Úvod

Sociálna izolácia osôb so zdravotným postihnutím predstavuje závažný celospoločenský problém. Títo ľudia, so špecifickými potrebami, sa stretávajú s prekážkami a riešia odlišné problémy v bežnom živote v porovnaní s intaktnou populáciou. Uvedomenie si trvalého, nezmeniteľného stavu zdravotného postihnutia ich stavia do neistej pozície. Hľadajú odpovede na otázky týkajúce sa existencie, čo vedie k zdanlivo neriešiteľným situáciám, beznádeji a sociálnemu vylúčeniu. Cieľom tohto článku je poukázať na význam counselingu v sociálnej práci s osobami so zdravotným postihnutím, s cieľom dosiahnuť ich nezávislý život. Sociálna integrácia je závislá od faktorov ako dostupnosť služieb, druh postihnutia, sociálne prostredie, osobnosť, postoje a predsudky. Príspevok sa zameriava na hľadanie riešení prostredníctvom sociálnej práce, konkrétne metódy counselingu (sprevádzania), pri riešení ťažkých životných situácií. Vychádza sa z významu samostatného života a vytvárania podmienok pre sociálnu inklúziu, čo je predmetom riešenia viacerých krajín sveta.

Kľúčové slová: Osoba so zdravotným postihnutím, Counseling, Nezávislosť, Sociálna integrácia.

Zdravotné postihnutie a osoby so zdravotným postihnutím

Ľudia so zdravotným postihnutím žijú medzi nami a z rôznych príčin majú obmedzenia, ktoré im bránia žiť "normálny" život. Zdravie a choroba ovplyvňujú ich konanie, správanie, sociálnu situáciu, vzdelanie a pracovné aktivity. Akútna choroba sa dá vyliečiť, no chronická choroba alebo zdravotné postihnutie negatívne ovplyvňujú ich život a život ich rodiny. Tieto zmeny ovplyvňujú vnútorné a vonkajšie faktory. Svetová organizácia zdravia (WHO) definuje zdravie ako "stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia" a zdôrazňuje, že "zdravie patrí medzi základné ľudské práva všetkých ľudí na svete." Škála sprievodných javov trvalej zmeny zdravotného stavu je širokospektrálna a zahŕňa fyzické, somatické, emočné, psychické, ekonomické a sociálne prejavy.

Ekonomické a sociálne dôsledky zdravotného postihnutia

Pre dlhodobo nepriaznivý stav u osôb so zdravotným postihnutím dochádza k problémom ekonomicko-finančnej povahy, ktoré vyplývajú najprv z dlhodobej práceneschopnosti a následne z prechodu na invalidný dôchodok. Táto situácia je spojená so zvýšenými nákladmi na liečbu. V dôsledku toho dochádza k zníženiu životného štandardu, čo sa dotýka celej rodiny. Pri trvalom poškodení zdravia prechádza choroba do stavu zdravotného postihnutia a ďalším závažným problémom, ktorý nastáva po ekonomicky nepriaznivej situácii, je problém sociálnej povahy. Narúšajú sa partnerské a rodinné vzťahy, prichádza k dezorganizácii bežných každodenných činností, sociálnej izolácii, absencii sociálnych kontaktov a zmene a zníženiu celkového životného štýlu. Takýto stav sa odráža v ohrození všetkých životných situácií a aj v plnení sociálnych rolí (rodiny, zamestnania, partnerského života, voľného času).

Definícia zdravotného postihnutia z pohľadu sociálnej práce

Z pohľadu sociálnej práce, Repková charakterizuje zdravotné postihnutie ako "znevýhodnenie, ktoré má človek s dlhodobou alebo trvalou telesnou alebo duševnou poruchou v štandardne usporiadanom životnom a sociálnom prostredí a ktoré je potrebné minimalizovať intervenciami v rámci sociálnej politiky a práce." Trojdimenzionálny model zdravotného postihnutia a vnímanie človeka v rovine poruchy, dizability a hendikepu uvádza aj Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia - International Classification of Functioning, Disability and Health - ICF. V rovine poruchy ide o zmeny anatomickej zostavy, alebo fyziologickej funkcie človeka v dôsledku dlhotrvajúceho ochorenia, pri dizabilite v dôsledku poruchy už dochádza k zmenám funkčnosti pri vykonávaní určitých činností a pri hendikepe je už stav trvalý, kedy človek vykonáva činnosti s výrazným obmedzením, alebo vôbec nedokáže vykonávať určité činnosti, čo sa prejavuje už aj v sociálnej interakcii.

Prečítajte si tiež: Mentálne postihnutie a všeobecný lekár

Bio-psycho-sociálny model zdravotného postihnutia

Vo Svetovej správe o zdravotnom postihnutí sa uvádza, že v posledných rokoch sa prechádza z individuálneho pohľadu zdravotného postihnutia na štrukturálne, sociálne zdravotné postihnutie a poukazuje na to, že dochádza k posunu od lekárskeho k sociálnemu modelu, pričom zdôrazňuje, že je potrebné zdravotné postihnutie chápať vyvážene zo všetkých uhlov pohľadu a rôzne aspekty zdravotného postihnutia vnímať komplexne, dynamicky a viacdimenzionálne, čím vzniká bio-psycho-sociálny model zdravotného postihnutia. MKF pri vnímaní funkčnej schopnosti vychádza z dvoch rovín: komponenty funkčnej schopnosti a spôsobilosti zdravotného postihnutia - z individuálneho ale aj spoločenského pohľadu (telesné funkcie a štruktúry) a komponenty spolupôsobiacich faktorov - vonkajšie prostredie (faktory okolitého prostredia a osobné faktory). Termín telesných funkcií zahŕňa fyziologické funkcie telesných systémov vrátane psychologických a termín telesné štruktúry implikuje anatomické časti tela a ich súčasti. Osobné faktory MKF neklasifikuje, z dôvodu ich veľkých sociálnych a kultúrnych odlišností, ale zaraďuje ich medzi spolupôsobiace faktory. Definície pojmov v MKF vychádzajú z kontextu zdravia, preto sa nezameriavajú na poruchu alebo obmedzenie, ale používajú kladné alebo neutrálne pomenovanie. Aj keď v názve MKF je stále použitý pojem dizabilita, klasifikácia odporúča používať pojem aktivita a pojem hendikep nahrádza pojmom participácia. Oba tieto nahradzujúce pojmy (aktivita, participácia) demonštrujú kladný pohľad na zdravie a jeho poruchu, pričom vystihujú práve hľadanie možností realizácie a spoločenského uplatnenia ľudí, ktorí majú určité zdravotné prekážky.

Klasifikácia funkčnej schopnosti (MKF)

Vzhľadom k nejednotnosti posudzovania zdravotného postihnutia na Slovensku, ktoré sa líši podľa právnej normy, rezortu a jeho potreby, sa systém klasifikácie podľa MKF javí ako jednotný - obsahujúci všetky zložky uplatniteľné nielen v medicíne, ale aj v sociálnom poistení, sociálnych službách, kompenzácií sociálnych dôsledkov a vo všetkých ostatných oblastiach, ktoré sa zaoberajú sociálnou a zdravotnou starostlivosťou o človeka. Pri vzájomnej interakcii vzťahov súvisiacich s funkčnou schopnosťou ide o vnímanie zdravotného postihnutia cez zdravie, pričom zohľadňuje najdôležitejšie interakčné vzťahy, ktoré ovplyvňujú sociálne fungovanie a tým proces integrácie u ľudí, ktorí majú z akýchkoľvek dôvodov určitú poruchu zdravia, čo veľmi jednoducho môžeme vyjadriť slovami „ako sa dá žiť s poruchou zdravia“ a nie „ako sa nedá žiť s poruchou zdravia“. Všeobecný pohľad na osoby s hendikepom v spoločnosti je cez chorobu (postihnutie), ktorý vyvoláva obmedzenia a prekážky, ktoré tvoria bariéru žiť „normálnym spôsobom života“. Takýto pohľad už sám o sebe prináša negatívne myslenie v hľadaní sebauplatnenia (neviem, nedokážem, nezvládnem, nemôžem). Klasifikácia prináša opačné vnímanie, nie cez chorobu, ale cez zdravie a tu dochádza k pozitívnemu vnímaniu, čo vedie k hľadaniu možností sebauplatnenia (čo viem urobiť, čo chcem urobiť, akým spôsobom to urobím).

Uvedomujeme si, že prijatie uvedeného pohľadu nie je jednoduché a je ovplyvnené viacerými faktormi, ako sú osobnostné predpoklady, spôsob života, prostredie, predsudky a ďalšie. Pre potreby rozlíšenia trvalého, dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu vyvolávajúceho prekážky a obmedzenia uplatniť sa v spoločenskom prostredí (rodina, škola, práca) od dočasného zdravotného obmedzenia, ktoré spôsobuje obmedzenia len na určitý čas je v praxi zaužívaný termín zdravotné postihnutie. Tak ako všetky pojmy, aj pojem zdravotné postihnutie stále prechádza svojim vývojom, pričom v súčasnosti najlepšie vystihuje a pojmovo odlišuje vyššie uvedený rozdiel medzi dočasnou a trvalou indispozíciou. Dôsledky zdravotného postihnutia sprevádzajú osobu do konca jej života, čo prináša negatívne dôsledky na kvalitu jej života ale aj kvalitu života osôb, ktoré sú v jej blízkom a bezprostrednom vzťahu.

Kategorizácia zdravotného postihnutia

Na základe všeobecne platných základných rozdelení zdravotného postihnutia - podľa typu (orgánové a funkčné), podľa intenzity (ľahké, stredné, ťažké) a podľa príčin vzniku (vrodené, získané), sa zdravotné postihnutie najčastejšie kategorizuje v zmysle orgánových a funkčných postihnutí, na mentálne postihnutie, zrakové postihnutie, sluchové postihnutie, telesné (somatické) postihnutie a kombinované postihnutie. Šmidová uvádza aj špecifickejšie druhy postihnutia, a to narušenie komunikačnej schopnosti, poruchy správania a poruchy učenia. Podľa najnovších zistení, vo svete žije približne miliarda osôb so zdravotným postihnutím, pričom 50 % z nich pripadá na ľudí starších ako 60 rokov, čo je odrazom starnutia populácie. Samotná terminológia pojmu zdravotného postihnutia sa postupne vyvíja a rozlišujú sa aj pojmy zdravotné postihnutie, hendikep, invalidita.

Terminológia a prístup k osobám so zdravotným postihnutím

Charakteristika pojmu osoba so zdravotným postihnutím nie je jednotná. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím prináša nové pojmy „špeciálne potreby a „osoba so špecifickými potrebami“, pričom ako uvádza Šmidová „základné východisko prístupu k osobám s postihnutím znamená, že postihnutie spočíva v spoločnosti, a nie v osobe s postihnutím.“. V zmysle takéhoto chápania je osoba s postihnutím, človek s poruchou, ktorému spoločnosť nevytvára vhodné podmienky pre jeho plnohodnotné uplatnenie sa v spoločnosti, čím ho istým spôsobom znevýhodňuje. Vychádzajúc z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, „osoba s postihnutím je osoba, ktorá má dlhotrvajúce fyzické, psychické, intelektuálne alebo zmyslové poruchy v interakcii s rôznymi bariérami, ktoré môžu sťažovať plnú účasť v spoločnosti na základe rovnosti s inými.“ Najznámejšie a zaužívané v praxi sú pojmy vychádzajúce z výkonu zákonov verejnej a štátnej správy, s ktorými ľudia prichádzajú do kontaktu, ako sú poistenec s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, občan so zdravotným postihnutím. Svetová zdravotnícka organizácia pri pomenovaní ľudí s určitým funkčným obmedzením necharakterizuje striktne tento pojem a zastáva princíp práva takého oslovovania ľudí, aké si želajú. Z uvedeného dôvodu ponecháva obidva termíny „ľudia so zdravotným postihnutím“ aj „zdravotne postihnutí ľudia“. Zároveň sa klasifikácia zámerne vyhýba na poukazovanie osoby cez zdravotné postihnutie a stále sa snaží používať nestranný, kladný jazyk, nakoľko cieľom MKF je týmto osobám pomôcť pri zisťovaní problému zdravotného postihnutia cez všetky pôsobiace komponenty a tak docieliť, podporovať a obhajovať ich celkové ciele.

Prečítajte si tiež: Bytový Podnik Košice: Príležitosti pre ZŤP

Do nedávnej minulosti bol zaužívaný termín zdravotne postihnutá osoba (jedinec, človek, občan). Repková výskumom z roku 2003, ktorý bol zameraný na analýzu termínov vo vzťahu k zdravotnému postihnutiu zistila, že v dennej tlači sa v miere 25 % používa termín postihnutý človek a naopak v odbornom časopise zameranom na služby pre ľudí so zdravotným postihnutím, sa používa termín človek so zdravotným postihnutím (60 %). Zároveň výskum Krhutovej z roku 2007 potvrdil výskum Repkovej z roku 2003, ktorý dokázal používanie pojmu postihnutý človek (30 % - 40 %) novinármi, zamestnancami verejnej správy a odborníci, pričom označenie človek s postihnutím sa v 70 % využíva v organizáciách osôb so zdravotným postihnutím. Z pohľadu možností a opatrení zameraných na pomoc študentov s postihnutím v oblasti vzdelávania Šmidová hovorí, že „postihnutie je obmedzenie možností, ktoré má štát povinnosť odstraňovať a vyrovnávať tým príležitosti a podmienky.“ Interpretované ponímanie „postihnutia“ sme vybrali z dôvodu, že je aplikovateľné pre všetky oblasti života osôb so zdravotným postihnutím, nielen v oblasti vzdelávania.

Counseling - sprevádzanie, ako metóda sociálnej práce

„Hľadanie vlastnej sily na prekonanie ťažkej situácie ústí do poznania seba samého, poznania svojej hodnoty, ktorá vytvára sebaúctu a obdiv vo svoje dary, ktoré každý človek v sebe vlastní.“ Každý človek, ale aj rodina, do ktorej sa narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením, a medicínska veda potvrdí nezvratnosť „novej“ situácie - zdravotné postihnutie („doživotnú chorobu“) prechádza zo psychologického hľadiska fázami smútku. Vzniknutý stav analyzuje, ako prvé sa dostavuje popieranie - dotknutí (rodina, človek) nechcú veriť tejto informácii, mnohokrát vyhľadávajú iných lekárov, získavajú informácie v literatúre, skúšajú alternatívne možnosti liečby a podobne. Postupne, so získanými informáciami, potvrdením nezvratnosti zdravotného stavu od iných lekárov, neúspechu alternatív, prechádzajú do fázy hnevu. Hľadajú vinníka za vzniknutý stav, niektorí odmietajú liečbu, takpovediac hnevajú sa a vinia „celý svet“, stránia sa sociálnych väzieb a pod.. Ak zostávajú v tomto bode dlhší čas, môže dochádzať k rozvratom vo vzťahoch rodiny, partnerov, priateľov. Neskôr dochádza k fáze vyjednávania. Začína sa vnútorné uvažovanie vyjednávania, samého so sebou alebo s vyššou mocou - ak sa uzdravím, keď sa situácia zmení, tak nikdy nebudem…, už stále budem…., urobím, spravím…..). Ďalšou etapou smútku je depresia. Upadnutie do svojich myšlienok, strata záujmu o seba a o okolie. Nie každému sa podarí prekonať etapu depresie, mnohí v nej zotrvajú celý život.

Skúsenosti z praxe a výzvy počas pandémie COVID-19

Mimovládna organizácia Človek v ohrození oslovila desiatky organizácií, aby spojili svoje sily a tak ukázali, prečo sú niektoré skupiny obyvateľov voči vírusu obzvlášť zraniteľné, v čom sa skrývajú tie najväčšie hrozby a problémy a ako by sa dali riešiť. Vyhlásenie je určené verejnosti, médiám, verejným činiteľom a inštitúciám, ktoré sú zodpovedné za krízové opatrenia pre celú krajinu. Spoločne tak chcú organizácie, vrátane Slovenskej katolíckej charity, ktorá zastrešuje diecézne charity vrátane Bratislavskej arcidiecéznej, pripomenúť, aby na tieto skupiny ľudí nezabúdali. Šírenie ochorenia COVID-19 je výzvou pre celú našu spoločnosť a mnohí z nás majú z jeho možných následkov obavy. Veríme, že takéto kľúčové etapy v živote spoločnosti nám dávajú aj príležitosť dokázať to, čím ako jednotlivci aj spoločnosť skutočne sme a čo nás definuje. Pandémia sa dotýka každého z nás, no žijú medzi nami aj skupiny ľudí, ktoré sú voči ochoreniu a jeho následkom ešte zraniteľnejšie. Prvou skupinou, ktorú si v tomto kontexte zrejme predstavíme, sú seniori a ľudia so zdravotnými ťažkosťami. Každá z organizácií, ktoré toto vyhlásenie vypracovali, s niektorou z týchto zraniteľných skupín dlhodobo pracuje, a pomáha v rámci svojich možností aj počas pandémie. Táto situácia ale presahuje každého z nás a my si uvedomujeme, že je väčšia než naše zameranie. Len spoločnými silami a v spolupráci neziskového sektora, občanov, firiem, samospráv a štátu vieme aspoň s časťou z nich pohnúť. Každý z nás počas tejto pandémie o niečo prichádza a nikto z nás nevie, kedy a ako sa kríza skončí. Spoločne ju dokážeme prekonať lepšie a pomôcť tým, ktorí to potrebujú.

Špecifické problémy a výzvy pre osoby so zdravotným postihnutím počas pandémie

• Znížená imunita: Rodiny, ktoré bojujú s ťažkou diagnózou, majú neraz výrazne zníženú imunitu. Preto ich COVID-19 ohrozuje oveľa viac ako bežného človeka. Onkologickí pacienti sú obzvlášť zraniteľní počas liečby chemoterapiou.
• Väčšie riziko nákazy: Pacienti s náročnými diagnózami sú odkázaní na pravidelné dochádzanie do nemocničných zariadení, kde sa vyskytuje viacero ľudí, trávia dlhý čas na vyčerpávajúcich vstupných kontrolách a hrozí im tým pádom aj oveľa väčšie riziko nakazenia. Onkologickí pacienti v akútnej liečbe dochádzajú do nemocnice každý týždeň, rovnako navštevujú aj mnoho iných ambulancií. Deti v udržiavacej onkologickej liečbe sú doma, ale musí im byť každý týždeň odoberaná a vyšetrená krv pediatrom.
• Rušenie a odklad vyšetrení: Termíny na mnohé vyšetrenia či rehabilitácie sa rušia, prekladajú sa aj termíny na CT. Z prieskumu Dobrého anjela vyplýva, že onkologicky choré dieťa navštevuje v priemere 5 odborných ambulancií a onkologicky chorý dospelý 3 odborné ambulancie. Celkovo navštívia nejaké zdravotnícke zariadenie päťkrát za mesiac.
• Výrazne sťažená možnosť bezpečnej dopravy do nemocnice: Pacienti, ktorí pravidelne dochádzajú do nemocnice bez auta, dnes nemôžu využiť taxíky, sociálne taxíky ani sociálnu prepravu neziskovými organizáciami, pretože tie boli v dôsledku nemožnosti zabezpečiť sterilné prostredie pozastavené. V akútnej liečbe a na dialýze sú tak odkázaní na zbernú sanitku - dopravná zdravotná služba. Je to nepohodlný a zdĺhavý spôsob prepravy viacerých pacientov naraz.
• Strata príjmu: Rodiny bojujúce so zákerným ochorením rodiča alebo dieťaťa sú často odkázané len na príjem jedného rodiča. Ak tento rodič v dôsledku pandémie o príjem príde, prichádza oň celá rodina. Pritom musí znášať zvýšené životné náklady v súvislosti s liečbou (cestovanie, lieky,…).
• Zhoršený prístup k zdravotným pomôckam: V mnohých rodinách sa rúška, či respirátory používali bežne aj pred pandémiou, rovnako dezinfekčné prostriedky a všetko to, po čom dnes siahla široká verejnosť.
• Obmedzený prístup k potrebným službám: Neexistencia odľahčovacích služieb a obmedzené poskytovanie podporných služieb, zatvorenie inštitúcií poskytujúcich sociálne či iné služby, ako sú špecializované zariadenia, špeciálne školy, denné stacionáre, odborné ambulancie a zariadenia, sú závažným problémom. Rodinám zostáva na pleciach 24-hodinová starostlivosť, čo prináša dlhodobú extrémnu záťaž. Situácia nedovoľuje využívanie služieb osobných asistentov v plnom rozsahu.

Navrhované riešenia a odporúčania

• Zriadiť linku podpory a pomoci pre občanov so ZP a pomocou zosieťovania dobrovoľníkov i expertov poskytovať podporu rodinám s osobami so ZP.
• Pri postupnom uvoľňovaní opatrení umožniť osobným asistentom navštevovať osoby so ZP za dodržania nevyhnutných hygienických opatrení.
• V odporúčanom postupe pre poskytovateľov sociálnych služieb sa hovorí o možnej podpore klientov ambulantných sociálnych služieb v teréne, na zabezpečenie nevyhnutných nákupov potravín a liekov.
• Nosenie rúšok na verejnosti sa netýka len osôb s poruchou autistického spektra, pre ktoré už Ústredný krízový štáb vydal výnimku. Toto opatrenie môže byť problematické aj pre osoby (aj deti) s astmou, alergiou či inými chronickými respiračnými ochoreniami, osoby s epilepsiou (ohrozenie pri záchvatoch), osoby s nižšími intelektovými schopnosťami či viacnásobným postihnutím.
• Vzdelávanie detí v domácom prostredí: Nedostatok odborných zamestnancov v školstve sťažuje vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Rodičia nie sú odborníci, no v závislosti od zdravotného postihnutia dieťaťa na seba preberajú rolu terapeutov, aby mu pomáhali napredovať. Robia maximum pre to, aby dieťa nebolo v regrese, prípadne aby bol regres čo najnižší. Možnosť online či telefonickej podpory od odborníkov (špeciálnych pedagógov, logopédov, poradcov včasnej intervencie a pod.) by im uľahčili rozvoj detí v dennej praxi.
• Testovanie u neverejných poskytovateľov: Problém sa uvádza na príklade dospelých so zdravotným alebo mentálnym postihnutím žijúcich v celoročnom zariadení, ktorí odišli stráviť veľkonočné sviatky do rodín (aj z personálnych dôvodov v DSS). Po ich skončení sa nemôžu vrátiť do zariadení, pretože potrebujú deklarovať negatívny test na COVID-19, aby neohrozili celé zariadenie. Štát však hovorí len o testovaní klientov vo svojich = verejných zariadeniach.
• Sociálna izolácia: Mnoho dospelých so zdravotným postihnutím, ktorí nemajú zamestnanie, využívali pred pandémiou služby rôznych zariadení sociálnych služieb a organizácií, vďaka ktorým mohli zmysluplne tráviť voľný čas. Aktuálne je väčšina z nich doma alebo v zariadeniach sociálnych služieb, bez možností rozvíjať predchádzajúce sociálne kontakty. To spôsobuje neistotu, mrzutosť, apatiu, smútok. Riešením môže byť vytváranie a podpora jednoduchých a zrozumiteľných online platforiem, ktoré by umožnili aj menej zdatným užívateľom absolvovať virtuálne stretnutia, a to aj skupinové.
• Obava o poskytovanie špecializovanej starostlivosti: Pacienti s nervovosvalovými ochoreniami sú imobilní, pohybujú sa na vozíkoch, sú odkázaní na pomoc a intenzívnu starostlivosť viacerých špecialistov. Vzhľadom na opatrenia kvôli pandémii je tu obava o to, ako sa budú riešiť chronické problémy pacientov, nesúvisiace s koronavírusom, ale s dôsledkami ich základného alebo pridruženého ochorenia.

Ďalšie zraniteľné skupiny a ich špecifické potreby počas pandémie

Okrem osôb so zdravotným postihnutím, pandémia COVID-19 zasiahla aj ďalšie zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú seniori, obete domáceho násilia, rodiny s deťmi v krízovej situácii a ľudia bez domova.

Seniori

• Zdravotné ohrozenie: Seniori sú jednou z najviac rizikových skupín ochorenia COVID-19. Keď sa toto závažné ochorenie pridruží k už existujúcim problémom, ako sú vysoký tlak, problémy so srdcom či tráviace problémy, môže to mať fatálne následky.
• Strata sociálneho kontaktu: Počas súčasnej krízy seniori strácajú sociálny kontakt s blízkou rodinou, priateľmi a okolím. Nakoľko sa im odporúča obmedziť pohyb a zostať v izolácii, ich psychický stav je týmto do veľkej miery ovplyvnený. Môžu upadať do depresie, byť apatickí a strácať záujem o život, čo môže viesť k tragickým následkom.
• Zabezpečenie každodenných potrieb: Strata sociálneho kontaktu do veľkej miery ovplyvňuje aj každodenné nákupy potravín a liekov. Slovenská katolícka charita v tejto chvíli poskytuje pomoc prostredníctvom služby Pošli tašku seniorom vo viacerých mestách, no nevieme byť prítomní všade.
• Ochranné a hygienické prostriedky: Nedostatok hygienických pomôcok, dezinfekčných prostriedkov a rúšok seniorom taktiež spôsobujú problémy. Ak sa aj k nejakým pomôckam dostanú alebo si sami doma rúško ušijú, viacerí ho nevedia správne používať. Zakryté majú len ústa, nie nos, nakoľko sa im ťažko dýcha.
• Finančné ťažkosti: V neposlednom rade sú problémom nízke dôchodky a rast cien základných potrieb, kvôli čomu sa mnoho seniorov ocitá na hranici životného minima.
• Ohrozenie podvodným konaním: Starší sú v tejto vypätej situácii pri zabezpečovaní svojich potrieb, liekov a nákupov vo väčšom ohrození zo strany podvodníkov, ktorí sa pod zámienkou pomoci snažia zneužiť ich dôveru.
• Nárast agresívneho správania sa a páchania násilia na starších: Stres a strach z pandémie, znižovanie príjmov, rast nezamestnanosti a izolovanosť môžu zhoršovať medziľudské vzťahy. Spoločnosť vníma zdravotné ohrozenie starších obyvateľov, ale aj vyššie riziko ich ochorenia, čo vnímajú aj ako ohrozenie mladších. Toto zhoršuje prístup a postoj k starším. Objavuje sa negatívne a agresívne správanie, obviňovanie zo šírenia pandémie a tiež vylučovanie starších ľudí zo svojho okolia, zo života. Vzhľadom k zhoršovaniu finančných podmienok rodín, ale aj vzťahov v rodinách dochádza k zvýšenému nárastu páchania násilia na starších.

Obete domáceho násilia

• Obete domáceho násilia, ženy zažívajúce násilie, sú v súčasnej situácii ešte viac izolované od pomoci a možnosti dostať sa z „násilného prostredia“.
• Deti, ktoré žijú v domácom násilí, sú touto situáciou viac ohrozené na živote, ale aj na psychickom zdraví. Nemajú sa na koho obrátiť, kto by im dokázal pomôcť.
• Obete domáceho násilia, ženy zažívajúce násilie, majú v tejto zložitej situácii ťažší prístup k poradenstvu a krízovej intervencii. Nielenže ich násilník sleduje a obmedzuje na slobode, ale poradenské centrá pracujú v obmedzenom režime a bezpečné ženské domy a zariadenia núdzového bývania neprijímajú klientov bez pretestovania na COVID-19. V súčasnosti nie je jasné, kde by mohli ísť na testovanie, ak by sa im z domu podarilo utiecť.
• Pri obetiach domáceho násilia, ženách zažívajúcich násilie, sa pomerene málo využíva inštitút vykázania. Je tomu tak aj z dôvodu, že „inštitút vykázania“ nie je prepojený s poskytnutím sociálnych služieb. Zo spoločného obydlia nemá odchádzať obeť, ale násilník.
• Obete domáceho násilia, ženy zažívajúce násilie, sú po intervencii a dlhých súdnych procesoch odkázané samé na seba. Ak majú spoločné deti, násilná osoba na ne v mnohých prípadoch prispieva nepravidelne alebo vôbec. Často ide o jednorodičov s veľmi nízkym príjmom. V súčasnej situácii, ak stratia čo i len časť príjmu, je to pre nich životne ohrozujúca situácia. Prichádzajú o strechu nad hlavou, lebo nevedia zaplatiť nájom, nemajú dostatočné prostriedky na základné potraviny.

Je dôležité:

• Nastaviť pre súčasné špecifické podmienky systém ohlasovania a preverovania ohlasovania násilia páchaného na ženách, domáceho násilia, násilia páchaného na deťoch.
• Využívať v plnej miere inštitút vykázania, kapacity poradenských a ubytovacích služieb s ohľadom na dodržiavanie epidemiologických nariadení a zaradiť do prioritného testovania cieľové skupiny obetí domáceho násilia, žien zažívajúcich násilie, týraných alebo sexuálne zneužívaných detí.
• Zaradiť do pomoci a podpory aj jednorodičov a viacdetné rodiny. Mnohí z nich prežili ťažké obdobie násilia a strach z toho, že nedokážu zabezpečiť rodinu nahráva násilníkom, najmä tým, ktorí nemajú finančné ťažkosti.

#

Prečítajte si tiež: Práca v Štúrove pre opatrovateľov

tags: #práca #s #mentálne #postihnutými #v #ambulancii