
Článok sa zameriava na problematiku preukazovania nároku na vyživovanú manželku, pričom zohľadňuje daňové aspekty a s tým súvisiace povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto tému, s dôrazom na praktické aspekty a zmeny v legislatíve.
Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželského partnera (NČZDM) sa do vlastného príjmu manželky (manžela) započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, okrem zákonom ustanovených výnimiek. Medzi tieto výnimky patrí:
Naopak, medzi príjmy, ktoré sa započítavajú do vlastného príjmu manželky/manžela patria napríklad:
Zamestnávateľ je v zmysle § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov označený ako platiteľ príjmov zo závislej činnosti, ktoré vypláca, pripisuje alebo poukazuje k dobru daňovníkovi s týmito príjmami, t. j. zamestnancovi. Práva zamestnanca sú na druhej strane povinnosťou zamestnávateľa. Základnou povinnosťou zamestnávateľa ako platiteľa dane je vyberanie a platenie preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti. Preddavok na daň sa zrazí pri výplate, pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto mzda vypláca. Zamestnávateľ je povinný odviesť preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy k dobru. Zamestnávateľ zdaňuje všetky príjmy zo závislej činnosti bez ohľadu na ich výšku preddavkovým spôsobom.
Povinnosť vedenia evidencie ukladá platiteľovi dane z príjmov zo závislej činnosti § 39 ods. 1 ZDP. Podľa § 39 ods. 3 ZDP sa na mzdovom liste neuvádzajú údaje u špeciálnej skupiny zamestnancov, na ktoré sa vzťahuje osobitný spôsob vykazovania údajov, ako sú príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Železničnej polície.
Prečítajte si tiež: Ako požiadať o príspevok pri narodení dieťaťa
Zamestnávateľ je povinný vystaviť zamestnancovi doklad o príjmoch zo závislej činnosti, a to:
Nie je prípustné, aby zamestnávateľ vykonal zamestnancovi ročné zúčtovanie, ako doklad o súhrnných údajoch mu vydá kópiu ročného zúčtovania (čo je správne) a zároveň mu vydá aj potvrdenie o vyplatených príjmoch a zrazených preddavkoch na dani z príjmov zo závislej činnosti (čo je nesprávne). Ak zamestnancovi vznikla povinnosť podať daňové priznanie, je platiteľ dane povinný na žiadosť zamestnanca, ktorému vykonal ročné zúčtovanie, do desiatich dní od doručenia tejto žiadosti vydať doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, s údajom o vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku, alebo daňového bonusu vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania.
Zamestnávateľ je povinný do 16.2.2026 prijímať od svojich (aj bývalých) zamestnancov vyplnené a podpísané tlačivo „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2025“ (ďalej len „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania“), na základe ktorého majú zamestnanci možnosť požiadať zamestnávateľa o vysporiadanie daňovej povinnosti z ročných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti; neoddeliteľnou súčasťou žiadosti sú aj ich prílohy. Zamestnanec môže doručiť zamestnávateľovi vyplnenú „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania" nielen v písomnej forme, ale po vzájomnej dohode so zamestnávateľom aj elektronickou formou (napr. emailom).
Daňový bonus je suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa daňovníka žijúce s ním v spoločnej domácnosti. Poskytuje sa daňovníkovi formou zníženia dane z príjmov (u zamestnancov formou zníženia preddavkov na daň), ktorú by daňovník inak musel zaplatiť. Podmienky a spôsob uplatnenia nároku na daňový bonus upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. Výška zdaniteľných príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie musí byť najmenej vo výške 6-násobku minimálnej mzdy podľa zákona č. 663/2007 Z. z.
Daňovník si môže uplatniť nárok na daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti. Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa. Nezaopatrené dieťa je definované ako dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.
Prečítajte si tiež: Preukaz ZŤP: Aké prídavky môžete získať?
Pod pojmom domácnosť má zákon na mysli spoločnú domácnosť, teda okruh osôb, ktoré majú úmysel spolu trvale žiť v jednej domácnosti a spoločne hospodáriť so svojimi príjmami. Nie je rozhodujúce, či medzi nimi existujú príbuzenské vzťahy, alebo či majú uvedený rovnaký trvalý pobyt.
Zákon o prídavku na dieťa sa v § 3 ods. 3 písm. b) pri prekročení štandardnej dĺžky štúdia odvoláva na zákon č. 131/2002 Z. z. Je teda dôležité správne určiť u vyživovaného dieťaťa, na ktoré si daňovník uplatňuje daňový bonus, začiatok a trvanie štúdia na vysokej škole, rovnako aj prerušenie štúdia na vysokej škole.
Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti písomne, napr. zmenou vo vyhlásení zamestnávateľovi, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca. Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa (ukončenie pracovného pomeru), u ktorého si zamestnanec uplatňoval nárok na daňový bonus, zamestnanec je povinný túto zmenu písomne svojím podpisom potvrdiť vo vyhlásení u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na daňový bonus.
ZDP v § 40 ods. 7 ustanovuje, ak zamestnávateľ za zdaňovacie obdobie neuviedol zamestnancovi, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie alebo ktorému vykonal iný zamestnávateľ podľa tohto zákona ročné zúčtovanie, správne údaje podľa ZDP v doklade podľa § 39 ods. 5 ZDP (potvrdenie, ročné zúčtovanie) tým, že napr. uviedol nesprávnu sumu zdaniteľnej mzdy, nesprávnu sumu zrazených preddavkov na daň, nesprávnu sumu uplatneného daňového bonusu a pod. V tomto prípade nebude uplatnená sankcia podľa daňového poriadku v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti (pokuta za oneskorené predloženie daňového priznania) ani sankčný úrok u zamestnanca, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podá napr. dodatočné daňové priznanie.
Osoby s majetkovou účasťou platia od 1.1.2017 daň z dividend, no neplatia poistné. Z podielov na zisku za roky 2004 až 2010 ako nezdaňovaných príjmov sa poistné nevypočítava a neplatí. Dividendy za obdobie 1.1.2011 až 31.12.2012 poistné sa vypočíta jednorazovo v ročnom zúčtovaní poistného, percentuálna sadzba pre výpočet poistného je 10 %; pre osobu so zdravotným postihnutím 5 %. Dividendy za obdobie 1.1.2013 až 31.12.2016 vyplatené od slovenskej spoločnosti podliehajú odvodu preddavku na ZP (t.j. výpočet poistného nie je raz ročne v ročnom zúčtovaní poistného) a platiteľom preddavku na ZP je slovenská spoločnosť, ktorá vypláca dividendu; od 1.1.2026 sa sadzba z týchto dividend zvýšila na 15% (pri výplate dividend do konca roka 2025 sa uplatňovala sadzba 14%).
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca prílohami
Od 1.1.2026 sa progresivita v zdaňovaní sprísňuje a pri výpočte daňovej povinnosti sa použijú štyri sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19%, 25%, 30% a 35%. Nový spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy sa použije prvýkrát pri výpočte preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026 a to tak, že preddavok na daň sa vyberie sadzbou dane:
tags: #prilohy #preukazujuce #narok #na #vyzivovanu #manzelku