
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o odstupnom a odchodnom, dvoch dôležitých peňažných plneniach, na ktoré majú zamestnanci nárok pri skončení pracovného pomeru. Cieľom je objasniť podmienky ich poskytnutia, výšku a vzájomný vzťah, ako aj ich daňové a odvodové aspekty.
Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu „za stratu zamestnania“, teda za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Právny nárok na odstupné má zamestnanec, ktorý vykonával zárobkovú činnosť na základe pracovného pomeru. To znamená, že nárok na odstupné nevzniká zamestnancom, ktorí vykonávali a končia zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Konkrétne ide o nasledovné situácie:
Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.
Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Výška odstupného sa určuje v závislosti od počtu odpracovaných rokov u daného zamestnávateľa, buď v prípade výpovede podľa § 76 ods. 1 ZP, alebo v prípade dohody podľa § 76 ods. 2 ZP.
Prečítajte si tiež: Bytový Podnik Košice: Príležitosti pre ZŤP
Dôležité: Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1.
Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. Na rozdiel od odstupného, ktoré predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.
V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
Dôležité: Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru. Na odchodné má zamestnanec nárok podľa § 76a ods. 1 ZP len od jedného zamestnávateľa. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1.
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Pracovná zmluva alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
Prečítajte si tiež: Práca v Štúrove pre opatrovateľov
Na výpočet sa teda použije priemer pre pracovno-právne účely (ako na výpočet napr. dovolenky).
Áno, výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi vzniká nárok na odstupné a odchodné súčasne, ak splní podmienky pre oba nároky.
Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek v apríli 2024, požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok na základe jeho žiadosti priznala a pravidelne začala vyplácať. Zamestnanec neukončil pracovný pomer a pokračoval v práci ďalej. Zamestnávateľ končí svoju činnosť a zaniká - firma sa ruší. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov).
Zamestnanec má nárok na odstupné a odchodné súčasne. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP: a) ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a 2) o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru. Zamestnanec má nárok na odstupné najmenej vo výške 3-násobku mesačného priemerného zárobku podľa § 76 ods. 1 písm. c) ZP a odchodné najmenej vo výške jedného mesačného priemerného zárobku podľa § 76a ods.
Z pohľadu zdanenia a platby odvodov na poistné patrí odstupné a odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie.
Prečítajte si tiež: Podmienky práce na dohodu
Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z.