Práca na živnosť verzus pracovná zmluva v Nemecku: Výhody a nevýhody

Rozhodnutie pracovať v Nemecku, či už na živnosť alebo na pracovnú zmluvu, je významným krokom, ktorý si vyžaduje dôkladné zváženie všetkých aspektov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o výhodách a nevýhodách oboch foriem zamestnania, aby vám pomohol urobiť informované rozhodnutie.

Úvod

Hľadanie práce v zahraničí, najmä v krajinách ako Nemecko, sa stáva čoraz populárnejšou voľbou. Práca v cudzine láka nielen vyšším platom, ale aj neopakovateľnými životnými skúsenosťami. Pred rozhodnutím je však dôležité zvážiť všetky pre a proti.

Prípadová štúdia: Pán Peter a práca na živnosť v Nemecku

Pán Peter dostal ponuku pracovať v Nemecku ako zvárač na živnosť. Vybavil si živnosť, potrebný formulár zo Sociálnej poisťovne a odcestoval s kolegom do Nemecka. Na mieste zistil, že podmienky sú iné, ako mu hovorili do telefónu na Slovensku. Zmluvu nepodpísal, lebo ju nevedel otvoriť na svojom telefóne a ani jej nerozumel. Po dvoch týždňoch pán Peter z Nemecka odišiel a poslal faktúru zamestnávateľovi. No a tam to celé začalo. Nielenže nedostal zaplatené (niekoľko tisíc eur), ale s ním ani nikto nekomunikoval.

Tým, že sa rozhodol pracovať „na živnosť“, sa z neho stal podnikateľ, ktorý je s druhou stranou v obchodnoprávnom vzťahu ako akýkoľvek iný podnikateľ. Teda žiadny zamestnanec, žiaden Zákonník práce, žiadna pracovná zmluva, žiadna kolektívna zmluva, dovolenky, PN, príplatky, ochrana. Mal síce podpísané „šichtovnice“ ako dôkaz o odrobenej práci za každý deň, ale to mu podpisoval nejaký Brnič, ktorý sám bol v zmluvnom vzťahu so „zamestnávateľom“ pána Petra. Je teda nejasné, kto je v zmluvnom vzťahu s kým, kto bol čím poverený a kto bol na čo oprávnený. To, že niekto Petrovi podpísal odrobené výkony, ešte samo o sebe nedokazuje, že tak urobil v mene jeho „zamestnávateľa“, s ktorým by sa bol na niečom dohodol. Aký skutočný vzťah a s kým tento Brnič mal, ostalo nevyjasnené. Áno, formálne sa pán Peter môže svojho práva domáhať súdnou cestou.

Tento prípad poukazuje na riziká spojené s prácou na živnosť v zahraničí bez dôkladnej prípravy a právneho zabezpečenia.

Prečítajte si tiež: Bytový Podnik Košice: Príležitosti pre ZŤP

Práca na živnosť v Nemecku: Cezhraničné poskytovanie služieb

Ak chce slovenský živnostník dočasne podnikať v Nemecku, musí pre to splniť určité podmienky. Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu môže každý podnikateľ z jedného členského štátu Európskej únie na základe oprávnenia na podnikanie vydaného v jeho domácej krajine dočasne poskytovať služby na území ktoréhokoľvek iného členského štátu Európskej únie za rovnakých podmienok, aké platia v tejto inej krajine pre vykonávanie takéhoto podnikania pre jej domácich podnikateľov.

Dôležité: Cezhraničné poskytovanie služieb sa vzťahuje len na príležitostné podnikanie, teda dočasné. Pri posudzovaní príležitostného charakteru podnikania je potrebné pristupovať ku každému prípadu individuálne s prihliadnutím na početnosť, pravidelnosť a trvanie podnikania. Ak ale ide o činnosť pravidelnú alebo často sa opakujúcu, bude sa vyžadovať založenie živnosti v krajine určenia, čo má potom aj daňové a odvodové následky.

Príklad: Slovenský murár získa raz alebo dvakrát za rok zákazku zrekonštruovať byt pre nemeckého zákazníka v Mníchove. V tomto prípade je možné takúto činnosť považovať za príležitostnú a pôjde o cezhraničné poskytovanie služieb. Ak ale takýto podnikateľ bude pravidelne niekoľkokrát ročne rekonštruovať byty viacerých nemeckých zákazníkov, pôjde o pravidelnú činnosť, na ktorú sa bude vyžadovať získanie nemeckej živnosti a vybavenie všetkých s tým súvisiacich daňovo-odvodových záležitostí.

Základné povinnosti slovenského živnostníka dočasne podnikajúceho v Nemecku

Slovenský živnostník, ktorý sa chystá dočasne vykonávať nejakú prácu v súvislosti s jeho podnikaním do Nemecka, musí ešte pred svojim odchodom splniť niekoľko základných povinností na Slovensku:

1. Získať dokument, z ktorého bude možné jednoznačne určiť, že existuje práca, ktorú má živnostník dočasne v Nemecku vykonávať. Potvrdením na tieto účely môže byť obchodná zmluva, zmluva o dielo alebo objednávka z nemeckej strany. Tento dokument by mal byť preložený aj do nemeckého jazyka.
2. Získať dokument, ktorý bude preukazovať, že živnostník svoju podnikateľskú činnosť na Slovensku vykonáva spravidla najmenej dva mesiace. Na tieto potreby bude slúžiť osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktoré musí byť úradne preložené aj do nemeckého jazyka.
3. Získať dokument potvrdzujúci, že po vykonaní práce v Nemecku sa živnostník znova vráti na Slovensko, kde bude naďalej vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a bude tu aj súčasťou systému sociálneho poistenia. Takýmto potvrdením je formulár PD A1 z dôvodu vyslania samostatne zárobkovo činnej osoby na územie iného členského štátu Európskej únie. Živnostníkovi ho vydáva Sociálna poisťovňa v lehote do 45 dní odo dňa doručenia žiadosti a žiadateľovi ho doručuje poštou.

Oznamovacia povinnosť pre dočasné vykonávanie práce v Nemecku

Ešte pre začatím dočasného podnikania v Nemecku si musí slovenský podnikateľ vo vzťahu k nemeckým úradom splniť jednu oznamovaciu povinnosť. Podnikateľ musí v Nemecku oznámiť začatie cezhraničného poskytovania služieb, a to na príslušnú remeselnú komoru (Handwerkskammer). Zoznam nemeckých remeselných komôr podľa príslušných regiónov je uvedený na internetovej stránke www.handwerkskammer.de.

Prečítajte si tiež: Práca v Štúrove pre opatrovateľov

Povinnosť vopred oznámiť začatie vykonávania dočasného podnikania v Nemecku je potrebné si splniť vždy, tzn. bez ohľadu na to, či do Nemecka idete vykonávať voľnú živnosť alebo živnosť, ktorá je regulovaná (remeselná alebo viazaná). Ak však plánujete v Nemecku vykonávať činnosť, ktorá je remeselnou alebo viazanou živnosťou, je potrebné k tomuto oznámeniu priložiť aj doklad o povahe a dĺžke praxe, ktorým je výpis zo živnostenského registra.

Oznámenie o cezhraničnom poskytovaní služieb sa odporúča podať najmenej jeden mesiac pred plánovaným začatím práce v Nemecku. V niektorých prípadoch, predovšetkým v prípade regulovaných živností, môže nemecká remeselná komora žiadateľa vyzvať na predloženie dodatočných alebo chýbajúcich dokumentov. Následne, po doručení oznámenia o dočasnom vykonávaní podnikania v Nemecku, nemecká remeselná komora vydá žiadateľovi osvedčenie o uskutočnení oznámenia. S podaním oznámenia sa spája aj poplatok, ktorého výška sa môže v závislosti od konkrétnej spolkovej krajiny meniť.

Aké doklady musí mať slovenský živnostník so sebou v Nemecku

Po tom, ako si podnikateľ všetky povinnosti splnil na Slovensku a príslušnej nemeckej remeselnej komore dočasné vykonávanie podnikania v Nemecku oznámil, môže s ním začať.

V prípade kontroly by mal mať v Nemecku so sebou tieto dokumenty:

• Obchodnú zmluvu, zmluvu o dielo alebo objednávku zo strany nemeckého zákazníka preloženú do nemeckého jazyka, ktorá potvrdzuje, že v Nemecku existuje práca, ktorú tam má slovenský živnostník dočasne vykonávať.
• Doklad, ktorým bude môcť slovenský živnostník preukázať svoju identitu, čo znamená mať so sebou občiansky preukaz.
• Formulár PD A1 z dôvodu vyslania samostatne zárobkovo činnej osoby na územie iného členského štátu Európskej únie, ktorý mu vydala Sociálna poisťovňa a ktorý musí byť preložený do nemeckého jazyka a úradne overený.

V prípade, že slovenský podnikateľ niektorý z vyššie uvedených dokumentov v prípade kontroly v Nemecku pri sebe mať nebude, hrozí mu za porušenie týchto povinností vysoká pokuta.

Prečítajte si tiež: Podmienky práce na dohodu

Pracovná zmluva v Nemecku: Istota a ochrana

Práca na pracovnú zmluvu v Nemecku prináša so sebou istotu a ochranu, ktorú živnostník nemá. Zamestnanec má nárok na dovolenku, nemocenské dávky, ochranu pred prepustením a ďalšie benefity, ktoré mu zaručuje Zákonník práce a kolektívne zmluvy.

Výpoveď pracovného pomeru v Nemecku

Nemeckí zamestnávatelia musia pri prepúšťaní zamestnancov dodržiavať zákon o ochrane pred prepustením, známy ako „Kündigungsschutzgesetz“. Tento zákon sa však nevzťahuje na malé podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 10 zamestnancov na plný úväzok.

Sťažnosť proti výpovedi: Ak nesúhlasíte s výpoveďou, máte právo podať sťažnosť na pracovnom súde („Arbeitsgericht“) do troch týždňov od doručenia výpovede.

Konzultácia výpovede: Výpoveď môžete konzultovať s komerčným právnikom alebo v bezplatných poradenských centrách, ktoré sú dostupné v takmer každom regióne Nemecka.

Forma výpovede: Výpoveď sa najčastejšie podáva písomne. Podpisom výpovede vyjadrujete súhlas s uvedenými faktami. Pri výpovedi dohodou je dôležité, aby ste sa nepripravili o svoje nároky a práva.

Výpovedná doba: Výpovedná doba je zvyčajne štyri týždne, pokiaľ vaša pracovná zmluva neustanovuje inak. Počas skúšobnej doby platí minimálna výpovedná doba 2 týždne. V niektorých prípadoch môžete dostať výpoveď aj s okamžitou platnosťou, ak má zamestnávateľ na to vážny dôvod. Dôvody na výpoveď by mali byť uvedené vo vašej pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve („Tarifvertrag“).

Skúšobná doba a dôvody výpovede: Skúšobná doba v Nemecku trvá spravidla 6 mesiacov, pokiaľ pracovná zmluva neustanovuje inak. Po skončení skúšobnej doby musí zamestnávateľ uviesť konkrétny dôvod ukončenia pracovného pomeru, ak výpoveď podáva zamestnávateľ. Medzi tieto dôvody patria:

• Prevádzkové dôvody
• Osobné dôvody
• Správanie

Pri závažnom porušení pracovnej zmluvy môže dôjsť k okamžitému rozviazaniu pracovnej zmluvy bez ohľadu na výpovednú lehotu. Dôvodmi pre okamžitú výpoveď môžu byť:

• Trestný čin
• Vážna urážka nadriadeného
• Sexuálne obťažovanie
• Poškodzovanie dobrého mena
• Vyzradenie obchodného tajomstva

Výpoveď počas práceneschopnosti (PN): Za určitých okolností môžete v Nemecku dostať výpoveď aj počas PN. Musí to byť však v súlade so zákonom o ochrane pred prepustením („Kündigungsschutzgesetz“). Odporúča sa dôkladne preštudovať pracovnú zmluvu alebo kolektívnu zmluvu, prípadne sa obrátiť na právnika alebo poradenské centrum. Výpoveď z dôvodu Corona pandémie sa považuje za neopodstatnenú.

Nemocenské dávky počas PN

Ak váš pracovný pomer končí počas vašej práceneschopnosti, môžete si nemocenské („Krankengeld“) žiadať v zdravotnej poisťovni („Krankenkasse“) v Nemecku. Vašu PN („Krankschreibung“) zašlite do zdravotnej poisťovne.

Registrácia na úrade práce: Po ukončení PN sa môžete zaevidovať na úrade práce („Arbeitsagentur“). O registráciu požiadajte ihneď, najneskôr do 3 dní.

Freistellung: „Freistellung“ znamená ukončenie pracovného pomeru s dodržaním výpovednej lehoty, pričom zamestnanec naďalej dostáva plat.

Zdravotné poistenie po skončení pracovného pomeru: „Krankenversicherungsschutz“ (zdravotné poistenie) sa na vás vzťahuje aj po skončení pracovného pomeru ešte nasledujúcich 30 dní. Toto poistenie sa na vás vzťahuje aj v prípade, ak si nájdete nové zamestnanie, získate dávky v nezamestnanosti („Arbeitslosengeld“) alebo ste poistený cez vášho partnera. Ak sa na vás nevzťahuje ani jedna možnosť, poistenie si musíte hradiť ako „dobrovoľný platca“. Ak opúšťate Nemecko, mali by ste vašu pobočku zdravotnej poisťovne o svojom zámere informovať a odhlásiť sa z pobytu, inak by od vás mohla zdravotná poisťovňa naďalej požadovať príspevky na poistenie.

Odstupné v Nemecku

V Nemecku neexistuje zákonný nárok na odstupné. Väčšinou sa dohodne dobrovoľne alebo sa stanoví súdnym rozhodnutím. Odstupné sa vníma ako finančná kompenzácia za stratu zárobku zo zamestnania.

Situácie, kedy si možno nárokovať odstupné:

• Prepustenie z organizačných dôvodov
• Ukončenie pracovnej zmluvy
• V prípade vyrovnania na zmierovacom pojednávaní
• Rozsudkom o zrušení pracovného pomeru v konaní o ochrane pred prepustením („Kündigungsschutzgesetz“)

Podmienky pre nárok na odstupné:

• Uplatňuje sa zákon o ochrane pred prepustením („Kündigungsschutzgesetz -KSchG“)
• Odstupné je dohodnuté zamestnaneckou radou - formou sociálneho plánu
• Odstupné vyplýva z kolektívnej zmluvy
• O odstupnom rozhodol pracovný súd, ak zamestnanec podal žalobu o ochranu pred prepustením na pracovný súd (do 3 týždňov od doručenia výpovede) a súd skonštatuje, že zamestnanec dostal výpoveď neoprávnene
• Ide o dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom (súdnym alebo mimosúdnym zmierom)
• Odstupné je vopred dohodnuté v pracovných zmluvách

Výška odstupného: Výška odstupného v Nemecku predstavuje ½ až 1 mesačný zárobok za každý odpracovaný rok.

Úskalia odstupného:

• Odstupné musí byť zdanené.
• Nárok na dávky v nezamestnanosti môže zaniknúť, ak zamestnanec poberá odstupné z dôvodu skončenia pracovného pomeru bez dodržania výpovednej lehoty.
• Z odstupného sa nezrážajú príspevky na sociálne a zdravotné zabezpečenie.
• Ak sa nevypláca dávka v nezamestnanosti, automaticky sa neprispieva na zdravotné, sociálne a ani na dôchodkové poistenie. Odstupné teda môže mať v konečnom dôsledku vplyv aj na výšku dôchodku.

Poradenstvo: Ak je pre vás téma odstupného aktuálna, kontaktujte regionálny úrad práce v Nemecku alebo situáciu konzultujte v niektorej z bezplatných právnych poradní v Nemecku. V právnych poradniach sú vám k dispozícii aj slovensky alebo česky hovoriace konzultantky.

Alternatívy: Minijob a Midijob

Okrem možnosti pracovať v Nemecku na bežný pracovný pomer alebo živnosť existuje aj možnosť pracovať ako minijober alebo midijober.

Minijob

Minijob v Nemecku je obdobou práce na dohodu, ako ju poznáme u nás na Slovensku. Nič neodvádzate zo svojho zárobku a ani za vás nikto neodvádza žiadne odvody (len dôchodkové poistenie - Renteversicherung). Problém nastane, keď ostanete bez práce. Nemáte nárok na žiadnu podporu v nezamestnanosti ani na materskú. Dostanete len jednorazovo 210 € na materskej.

Midijob

Pri midijobe sa odvádzajú sociálne odvody, z čoho môžete neskôr profitovať.

Výhody Midijobu pre zamestnanca:

• Ste plne sociálne poistený.
• Ak odpracujete 12 mesiacov, máte nárok na dávku v nezamestnanosti (Arbeitslosengeld) vo výške 60 % alebo 67 % z čistej mzdy.
• Ak ochoriete, bude vám vyplácaná nemocenská dávka (Krankengeld) vo výške 70 % zo zárobku (maximálne 112,88 eur na deň).
• Ak otehotniete, budete dostávať materskú (Mutterschaftsgeld) vo výške 13 € za kalendárny deň.
• Máte dôchodkové poistenie.
• Oplatí sa aj pre menších živnostníkov, ktorí môžu zrušiť živnosť, prejsť na midijob a byť tak zdravotne poistení zo zákona (nie privátne).

Nevýhody Midijobu pre zamestnanca:

• Príjem je plne zdaniteľný v Nemecku, všetky príjmy sa zrátajú a odvedú sa z nich dane. Pokiaľ ste v 5. daňovej skupine, budete pravdepodobne platiť väčšie mesačné daňové odvody, ktoré sa vám na konci roka vo väčšine prípadov vrátia ako daňový preplatok.

Živnosť popri zamestnaní

O niečo zaujímavejšia je aj kombinácia zamestnanec a živnosť popri zamestnaní. Po uzavretí roka mu zdravotná poisťovňa ešte raz prepočíta jeho príjmy, vypočíta celkové ročné odvody a prípadne vyrubí aj rozdiel medzi už zaplatenými preddavkami a touto celkovou sumou. Celkové ročné odvody však nemôžu klesnúť pod zákonné minimum. Povinnosť platiť sociálne odvody závisí od výšky príjmov - ak jeho podnikateľské aktívne príjmy presiahli určitú hranicu, začína platiť odvody, inak nie. Takto sa príjem testuje každý rok a ak ho podlezie, odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. V opačnom prípade mu Sociálna poisťovňa odvody vypočíta podľa posledného uzavretého daňového priznania (resp. základu dane). Môže si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku (manžela) či dôchodkové sporenie - nezdaniteľné časti však majú svoje obmedzenia.

V porovnaní s čistými živnostníkmi majú živnostníci „popri“ zásadnú výhodu: ak je vypočítané poistné nižšie, ako zákonné minimum, platia iba poistné vypočítané podľa skutočne dosiahnutých príjmov. Povinnosť platiť sociálne odvody: v tejto oblasti sa na živnostníka „popri“ vzťahuje všetko, čo na „čistého“ živnostníka. Rovnako sa sleduje príjem, rovnako začína (resp. nezačína) platiť mesačné poistné a rovnako sa platí aspoň zákonné minimum. Môže si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku (manžela) či dôchodkové sporenie - za rovnakých podmienok, ako „čistý“ živnostník.

Je tu však jeden rozdiel: v zamestnaní mu vo väčšine prípadov na základe podpísaného vyhlásenia uplatňuje zamestnávateľ mesačnú časť celoročnej nezdaniteľnej mzdy na neho ako daňovníka a teda o túto sumu mu znižuje mesačnú zrazenú daň. Ak sa pri príjmoch zo zamestnania „vyčerpá“ celá suma tejto úľavy, od príjmov z podnikania už nebude čo odpočítať. V každom prípade sa všetky príjmy ešte raz zosumarizujú v daňovom priznaní a uplatnia sa ešte raz aj daňové úľavy. Musí podávať daňové priznanie k dani z príjmov typ B, v ktorom sumarizujú všetky svoje príjmy - t. j. aj príjem z podnikania a rovnako aj príjem zo zamestnania. Výhodou mať živnosť „popri zamestnaní“ sú možné úľavy na zdravotných odvodoch a tak trochu aj fakt, že živnostník si svoje príjmy môže optimalizovať sám a nevidí mu do nich zamestnávateľ.

Praktické rady pre život a prácu v Nemecku

Okrem výberu formy zamestnania je dôležité vedieť aj o praktických aspektoch života a práce v Nemecku.

Bývanie

Na začiatok je dôležité zabezpečiť si bývanie, ideálne od zamestnávateľa. Neskôr si môžete nájsť vlastné bývanie. Viac ako polovica Nemcov býva v nájomných bytoch, ktoré sa zväčša prenajímajú nezariadené. Nájdenie výhodného podnájmu v oblasti s dopravným uzlom môže byť ťažké. Najvyššie sú ceny podnájmu vo veľkomestách ako Mníchov, Hamburg či Düsseldorf. Ak vám zamestnávateľ poskytne ubytovanie, náklady sú stiahnuté a uvedené vo výplatnej páske - Lohnabrechnung. Ak nie, žiadajte potvrdenie o nákladoch na bývanie.

Prihlásenie pobytu

Ak máte zabezpečené bývanie, ste povinní sa prihlásiť na príslušnom úrade pre prihlasovanie obyvateľstva („Einwohnermeldeamt“). Prihlásiť sa musíte ísť osobne a budete potrebovať:

• Občiansky preukaz alebo cestovný pas
• Kópiu pracovnej zmluvy alebo kópiu nájomnej zmluvy
• Cestovné pasy alebo rodné listy detí, ktoré sa sťahujú s vami
• Sobášny list

Po prihlásení sa na úrade vám bude pridelené osobné daňové identifikačné číslo (TIN - Identifikationsnummer) od nemeckého daňového úradu („Bundeszentralamt für Steuer“). Toto jedenásťmiestne číslo musíte dať zamestnávateľovi, aby mohol robiť zrážku dane zo mzdy.

Poplatok za rozhlas a televíziu

Poplatok za rozhlas a televíziu sa platí za jeden byt, jeden poplatok, pričom je jedno koľko prijímačov v byte máte a koľko ľudí býva v byte. Mesačne sa platí 17,50€. Ak býva viac osôb v jednom byte, prihlási sa jedna osoba, ktorá platí poplatok za spoločný byt. Poplatok sa vzťahuje aj na prijímače v súkromných autách.

Prihlásenie do sociálneho poistenia

Dňom nástupu do zamestnania v Nemecku je zamestnávateľ povinný vás prihlásiť na zdravotnej poisťovni a na príslušnom úrade sociálneho poistenia. Ako doklad o tom slúži tlačivo potvrdenie o prihlásení - „Meldebescheinigung zur Sozialversichrung für Arbeitnehmer nach §25 DEÜV“. Toto tlačivo by vám mal dať zamestnávateľ na začiatku a aj po ukončení zamestnania.

Práceneschopnosť - povinnosti

Keď ochoriete, ihneď informujte svojho zamestnávateľa, najlepšie ešte pred začatím práce, oznámte mu približne, ako dlho budete práceneschopní. Ak práceneschopnosť trvá dlhšie ako tri kalendárne dni, musíte zamestnávateľovi predložiť potvrdenie od lekára („Krankenschein“), a to najneskôr v štvrtý deň choroby. „Krankenschein“ má dve strany, prvú vrchnú stranu musíte odovzdať zamestnávateľovi a druhú stranu, spodnú musíte poslať na svoju zdravotnú poisťovňu v Nemecku. Počas trvania vašej práceneschopnosti nemáte odchádzať z Nemecka bez súhlasu zdravotnej poisťovne, aby ste neutrpeli finančnú ujmu.

Zdravotná starostlivosť pre pendlerov

Osoby, ktoré sú zamestnané v Nemecku a naďalej bývajú a pravidelne sa vracajú minimálne jedenkrát týždenne na Slovensko, majú nárok na plnú zdravotnú starostlivosť ako na Slovensku, tak aj v Nemecku. To platí aj pre ich nezaopatrených rodinných príslušníkov.

Výplatná páska

Za každý odpracovaný mesiac dostanete mzdu a výplatnú pásku.

Dávky v nezamestnanosti

Po ukončení zamestnania sa môžete hlásiť na úrade práce („Agentur für die Arbeit“) a môžete žiadať o dávky v nezamestnanosti. Aby ste mohli tieto dávky poberať, musíte splniť podmienky, ktoré pre priznanie dávok v nezamestnanosti stanovujú právne predpisy nemeckého štátu. Ak viete, že bude váš pracovný pomer ukončený, musíte sa najskôr 3 mesiace pred ukončením pracovného pomeru osobne hlásiť.

Daňové triedy

Nemecko má 6 daňových tried. Manželské páry majú možnosť si vybrať, ktorá kombinácia daňových tried je pre nich najvýhodnejšia. Zatiaľ čo slobodní a samostatne vychovávajúci rodičia takú možnosť nemajú.

Vrátenie daní

Po ukončení pracovného pomeru môžete požiadať o vrátenie daní z Nemecka na príslušnom daňovom úrade („Finanzamte“). Slovenská republika má uzatvorenú zmluvu s Nemeckou spolkovou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia.

Ochrana matky a dieťaťa

Zákon na ochranu matky a dieťaťa („Mutterschutzgesetz“) chráni tehotnú ženu a matku pred výpoveďou a v mnohých prípadoch aj pred prípadným znižovaním príjmu. „Elterngeld“ je 67% z priemerného čistého príjmu za posledných 12 mesiacov pred narodením dieťaťa. Minimálna výška je 300 € a maximálna 1.800 €. Rodičovský príspevok v Nemecku je náhrada mzdy a poberá sa po narodení dieťaťa max. 14 mesiacov. Rodičovská dovolenka slúži na starostlivosť a výchovu detí a obaja rodičia majú právo na rodičovskú dovolenku do 3. roku veku dieťaťa.

Rodinné prídavky

Výška rodinných prídavkov k 01.01.2017 na 1. a 2. dieťa je 192 €, 3. dieťa 198 €, od 4. dieťaťa 223 €.

tags: #praca #na #zivnost #alebo #pracovna #zmluva