
Nepriaznivý zdravotný stav môže v pracovnom živote predstavovať značnú nevýhodu. Slovenská legislatíva sa snaží toto znevýhodnenie kompenzovať rôznymi formami podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Je však dôležité správne rozlišovať medzi pojmami a poznať svoje práva a povinnosti.
V kontexte pracovného práva sa za občana so zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorá bola uznaná za invalidnú rozhodnutím Sociálnej poisťovne. To znamená, že jej ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Dôležité je odlíšiť túto definíciu od osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Osoba s ŤZP nemusí byť automaticky uznaná za invalidnú a naopak.
Poberatelia invalidného dôchodku majú možnosť pracovať alebo podnikať bez akýchkoľvek obmedzení. Poberanie invalidného dôchodku nie je prekážkou zamestnania a ani dôvodom na jeho krátenie. Pri hľadaní a udržaní zamestnania môžu zdravotne postihnutým osobám pomáhať aj špecializované agentúry podporovaného zamestnávania.
Občan so zdravotným postihnutím je považovaný za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami majú povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) sa pre účely plnenia tohto limitu počíta ako traja zamestnanci.
Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, je povinný raz ročne zaplatiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého zamestnanca, ktorý mu chýba do splnenia predpísaného podielu. Na druhej strane, zamestnávanie zdravotne postihnutých môže byť pre zamestnávateľa aj výhodné.
Prečítajte si tiež: Ponuky práce šofér Trenčín
Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je pre zamestnávateľa a zamestnanca so zdravotným postihnutím polovičná oproti zdravému zamestnancovi, t. j. 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Tieto nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidných zamestnancov, ale aj na zamestnancov, ktorí boli uznaní za osoby s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Dôležitá zmena od 1. januára 2025: Minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov sa mení. Pre osoby bez zdravotného postihnutia bude predstavovať 107,25 eur, zatiaľ čo pre osoby so zdravotným postihnutím to bude 53,62 eur. Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025.
Zamestnávatelia majú možnosť požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu zamestnancov.
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve základné podmienky:
Pre získanie príspevku na zriadenie chránenej dielne je navyše potrebné, aby boli zdravotne postihnutí zamestnanci predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o práci na dohodu pre invalidných dôchodcov
Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím. Môže ísť napríklad aj o pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať minimálne dva roky.
Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši v závislosti od miery nezamestnanosti v danom regióne.
Po vytvorení chránenej dielne alebo pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkové náklady zahŕňajú napríklad nájomné, platby za energie a mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, ale zdravotne postihnutí tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Tento príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pracovný asistent je osoba, ktorá poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre odstupné a odchodné
Pracovný asistent nemusí spĺňať žiadne osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Osoba zdravotne ťažko postihnutá nie je vylúčená z trhu práce, a to ani v prípade pracovnoprávnych vzťahov založených na dohodách o pracovnej činnosti alebo dohode o vykonaní práce. Dohodu o brigádnickej práci študenta je potrebné vylúčiť, nakoľko táto je určená len pre žiakov stredných škôl a študentov denného štúdia na VŠ do 26 rokov veku. Pre posúdenie odvodov je dôležité, či je osoba ZŤP súčasne poberateľom invalidného dôchodku.
Podľa zákona o zdravotnom poistení, zárobková činnosť je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, s výnimkou príjmov z dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti poberateľov invalidného dôchodku. U tejto kategórie zamestnancov-dohodárov nie je rozhodujúce, či ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem.
Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti) na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.
Z povahy právnej úpravy vyplýva, že príjem z právneho vzťahu založeného dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru má mať v zásade povahu nepravidelného príjmu. Uvedené ale závisí od skutočného obsahu dohody. Označenie právneho vzťahu nie je pre jeho charakteristiku právne významné, pretože rozhodujúci je obsah. Preto nemožno vylúčiť, aby bola dohoda prekvalifikovaná na pracovný pomer, čo by malo nastať vždy, ak nie sú splnené podmienky výnimočnosti.
V prípade uzavretia dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti vzniká povinnosť platiť poistné na nasledovné poistenie:
Ak ide o zamestnanca v dôchodkovom veku (s priznaným starobným alebo predčasným starobným dôchodkom), odpadá u zamestnanca i zamestnávateľa povinnosť platiť invalidné poistenie.
Výška odvodov závisí od hrubého príjmu a vzťahuje sa na zamestnávateľa aj zamestnanca.
Pri dohode o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce je dôležité dodržanie výnimočnosti. Táto forma dohody nie je určená na nahrádzanie pracovného pomeru uzatvoreného pracovnou zmluvou. V niektorých prípadoch môže priniesť nižšie odvodové zaťaženie.
Skutočnosť, či má dohodár pravidelný alebo nepravidelný príjem, ovplyvňuje výšku odvodov. Pri dohodách s nárokom na pravidelný príjem sa odvody platia preddavkovo. Výnimkou je uzavretie dohody na dobu najviac jedného kalendárneho mesiaca, ktorá sa považuje za dohodu s nepravidelným príjmom (odmena je vyplatená len jednorazovo, nie pravidelne).
Zamestnanci s nepravidelným príjmom sa na konci roka stávajú samoplatiteľmi a musia zdravotné odvody platiť sami.
Odvodová odpočítateľná položka znižuje vymeriavací základ na platenie poistného u vybraných dohodárov a umožňuje získať vyššiu čistú mzdu. Platí len na jednu dohodu za mesiac a je určená zvlášť pre študentov a zvlášť pre dôchodcov.
*Ak mesačná odmena dohodára prevýši sumu odvodovej odpočítateľnej položky, t. j. bude vyššia ako 715 eur, poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti platí zamestnávateľ aj dohodár len z rozdielu prevyšujúceho túto hranicu.
*Ak mesačná odmena dohodára prevýši sumu odvodovej odpočítateľnej položky, t. j. bude vyššia ako 715 eur, poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti (platia len výsluhoví dôchodcovia v dôchodkovom veku) platí zamestnávateľ aj dohodár len z rozdielu prevyšujúceho túto hranicu.
**Pri predčasnom starobnom dôchodku podlieha odmena zdravotným odvodom na strane dohodára i zamestnávateľa, ak je predčasný starobný dôchodok priznaný, ale vyplácanie dôchodku je pozastavené.
Výnimkou je platenie poistného na garančné poistenie a úrazové poistenie, ktoré za dohodára platí zamestnávateľ z celej výšky odmeny bez ohľadu na to, či si dôchodca uplatňuje alebo neuplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku.
Dôchodca si musí odsledovať výšku svojho príjmu z dohody. Ak jeho celkový príjem presiahne stanovenú hranicu, vzniká mu povinnosť platiť zdravotné odvody.
Áno, môžete. Zákon nezakazuje osobám s invalidným dôchodkom pracovať.
Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.
Áno, môžete. Práca nie je dôvodom na automatické odňatie invalidného dôchodku. Dôležité však je, aby ste naďalej spĺňali zdravotné podmienky na priznanie invalidity. Sociálna poisťovňa môže kedykoľvek skontrolovať váš zdravotný stav a posúdiť, či stále máte nárok na invalidný dôchodok.
Áno, priznanie invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % by ste mali oznámiť zamestnávateľovi. Ako poberateľ invalidného dôchodku môžete mať nárok na daňové úľavy alebo nižšie odvody, čo môže byť pre Vás aj zamestnávateľa výhodné.
Obmedzenia pre invalidných dôchodcov, ktoré stanovovali maximálne 10 odpracovaných hodín týždenne a mesačný zárobok nepresahujúci 200 €, platili podľa starších právnych predpisov. Tieto obmedzenia boli zrušené novelizáciou zákona o sociálnom poistení, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2004.
Výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná. Najprijateľnejšou možnosťou je skončenie pracovného pomeru dohodou.
Ak už máte schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpite do zamestnania po skončení PN. Dôchodok Vám z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť.
Ak podľa lekárskeho posudku je Váš pracovný limit na 8 hodín denne, tak sa Váš zamestnávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom Vašej práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Uvedené nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa.
Áno, zákonnou povinnosťou zamestnávateľa je prihliadať na invalidného zamestnanca a zamestnávať ho na vhodných pracovných miestach.