Odstupné a odchodné pre zamestnancov: Podmienky a nároky

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o odstupnom a odchodnom, dvoch dôležitých peňažných plneniach, na ktoré majú zamestnanci nárok pri skončení pracovného pomeru. Cieľom je objasniť podmienky ich poskytnutia, výšku a vzájomný vzťah, ako aj ich daňové a odvodové aspekty.

Čo je odstupné a kedy naň vzniká nárok?

Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu „za stratu zamestnania“, teda za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Právny nárok na odstupné má zamestnanec, ktorý vykonával zárobkovú činnosť na základe pracovného pomeru. To znamená, že nárok na odstupné nevzniká zamestnancom, ktorí vykonávali a končia zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Konkrétne ide o nasledovné situácie:

• Zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa: Zamestnávateľ alebo jeho časť sa zrušuje alebo sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí s iným miestom výkonu práce.
• Nadbytočnosť zamestnanca: Zamestnanec sa stane pre zamestnávateľa nadbytočným pre organizačnú zmenu u zamestnávateľa.
• Zdravotné dôvody: Zamestnanec stratil dlhodobo spôsobilosť podľa lekárskeho posudku vykonávať svoju doterajšiu prácu. Zamestnancovi patrí odstupné aj v prípade, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, okrem prípadu ak si zamestnanec spôsobil pracovný úraz porušením predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alebo pod vplyvom omamných látok.

Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.

Výška odstupného

Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Výška odstupného sa určuje v závislosti od počtu odpracovaných rokov u daného zamestnávateľa, buď v prípade výpovede podľa § 76 ods. 1 ZP, alebo v prípade dohody podľa § 76 ods. 2 ZP.

Prečítajte si tiež: Bytový Podnik Košice: Príležitosti pre ZŤP

• Pri výpovedi zo strany zamestnávateľa:
  • Ak pracovný pomer trval menej ako 2 roky, zamestnancovi odstupné nepatrí.
  • Ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov, patrí zamestnancovi odstupné v sume jeho priemerného mesačného zárobku.
  • Ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov, patrí zamestnancovi odstupné v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
  • Ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov, patrí zamestnancovi odstupné v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
  • Ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov, patrí zamestnancovi odstupné v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
• Pri skončení pracovného pomeru dohodou:
  • Ak pracovný pomer trval menej ako 2 roky, zamestnancovi odstupné nepatrí.
  • Ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov, patrí zamestnancovi odstupné v sume jeho priemerného mesačného zárobku.
  • Ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov, patrí zamestnancovi odstupné v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
  • Ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov, patrí zamestnancovi odstupné v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
  • Ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov, patrí zamestnancovi odstupné v sume päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Dôležité: Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1.

Čo je odchodné a kedy naň vzniká nárok?

Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. Na rozdiel od odstupného, ktoré predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.

V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

1. Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku).
2. Zamestnanec požiadal o poskytnutie starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru.

Dôležité: Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru. Na odchodné má zamestnanec nárok podľa § 76a ods. 1 ZP len od jedného zamestnávateľa. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1.

Výška odchodného

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Pracovná zmluva alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.

Prečítajte si tiež: Práca v Štúrove pre opatrovateľov

Na výpočet sa teda použije priemer pre pracovno-právne účely (ako na výpočet napr. dovolenky).

Odstupné a odchodné súčasne: Je to možné?

Áno, výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi vzniká nárok na odstupné a odchodné súčasne, ak splní podmienky pre oba nároky.

Príklad:

Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek v apríli 2024, požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok na základe jeho žiadosti priznala a pravidelne začala vyplácať. Zamestnanec neukončil pracovný pomer a pokračoval v práci ďalej. Zamestnávateľ končí svoju činnosť a zaniká - firma sa ruší. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov).

Zamestnanec má nárok na odstupné a odchodné súčasne. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP: a) ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a 2) o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru. Zamestnanec má nárok na odstupné najmenej vo výške 3-násobku mesačného ­priemerného zárobku podľa § 76 ods. 1 písm. c) ZP a odchodné najmenej vo výške jedného mesačného priemerného zárobku podľa § 76a ods.

Zdanenie a odvody odstupného a odchodného

Z pohľadu zdanenia a platby odvodov na poistné patrí odstupné a odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie.

Prečítajte si tiež: Podmienky práce na dohodu

Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Praktické príklady nároku na odchodné

• Príklad 1: Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok 25. 5. 2017. K tomuto dňu požiadal Sociálnu poisťovňu o vyplácanie dôchodku. Z uvedeného dôvodu požiadal zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru a vyplatenie odchodného. Pracovný pomer 31. 5. 2017 skončil. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi v súlade s ustanovením § 76a ods. 1 ZP odchodné.
• Príklad 2: Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov dňa 25. 4. 2017, ukončil u zamestnávateľa pracovný pomer 30. 4. 2017. V stredu 3. 5. 2017 si podal žiadosť v Sociálnej poisťovni na priznanie starobného dôchodku. Zamestnanec má nárok na vyplatenie odchodného, lebo dodržal podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP.
• Príklad 3: Zamestnanec ukončil so zamestnávateľom pracovný pomer dohodou ku dňu 31. 3. 2017. Dňa 16. 5. 2017 dovŕšil vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok. Uvedený deň si podal v Sociálnej poisťovni žiadosť o starobný dôchodok. Zamestnanec nemá nárok na vyplatenie odchodného u posledného zamestnávateľa, lebo nedodržal podmienky nároku na odchodné uvedené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnanec nesplnil podmienku, že odchodné mu patrí pri prvom ukončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok.

tags: #práca #na #dohodu #dôchodca #odchodné #podmienky