slovenska, krajov, či okresov je nutné zhromaždiť témy najdôležitejších prednášok a praktických cvičení, ktoré by mali byť zaradené do programu kurzov. Témy majú slúžiť ako podklad pre prednášajúcich v jednotlivých oblastiach. V prvej fáze je nutné zamerať sa na problematiku osôb imobilných. Niektoré témy možno použiť, prípadne s určitými úpravami, pre celú skupinu osôb ťažko telesne postihnutých. Musia sa získať podklady i pre ďalšie prednášky a praktické cvičenia týkajúce sa napr. Komu smeruje sociálna rehabilitácia? Kto je osoba s telesným postihnutím? Sú tu zahrnuté tri skupiny postihnutých jedincov. Nedá sa vždy určiť, do ktorej skupiny daný jednotlivec patrí, pretože uvádzané skupiny postihnutia nemožno presne ohraničiť. Telesne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť - primeranú pomoc svojim potrebám, ktoré sú individuálne predovšetkým preto, lebo jestvuje veľa typov telesného postihnutia. Pohybové poruchy, odlišnosť jedinca od ostatných, priebeh liečby, izolácia a iné činitele môžu nepriaznivo ovplyvniť aj osobnostný vývin jedinca. Potreby takto postihnutého jedinca sa vo väčšej či menšej miere týkajú patričnej zdravotníckej starostlivosti, úprave fyzického prostredia (bezbariérovosť, úprava bytu - nábytku, prispôsobenie nástrojov a pomôcok na vykonávanie istých činností, úpravy pracovísk a pod.), formovania spoločenských vzťahov (akceptovanie jedinca ak je žiak, zo strany rovesníkov a akceptovanie zdravej populácie vo sfére života) a pod.

Vzdelávanie a poúrazové postihnutie

Telesne postihnutý jedinec môže získať vzdelanie všetkých stupňov. Z hľadiska praktického života je možné poúrazové postihnutie deliť na postihnutie horných končatín (alebo oboch horných končatín), dolných končatín (alebo obidvoch), postihnutie chrbtice (bez porušenia miechy či koreňov, s poruchami nervových koreňov či s poruchami miechy) a postihnutia mozgu (najčastejšie s jednostrannou poruchou hybnosti, často so všetkými poruchami hybnosti). Funkčné následky iného postihnutia buď už vrodených (napr. Ak dôjde k porušeniu miechy, čo je väčšinou len pri ťažkých úrazoch, vzniká ochrnutie dolnej polovici tela (paraplégia) v rozsahu, závislom na výške poškodenia miechy. Pri porušenia miechy v krčnej oblasti dochádza aj k ochrnutiu horných končatín (quadruplégia - tetraplégia - ochrnutie všetkých končatín, samozrejme aj trupu). Ochrnutie postihuje aj zvierač konečníka a močového mechúra (inkontinencia - neudržanie moču a stolice) a sexuálnej funkcie. Liečba týchto úrazov (ale aj neúrazových postihnutiach miechy) je záležitosťou dlhodobej odbornej starostlivosti. Liečebná rehabilitácia končí tým, že bol dosiahnutý maximálne možný úspech, čo je v priaznivejších prípadoch, že môže byť obnova všetkých postihnutých funkcií, v minimálnych prípadoch (pri úplnom alebo rozsiahlom porušeniu miechy), je ochrnutie trvalé a úlohou rehabilitácie bolo docieliť maximálne možnú sebestačnosť využitia funkcie zachovalých svalov nad miestom postihnutia. Takto postihnutých ľudí pripravuje rehabilitácia (liečebná, psychologická, pracovná a sociálna) pre život so zmenenými podmienkami, napr. pri možnej chôdzi len s opornými pomôckami, alebo pri možnosti pohybu len na invalidnom vozíku.

Skúsenosti imobilného človeka

V roku 1985 sa v mojom živote zmenila veľa. Po úraze som zostal imobilný. Môj zdravotný stav ma ovplyvňuje v celkovom pohybe. Pred úrazom mi nerobilo problém vyškriabať sa na 100 m vysoký komín alebo zisť do 30 m hlbokej studne. Teraz je pre mňa problém, keď mam pred sebou jeden schod a tých je v našich dedinách a mestách stále aj tak dosť. Veľký problém pre vozičkára je, keď potrebuje isť na WC a nemá ho na blízku, alebo je bariérové a je tam málo priestoru… Tu nepomôže žiadne filozofovanie. Je veľký problém, keď sa po úraze po miešnej lézii chrbtice, alebo po amputácii končatín a pod. postihnutý jedinec nemôže dostať do rehabilitačného zariadenia, ktoré zodpovedá jeho postihnutiu. Ak sa už tam dostane, potom je veľmi zle, keď si zdravotný personál v takýchto rehabilitačných zariadeniach dokáže nechať zaplatiť za prácu, za ktorú mu je už zaplatené. Niektorí, viac menej väčšina postihnutých, majú problém v takomto zariadení vysporiadať sa so svojou traumou, s tým čo sa mu vlastne stalo. Málo sa im poskytuje psychická podpora, ako osobám s postihnutím tak aj ich rodinám. Postoj spoločnosti k imobilným ľuďom zodpovedá pretrvávajúcej nedostatočnej uvedomelosti danej problematiky. Prejavuje sa pretrvávajúcimi architektonickými bariérami, nedostatočným a často priestorovo nevhodným riešením WC v kultúrnych zariadeniach, v hypermarketoch, v zdravotníckych zariadeniach, v dostupnosti úradov - štátnych inštitúcií.

tags: #práca #pre #osoby #s #telesným #postihnutím

Práca pre osoby s telesným postihnutím: Možnosti a výzvy