
Článok sa zameriava na zmluvu o finančnom sprostredkovaní, pričom analyzuje jej špecifiká, práva a povinnosti zúčastnených strán. Dôraz sa kladie na rozdiely medzi zamestnancom a osobou pracujúcou na základe mandátnej zmluvy, ako aj na aspekty finančného sprostredkovania z pohľadu legislatívy a ochrany klienta.
V praxi sa často stáva, že osoby pracujúce na základe mandátnej zmluvy sú neoficiálne označované ako "zamestnanci". Je však dôležité si uvedomiť, že osoba vykonávajúca prácu na základe mandátneho vzťahu nemá právny status zamestnanca podľa Zákonníka práce. Táto skutočnosť má pre zamestnávateľa významné praktické dôsledky.
Osobe pracujúcej na mandátnu zmluvu nemôže zamestnávateľ poskytovať stravné lístky ani finančný príspevok na stravovanie. Taktiež táto osoba nezodpovedá za škodu podľa Zákonníka práce a nevzniká jej nárok na dovolenku.
Mandátna zmluva predstavuje čisto obchodnoprávny vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Zamestnávateľ uzatvára zmluvu s druhou osobou, ktorá je tiež podnikateľom (mandatárom). Základný obsah mandátneho vzťahu je definovaný v § 566 Obchodného zákonníka.
Po oboznámení sa s textom § 566 Obchodného zákonníka je možné vypozorovať základné črty pracovnoprávneho vzťahu. Podobne ako v prípade pracovnej zmluvy, aj mandátna zmluva predstavuje záväzok mandatára (osoby vykonávajúcej prácu) niečo vykonať pre mandanta (zamestnávateľa). Na druhej strane, mandant má povinnosť zaplatiť mandatárovi za vykonanú prácu odplatu. Tieto základné kontúry sú spoločné pre mandátnu aj pracovnú zmluvu.
Prečítajte si tiež: Bytový Podnik Košice: Príležitosti pre ZŤP
Zamestnávatelia často volia mandátnu zmluvu z dôvodu jej blízkosti k pracovnoprávnemu vzťahu, ale aj z finančných dôvodov. Významný rozdiel medzi zamestnancom a osobou pracujúcou na mandátnu zmluvu spočíva v platení odvodov a preddavkov na daň. V prípade mandátnej zmluvy nevzniká zamestnávateľovi povinnosť robiť úhrady do poisťovní a zrážať preddavky na daň z príjmu.
Štandardný model mandátneho vzťahu vychádza z uzatvorenej zmluvy, kde po splnení úlohy dostáva mandatár odplatu za svoju činnosť vo výške uvedenej v zmluve.
Príklad: Fyzická osoba uzatvorila mandátnu zmluvu s podnikateľským subjektom, ktorej obsahom je dohoda na zastupovaní podnikateľa pri dohadovaní obchodných vzťahov s dodávateľmi. Ako odplata bola dojednaná suma 500 €/mesiac. Mandatár dostane odplatu vo výške uvedenej v zmluve a musí ju ako príjem zahrnúť do daňového priznania spolu s ostatnými príjmami.
Ak by na rovnakom mieste pracoval zamestnanec s pracovnou zmluvou, zamestnávateľ by musel z jeho mzdy realizovať odvody a zrážky. Cena práce je teda pri týchto dvoch formách spolupráce odlišná.
Príklad: Ak by zamestnanec bez manželky a detí zarábal 500 €/mesiac, jeho čistý zárobok by bol približne 408,43 € a odvody zamestnávateľa by dosiahli hodnotu 176 €.
Prečítajte si tiež: Práca v Štúrove pre opatrovateľov
Vznik škody na majetku zamestnávateľa je častým javom, ktorý upravuje Zákonník práce. Pre zamestnávateľa je dôležitá výška náhrady škody, za ktorú zamestnanec zodpovedá.
Príklad: Zamestnanec z nedbanlivosti zabudol zamknúť sklad zamestnávateľa, z ktorého bol odcudzený tovar za 10 000 €. Priemerná mesačná mzda zamestnanca je 400 €, a teda zamestnávateľ sa vie domôcť náhrady škody v celkovej výške 1 600 € (štvornásobok priemernej mzdy).
V prípade mandátnej zmluvy nie je zamestnávateľ pri vymáhaní náhrady škody obmedzený štvornásobkom priemernej mzdy. Z pohľadu zamestnanca je však takéto obmedzenie namieste, pretože môže neúmyselne spôsobiť škodu, ktorá mnohonásobne presahuje jeho príjem alebo majetok.
Rozdiel medzi pracovnoprávnym a mandátnym vzťahom spočíva aj v komunikácii s ostatnými zamestnancami a zamestnávateľom. Zamestnanec je povinný sa riadiť Zákonníkom práce a v ňom definovanými pravidlami a povinnosťami.
Príklad: Zamestnávateľ vytvoril mandátny vzťah s osobou, ktorá je zaradená na ekonomický úsek na výpomoc pri spracovávaní účtovných podkladov. Tento úsek má svojho vedúceho a päť ďalších zamestnancov. Zamestnanec je povinný plniť pokyn svojho nadriadeného, ak je vydaný v súlade s právnymi predpismi. Pri mandátnych vzťahoch je žiaduce si v zmluve dohodnúť, kto je oprávnený dávať mandatárovi pokyny. Ak však mandatár nesplní pokyn určeného vedúceho, nepôjde o porušenie pracovnej disciplíny.
Prečítajte si tiež: Podmienky práce na dohodu
Finančné sprostredkovanie je právne regulované zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve (ďalej len "ZoFS"). Tento zákon ustanovuje podmienky na vykonávanie činnosti finančného sprostredkovania.
Základnou podmienkou je vydanie povolenia na výkon činnosti od Národnej banky Slovenska (NBS). Podmienky sa líšia v závislosti od toho, či je žiadateľom právnická alebo fyzická osoba. V oboch prípadoch je nevyhnutné preukázať dôveryhodnosť a odbornú spôsobilosť.
Finančné sprostredkovanie je zamerané na distribúciu finančných produktov a služieb. Často sa mylne zamieňa s finančným poradenstvom. Finančný agent má uzatvorenú zmluvu s finančnou inštitúciou a snaží sa sprostredkovať jej finančné služby klientom. Finančný poradca uzatvára zmluvu s klientom a poskytuje spoplatnené rady pri výbere finančného produktu.
Príjmy z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, sú definované v § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. Medzi tieto príjmy patria napríklad príjmy z činnosti sprostredkovateľov poistenia, doplnkového dôchodkového sporenia, stavebného sporenia a podobne.
Daňovník, ktorý vykonáva činnosť finančného sprostredkovania na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou a je vedený v registri NBS, zaradí príjmy z tejto činnosti medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.
Za predpokladu, že daňovník nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo je platiteľom len časť zdaňovacieho obdobia, môže sa rozhodnúť uplatniť výdavky percentom z príjmov, a to vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 zákona, najviac do výšky 20 000 € ročne.
Daňovník, ktorý pri príjmoch z výkonu činnosti sprostredkovateľa poistenia uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, sa môže rozhodnúť viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Ak sa daňovník rozhodne viesť daňovú evidenciu, vedie ju počas celého zdaňovacieho obdobia.
Finanční agenti a finanční poradcovia majú podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len "zákon o AML") niekoľko zásadných povinností, napríklad povinnosť overiť identifikáciu klientov pred uzatvorením obchodu, povinnosť nahlasovať neobvyklé transakcie finančnej spravodajskej jednotke a povinnosť vypracovania internej smernice. Dôkladné a precízne vypracovanie programu vlastnej činnosti je základným a nevyhnutným krokom v prípade, ak je subjekt tzv. povinnou osobou na účely zákona o AML. Za porušovanie povinností vyplývajúcich zo zákona o AML hrozia nemalé sankcie, ktoré sa môžu vyšplhať až na státisíce eur.
Azda najznámejšími predpismi mimo legislatívy regulujúcej finančný trh, z ktorých vyplývajú povinnosti pre finančných agentov, sú Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (ďalej len „Nariadenie GDPR“) a zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o GDPR“). Nariadenie GDPR sa vzťahuje bezpodmienečne na každého, kto prichádza do styku s osobnými údajmi a kto spracováva osobné údaje, a to bez ohľadu na rozsah spracovávaných osobných údajov, či „veľkosť“ prevádzkovateľa. Nariadenie GDPR sa teda týka každého prevádzkovateľa, ktorý spracúva osobné údaje zamestnancov, zákazníkov, obchodných partnerov, dokonca aj odoberateľov newsletterov, a teda bez pochyby aj na finančných agentov. Prevádzkovateľom je teda orgán štátnej správy, orgán územnej samosprávy, iný orgán verejnej moci alebo akákoľvek iná právnická alebo fyzická osoba, ktorá sama alebo spoločne s inými vymedzí účel a podmienky spracúvania osobných údajov a spracúva osobné údaje fyzických osôb vo vlastnom mene. Na druhej strane, dotknutou osobou je každá fyzická osoba, ktorej sa osobné údaje týkajú. Z uvedeného vzťahu tak vyplýva, že spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorého osobné údaje sú spracovávané, vystupuje v danom právnom vzťahu ako dotknutá osoba a finančný agent, ktorý osobné údaje spracúva, vystupuje v pozícií prevádzkovateľa. Oblasť ochrany osobných údajov môže byť pre finančných agentov do značnej miery chaotická, a preto sa odporúča pomoc odborníkov v danej oblasti, ktorí pripravia okrem iného aj základné GDPR dokumenty ako pravidlá ochrany osobných údajov alebo súhlas dotknutej osoby. Na záver je dôležité uviesť, že neplnenie povinností v oblasti GDPR môže mať nepriaznivé následky, nakoľko v prípade porušovania povinností v oblasti GDPR hrozia vysoké sankcie.
Spoločnosť RENOMIA, s.r.o. vykonáva finančné sprostredkovanie podľa § 7 zákona č. 186/2009 Z. z. vo vlastnom mene, alebo prostredníctvom podriadených finančných agentov (PFA), podľa ustanovenia §9 Zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve s ktorými má uzatvorenú zmluvu o spolupráci. PFA musí byť zapísaný podregistri sektora v ktorom vykonáva finančné sprostredkovanie. PFA svoje registračné číslo v NBS uvádza v Zázname o sprostredkovaní finančnej služby. RENOMIA vykonáva činnosť podľa ust. § 7 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní, na základe písomných zmlúv o spolupráci finančnými inštitúciami, ktoré majú nevýhradnú povahu. RENOMIA, s.r.o. nemá kvalifikovanú účasť na základnom imaní ani na hlasovacích právach ktorejkoľvek finančnej inštitúcie, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o spolupráci.
Záujemca je oprávnený požiadať o informácie o výške peňažného alebo nepeňažného plnenia, ktoré od finančnej inštitúcie poberá podľa ust. § 32, ods. 3 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní.
Právnym následkom uzatvorenia zmluvy o finančnej službe je predovšetkým vznik práv a povinností klienta aj finančnej inštitúcie, vyplývajúcich zo zmluvy a obchodných podmienok. Zmluva o finančnej službe je záväzok oboch strán, respektíve právo na finančné plnenie.
RENOMIA v zmysle zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. RENOMIA ako samostatný finančný agent je podľa § 5 písmena b) bodu 6 AML zákona, okrem výkonu činností súvisiacich s neživotným poistením je povinnou osobou pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti. V nadväznosti na uvedený zákon RENOMIA upravila a dodržiava postup pri sprostredkovaní finančných produktov klientovi a potenciálnemu klientovi a v tejto súvislosti vykonáva povinné identifikovanie, overovanie identifikácie, zisťovanie politicky exponovaných osôb, konečného užívateľa výhod, sankcionovaných osôb podľa zákona č. 289/2016 Z.z.
Ak sa pri vykonávaní finančného sprostredkovania nemožno vyhnúť konfliktu záujmov, musí zamestnanec alebo PFA povahu a príčinu konfliktu záujmov oznámiť klientovi alebo potenciálnemu klientovi v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o finančnej službe.
V sektore poistenia alebo zaistenia je ochrana klienta zabezpečená tým, že poisťovňa je povinná dodržiavať všetky podmienky stanovené zákonom č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dohľad nad činnosťou poisťovne so sídlom na území SR vykonáva Národná banka Slovenska. Poisťovňa je najmä povinná vytvárať technické rezervy na všetky záväzky voči poistníkom, poisteným, príjemcom poistného plnenia.
Ochrana je v sektore doplnkového dôchodkového sporenia zabezpečená najmä oddelením majetku DDS od majetku v jednotlivých fondoch, ochrannou funkciou depozitára a dohľadom Národnej banky Slovenska. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať vnútorné predpisy podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby zabezpečovali riadny a bezpečný výkon jej činnosti a umožnili riadne nakladanie s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch v prospech a v záujme účastníkov a poberateľov dávok.
Činnosť úverovej inštitúcie podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska a je zabezpečená povinnosťami, ktoré jej ukladajú jednotlivé právne predpisy, ustanovenia Občianskeho zákonníka, ustanoveniami zmluvy o úvere, ktorou sa úverový produkt dojednáva a úverových podmienok a ďalších dokumentov, na ktoré sa zmluva o úvere odvoláva. Ochrana klienta pred zlyhaním finančnej inštitúcie je zabezpečená reguláciou a upravená zákonom o bankách, prostredníctvom Fondu na ochranu vkladov a dohľadom Národnej banky Slovenska.
Ak bude klient s činnosťou zamestnancov alebo podriadených finančných agentov RENOMIA, s.r.o. Klient môže podať sťažnosť taktiež orgánu dohľadu nad činnosťou finančných agentov, ktorým je Národná banka Slovenska, alebo sa môže domáhať svojich práv, vyplývajúcich z finančného sprostredkovania aj cestou mimosúdneho vyrovnania sporov, podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii alebo zákona č. 391/2015 Z.z.
tags: #zmluva #o #finančnom #sprostredkovaní #práca