
Práca na skrátený úväzok a brigády predstavujú dve odlišné formy pracovného pomeru, ktoré majú svoje špecifiká, výhody a nevýhody. Zatiaľ čo skrátený úväzok je zvyčajne súčasťou trvalého pracovného pomeru, brigáda, často realizovaná formou dohody o brigádnickej práci študenta, je mimopracovný pomer. Rozdiely medzi nimi sa prejavujú najmä v zamestnaneckých a sociálnych výhodách, ako aj v celkovej flexibilite a stabilite.
Skrátený úväzok, na rozdiel od brigády, prináša so sebou viaceré zamestnanecké a sociálne výhody, ktoré pri práci na dohodu absentujú. Práca na skrátený úväzok je obvykle práca na trvalý pracovný pomer, na rozdiel napríklad od dohody o brigádnickej práci študenta, ktorá je mimopracovným pomerom. Samozrejme, aj práca na skrátený úväzok má negatívne aspekty, ktoré môžu ľuďom prekážať.
Pri rozhodovaní medzi prácou na skrátený úväzok a brigádou je dôležité zvážiť všetky pre a proti. Je len na zvážení každého človeka, ktoré z výhod a nevýhod sú pre neho dôležité a podľa nich sa rozhodne prijať prácu na skrátený úväzok alebo prácu na dohodu.
Brigády, najmä tie realizované na základe dohody o brigádnickej práci študenta, ponúkajú flexibilitu a možnosť príležitostného zárobku.
Čo sa týka Slovenska, práca na skrátený úväzok nie je tak bežná ako je tomu v iných krajinách EÚ. Zamestnaných na skrátený úväzok je len okolo 4% všetkých zamestnaných ľudí. Je to neporovnateľné napr. s Holandskom, kde je takto zamestnaných okolo 50% zo všetkých pracujúcich. Práca na skrátený úväzok je typická najmä pre ženy, ktorým tak popri práci zostáva viac času na starostlivosť o deti a domácnosť. Okrem žien ju často využívajú aj študenti, ktorí ešte nemajú možnosť pracovať na plný úväzok kvôli študijným povinnostiam. Dôvod, prečo možnosť skráteného úväzku využíva tak málo Slovákov a Sloveniek, je v podstate jednoznačný. Sú ním nízke mzdy a často až nemožnosť uživiť seba a svoju rodinu pri práci na skrátený úväzok. Nie je náhoda, že práve v ekonomicky vyspelejších krajinách s vysokou priemernou mzdou je niekoľkonásobne viac ľudí zamestnaných na skrátený úväzok.
Prečítajte si tiež: Bytový Podnik Košice: Príležitosti pre ZŤP
Podľa zákonníka práce môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť iný, kratší pracovný čas ako je bežný týždenný pracovný čas. Tým pádom zamestnanec odpracuje denne menej, no zároveň je stále zamestnaný na trvalý pracovný pomer.
Zamestnanecovi na skrátený úväzok sa vypláca mzda, ktorá je pomernou časťou riadnej mesačnej mzdy (pri plnom pracovnom úväzku). Okrem toho mzda nie je nijak inak upravovaná, t.j. navyšovaná alebo znižovaná. Rovnako pomerovo platí aj stanovenie minimálnej mzdy pri skrátenom pracovnom úväzku.
Spoločnosť zamestnáva troch zamestnancov, ktorí všetci pracujú na trvalý pracovný pomer. Zamestnanec č.1 pracuje na plný pracovný úväzok (8 hodinový), zamestnanec č. 2 pracuje na 3/4 pracovný úväzok (6 hodinový) a zamestnanec č.3 na polovičný pracovný úväzok (4 hodinový). Zamestnancovi č.3, ktorý pracuje na polovičný pracovný úväzok, bude vyplatená presná polovica mzdy zamestnanca č.1. Ak zamestnanec č. 1 zarába 800 EUR/mesiac, tak zamestnancovi č.3 bude vyplatená presná polovica, čo je 400 EUR/mes.
Možnosť zamestnania na skrátený pracovný úväzok zamestnávateľ obyčajne uverejní už v pracovnej ponuke, príp. upovedomí uchádzača na pracovnom pohovore, že je aj takáto možnosť. Aj sám zamestnanec môže túto možnosť navrhnúť, potom je už len na zvážení zamestnávateľa či príjme aj túto možnosť, resp. ako bude pracovný úväzok skrátený.
Prečítajte si tiež: Práca v Štúrove pre opatrovateľov
Prečítajte si tiež: Podmienky práce na dohodu