Vzdelávanie prešlo v priebehu histórie výraznými zmenami, pričom sa neustále hľadajú efektívnejšie spôsoby, ako sprostredkovať poznatky žiakom a študentom. Jedným z kľúčových prvkov úspešného vyučovacieho procesu je využívanie učebných pomôcok. Tento článok sa zameriava na definíciu učebných pomôcok, ich klasifikáciu, funkcie a význam v kontexte moderného vzdelávania.

Definícia a Vymedzenie Pojmu Učebná Pomôcka

Učebné pomôcky sú materiálne prostriedky, ktoré slúžia na sprostredkovanie učiva žiakom a študentom názornou formou. Ich cieľom je uľahčiť pochopenie abstraktných konceptov, konkretizovať učivo, motivovať žiakov a zefektívniť vyučovací proces. Umožňujú tak dokonalejšie, rýchlejšie a komplexnejšie osvojenie si poznatkov.

Všetky javy a objekty sveta nemôžu byť priamo sprítomnené iba slovne, opisom. Učiteľ preto siaha po takých prostriedkoch, ktoré "približujú to, čo je ďaleké, zväčšujú to, čo je nepatrné, zmenšujú to, čo je veľmi veľké, spomaľujú to, čo je rýchle, zrýchľujú to, čo je pomalé, odhaľujú to, čo je skryté, konkretizujú to, čo je abstraktné, sprítomňujú to, čo je dávno minulé, fixujú to, čo je prchavé, sprehľadňujú to, čo je príliš zložité."

Didaktická Technika

Didaktická technika plní tie isté úlohy ako učebné pomôcky, avšak realizuje ich prostredníctvom rôznych prístrojov a technických zariadení, ako sú film, zvukové prístroje, výpočtová technika, dataprojektory a iné. Využitie didaktickej techniky pri výchove a vzdelávaní detí s poruchami učenia je obzvlášť dôležité.

VP, UP, DT sa realizujú v určitých priestoroch, vo vyučovacích interiéroch: školy (makrointeréry), učebne (mikrointeriéry).

Prečítajte si tiež: Ručné šitie pre začiatočníkov

Rozdelenie materiálnych prostriedkov

VP UPDT:

• vyučovacie makrointeriéry
• mikrointeriéry
• DT a ňou sprostredkované UP - Technické vyučovacie prostriedky TVP

Funkcie Učebných Pomôcok a Didaktickej Techniky

Učebné pomôcky a didaktická technika zohrávajú vo vyučovacom procese viacero dôležitých funkcií. Petlák definuje tieto funkcie:

• Informatívna funkcia: Poskytujú žiakom informácie o vzťahoch a súvislostiach v učive, umožňujú pochopiť podstatu javov a procesov. Učebné pomôcky a didaktická technika majú pre žiaka veľký informačný význam (informujú ho o vzťahoch, súvislostiach, umožňuje pochopiť podstatu).
• Formatívna funkcia: Rozvíjajú tvorivú činnosť žiakov a ich zmyslové poznávacie procesy.
• Inštrumentálna funkcia: Sú nástrojom, pomocou ktorého žiak získava nové vedomosti, zručnosti a návyky.
• Motivačná funkcia: Podnecujú záujem žiakov o učenie a aktivizujú ich k učebnej činnosti. Zvyšujú záujem žiakov o učivo a motivujú ich k aktívnej účasti na vyučovaní.
• Systematizujúca funkcia: Prispievajú k zaraďovaniu vedomostí do určitého systému.
• Názorná funkcia: Pôsobia na zmysly žiakov a umožňujú im konkrétnejšie pochopenie učiva. Umožňujú názorné zobrazenie učiva, čím uľahčujú jeho pochopenie.

Okrem týchto funkcií plnia učebné pomôcky aj funkciu ilustračnú, demonštračnú, precvičovaciu, aplikačnú, kontrolnú, výchovnú a racionalizačnú.

Rozdelenie Učebných Pomôcok a Didaktickej Techniky

Učebné pomôcky a didaktickú techniku možno rozdeliť podľa rôznych kritérií.

Podľa Spôsobu Práce

• Demonštračné pomôcky: Používa učiteľ na riadené pozorovanie všetkými žiakmi triedy.
• Žiacke pomôcky: Používajú jednotliví žiaci alebo malé skupiny žiakov pri individuálnej práci.

Podľa Miery Abstraktnosti a Konkrétnosti (Čiperová, 1982)

• Reálne pomôcky: Pôvodné objekty (prírodniny, výrobky, nástroje, prístroje, umelecké diela a pod.) a upravené objekty (stroje v reze).
• Predmetné zobrazenia reálií: Modely, diapozitívy, filmy, videozáznamy, fotografie, obrazy.
• Schématické zobrazenia: Schémy, diagramy, grafy, tabuľky, ktoré zámerne vyčleňujú len podstatné vlastnosti a vzťahy v určitom (napr. priestorovom alebo časovom) členení.
• Symbolické znázornenia a vyjadrenia: Poznanie objektov skutočnosti, ktoré zastupujú triedy predmetov, vlastností, vzťahov a pod.

Podľa Ľudských Zmyslov, na Ktoré Pôsobia

• Auditívne (sluchové) pomôcky: Gramofón (DT), gramofónová platňa (UP), magnetofón a magnetofónová páska (DT).
• Vizuálne (zrakové) pomôcky: Učebnica, fotografia, výkres, projekt.
• Taktilné (hmatové) pomôcky: Reálie, modely. Reliéfové obrazy, mapy, Brailovo písmo - umožňujú na základe hmatu porovnávať a poznávať predmety.
• Audiovizuálne (zvukovo-zrakové) pomôcky: Televízor (DT), televízny program (UP), film, videomagnetofón.

Ak sa vo vyučovacom procese používa súčasne viac ako 2 technické vyučovacie prostriedky (t.j. médiá - napr. učebnica, reálie, diaprojektor), hovorí sa o multimediálnom vyučovaní. Multimédium je v jednom zariadení spojené viaceré formy uloženia a prezentácie informácií (audiovizuálne prostriedky a počítač).

Prečítajte si tiež: Tipy a triky pre bakalársku prácu

Technické Vyučovacie Prostriedky

Petrík (1993) vyčleňuje tieto základné skupiny učebných pomôcok:

• Reálne - pôvodné predmety: Prírodniny v pôvodnom stave - nerasty, živočíchy, rastliny, upravené preparáty - výrobky v pôvodnom stave (vzorky polo/výrobky, nástroje, prístroje, stroje, umelecké diela), upravené výrobky. Žiaci tak získavajú jasné a neskreslené predstavy. Objekty živej a neživej prírody možno pozorovať priamo v prírode, možno ich demonštrovať v kútiku živej prírody - akváriá, teráriá. Pri práci s nimi využíva žiak viacero zmyslov, komplexnejšie poznáva pozorované predmety.
• Modely: Trojrozmerné pomôcky - zámerne zjednodušované na uľahčenie vnímania informácie (pr.
• Dvojrozmerné zobrazenia: Sprístupňujú javy a predmety v konkrétnej podobe alebo v grafickom znázornení - prezentované priamo (nástenné obrazy, schémy, fotografie, diagramy, mapy) alebo pomocou didaktickej techniky (veľkoplošné diapozitívy - priesvitky premietané pomocou spätného projektoru, diapozitívy, rôzne statické alebo dynamické obrazy so zvukom alebo bez zvuku, televízia, výpočtová technika).
• Zvukové pomôcky: Zvukové záznamy realizované mechanicky (gramofónové platne), opticky (film), magnetickou stopou (magnetofónový záznam, videozáznam) alebo digitálne (CD - kompletný disk, počítačový program pre akustický výstup). Zvukové pomôcky - hudobné nástroje, gramofón, magnetofón, rádio - pomáhajú zreálňovať tie poznatky, ktoré sa už žiaci naučili a rozvíja ich senzomotorickú schopnosť.
• Textové pomôcky: Učebnice a učebné texty, pracovné materiály (pracovné zošity, návody na meranie a pokusy, zbierky úloh, tabuľky, atlasy) a doplnková literatúra.
• Špeciálne pomôcky: Špecifikujúci charakter jednotlivých vyučovacích predmetov (experimentálne súpravy, materiálne vybavenie školských laboratórií, pracovné pomôcky).
• Zobrazovacie premietacie plochy: Tabule, panely, premietacie plátna a pod. Školská tabuľa - možno ju využiť na písanie, kreslenie, náčrty, rysovanie. Jej prednosť spočíva v tom, že jej použitím na hodine reagujeme na vzniknutú situáciu. Je správne, ako sa pri kreslení na tabuľu využívajú farebné kriedy. Okrem klasickej tabule sa používa aj magnetická, flanelová a plexisklová. Sú pri nich rôzne variabilné možnosti použitia.
• Auditívne: Magnetofón, gramofón a pod.
• Audiovizuálne: Diafón, videotechnika, film
• Vyučovacie stroje: Jazykové laboratóriá, trenažéry
• Zariadenia na reprodukciu textov a obrazov: Kopírovacie stroje
• Masovokomunikačné prostriedky: Verejná televízia, rozhlas
• Výpočtová technika: Mikropočítače, počítačové siete a pod
• Vedecko - informačná technika: Mikrofiše pod
• Aparatúra priestorového obrazu: Stereoprojektory, holografia

Zobrazovacia Technika

• Tabule (klasické, drevené, magnetické, plexisklové, svetelné, hobrové)
• Plochy pre premietaný záznam (reflexné, určené pre prednú projekciu - difúzne, perličkové, smerové) alebo priesvitné premietacie plochy určené pre zadnú projekciu (pr. prenosné zariadenie pre dennú projekcie DIAFLEX)

Projekčná (Premietacia) Technika

• Zariadenia pre statickú projekciu (diaprojektory, spätné projektory, epiprojektory, rôzne ich pomocné zariadenia napr. adaptéry, meniče, časové snímače, prehliadačky). Pomôcky na premietanie statických a dynamických obrazov - diafilmy a diapozitívy, dataprojektor, episkopické premietanie, nemý a zvukový film, TV, video, DVD - vhodne dopĺňajú pozorovanie reálnej skutočnosti, oproti nej majú rozličné prednosti.
• Zariadenia pre dynamickú projekciu (filmové projektory pre 8 alebo 16 mm film, videoprojektory)
• Rôzne pomocné zariadenia (prevíjačky, prehliadačky, lepičky a pod)

Zvuková Technika

Gramofóny, magnetofóny, rozhlasové prijímače, slúchadlové súpravy a ich pomocné príslušenstvo (mikrofóny, reproduktory, zosilňovače).

Televízna Technika

Súbor prístrojov a zariadení, ktorých účelom je snímanie, spracovanie, záznam reprodukcia televízneho obrazu - videokamery, magnetoskopy (videomagnetofóny) a videogramofóny, televízne prijímače a monitory, strihové a režijné jednotky, veľa ďalších pomoc. zariadení.

Vyučovacie Technické Systémy na Báze Nových Informačných Technológií

Videosystémy, školské mikropočítače, terminálové učebne, počítačové siete, manipulátory, roboty, integrované systémy, videotechniky, telekomunikačnej a výpočtovej tech.

Funkcie a Požiadavky Kladené na Didaktickú Techniku a Učebné Pomôcky

Použitie učebných pomôcok a didaktickej techniky vo vyučovacom procese súvisí najmä s didaktickou zásadou názornosti. Prvý túto zásadu zdôvodnil a prepracoval J. A. Komenský - sformuloval zlaté pravidlo pre učiteľa: "Všetko nech sa predkladá všetkým zmyslom, nakoľko je to len možné. UP a DT uľahčujú pochopiť abstraktné prvky učiva, prispievajú k rozvoju myslenia, môžu zintenzívniť motiváciu žiaka. UP, DT - majú nezameniteľné miesto vo všetkých etapách VP.

Prečítajte si tiež: Atestačná práca a jej kontext

Funkcie UP a DT: motivačná, spätná väzba, informačná, precvičovacia, aplikačná, kontrolná, výchovná, rozvíjajúca, racionalizačná.

Tvorba, výber, použitie UP a DT by mali vychádzať z cieľov VP, učiva, rešpektovať didaktické zásady, pomáhať efektívne realizovať vyučovacie metódy. Svoju úlohu plnia DT a UP lepšie, čím viac zmyslových orgánov a umožnia zapájať do poznávacieho procesu. Mali by utvárať ucelený systém, kt. vedeckú úlohu zohráva (zatiaľ) učebnica. V tomto spočívajú didaktické požiadavky na tvorbu, výber, používanie UP a DT.

Potrebné rešpektovať pri tvorbe, výbere používaní aj požiadavky:

• Ergonomické: Prihliadanie na antropometrické a psychologické osobitosti učiteľa a žiaka.
• Estetické: Vonkajšia úprava.
• Technické: Bezpečnosť, spoľahlivosť.
• Ekonomické: Prístupná cena.

Ideálna učebná pomôcka a didaktická technika má mať pedagogický a technický efekt čo najväčší a náklady na výrobu a prevádzku čo najnižšie. Učebné pomôcky a didaktická technika sú pre žiakov prostriedkom, pomocou ktorého poznávajú okolitý svet.

Podľa Fredmana (1971) si priemerný človek zapamätá približne:

• 10 % - čítaného
• 20 % - počutého
• 30 % - čo vidí v podobe obrazu
• 50 % - vidí i počuje súčasne
• 70 % - vidí, počuje, aktívne vykonáva
• 90 % - k čomu dospel sám vlastnou skúsenosťou

Čím rozmanitejšie sa človek učí, tým je účinnosť zapamätania vyššia.

Učebnica ako Základná Učebná Pomôcka

Učebnica je najdôležitejší materiálny prostriedok vyučovania, učivo je v nej najviac konkretizované. Má vychádzať z učebných osnov. Učebné texty v podobe hlinených tabuliek používali už Sumeri pred viac ako 6000 rokmi. Za zakladateľa teórie učebnice sa pokladá J. A. Komenský - vytvoril prvú ilustrovanú učebnicu Orbis pictus (svet v obrazoch), sformuloval aj teoretické zásady tvorby učebníc (napr. obsah učebnice má byť úplný, dôkladne premyslený, spracovanie učebnice - jasné, presné, prehľadné.

Učebnica má byť primeraná schopnostiam žiaka, pre každý vyučovací predmet má byť 1. učebnica rozplánovaná na celý vyučovací cyklus, rozsah uč. nemá byť veľký atď. (Komesnký, 1984). Podľa Zujeva (1986) uč. má spĺňať funkciu informačnú, transformačnú, systémovú, upevnie a sebakontroly, sebavzdelávaciu, integrujúcu, koordinujúcu, rozvíjajúcu, výchovnú a motivačnú. Vychádza z vyuč. cieľov, rešpektovať didakt. zásady. Funkciu textu niektorých vyuč. predmetov môžu byť aj obrázky. Podľa Zujeva (1996) priemerný rozsah textovej časti dobrých učebníc (57 %).

Štruktúra Učebnice

• Základný text: Fakty, pojmy, zákony, teórie, princípy, pravidlá.
• Dopĺňajúci text: Slúži na upevňovanie a prehĺbenie učiva zákl. textu (dokumenty, štatistické informácie, tabuľky,..)
• Vysvetľujúci: Používa najmä pri samostatnom štúdiu ž (úvod k učebnici, poznámky, vysvetlivky, komentáre, prehľady noriem, skratky)
• Aparát organizácie osvojovania: Zložka učebnice, kt. úlohou - stimulovať, usmerňovať poznávaciu činnosť ž (úlohy, návody, tabuľky, cvičenia, názvy, rozličné vyznačenia tlačou - pr. označenie, druh písma)
• Ilustrovaný materiál: Má zintenzívniť poznávací, estetický, emocionálny vplyv na ž. (obrázky, fotografie, pictogramy, typ písma, formát učebnice, druh väzby, titulný list a pod)
• Orientačný aparát: (vysvetlivky, obsah, prílohy, odkazy),
• Motivačný úvod: Na začiatku každej kapitoly
• Zhrnutie učiva: Mal by nasledovať autotest (jeho výsledky vhodné na koniec učebnice), úlohy na domácu prípravu žiaka, podnety na rozmýšľanie, literatúra (obsahujúca bibliografické údaje, stručné rešerše). Základné učivo by malo byť odlíšené od ostatného (napr.

Hodnotenie Učebníc

• Experimentálne: Pomocou ped. experimentu - experimentačná trieda), expertné a štatistické metódy hodnotenia kvality učebníc
• Expertné: Hodnotí sa primeranosť, metodic. spracovanie, zaujímavosť, zložitosť (a pod) učebníc na základe výrokov skupín - expertov, učiť - pomocou škály +2, +1, 0, -1, -2 - vhodné je do dotazníka zaradiť otvorené otázky (napr. čo sa vám na učeb. najviac páči? Aké opatrenia odporúčate vykonať na skvalitnenie učebníc?) a požiadať o konkrétne pripomienky.
• Štatistické metódy: Skúmajú sa rozličné parametre učiva (primeraný rozsah textu - napr. na 1 vyuč. hodinu), meria obťažnosti (jazyková a obsahová zložitosť pre potencionálneho čitateľa) učebného textu. Zisťuje sa aj čitateľnosť textu, učebnice sa tvoria väčšinou dlhý čas, preto často obsahujú staré informácie. (st. žiaci - mali by používať pri štúdiu i monografie, odborné a vedecké časopisy, zborníky vedeckých konferencií a pod. použitie internetu

Technológia Vzdelávania a Moderné Prístupy

Technológia vzdelávania (v najužšom chápaní) sa považuje za vedu zaoberajúcu sa uplatňovaním technických prostriedkov vyučovania, najmä moderných, vo vzdelávaní, a v najširšom chápaní za vedu zaoberajúcu sa projektovaním, realizáciou a hodnotením akýchkoľvek vzdelávacích systémov. (raz sa považuje za samostatnú pedag. disciplínu, inokedy za hraničnú či interdicsiplinárnu vedu), v podstate sa považuje za didaktickú, (ale západné krajiny didaktiku v zmysle nášho chápania nepoznajú).

Zohľadnenie Zmyslového Vnímania Žiakov

Je dôležité si uvedomiť, že žiaci sa učia rôznymi spôsobmi a preferujú rôzne zmyslové modality. Preto je dôležité používať rôznorodé učebné pomôcky a didaktickú techniku, ktoré oslovujú rôzne zmysly.

• Sluchový typ: Pre niektorých žiakov je dôležité niečo počuť, aby si to zapamätali (20 % z celkového zapamätania si poznatkov).
• Hmatový typ: Pre niektorých žiakov je dôležité mať predmet v ruke, zistiť jeho tvar a povrch (70 % z celkového zapamätania si poznatkov).
• Zrakový typ: Niektorí žiaci potrebujú vidieť, a preto sú pre nich didaktické pomôcky ako film, nástenné mapy, ilustrácie vhodnou pomôckou (40 % z celkového zapamätania si poznatkov).
• Kinetický typ: Žiak potrebuje niečo zažiť na vlastnej koži, čiže si to vyskúšať, experimentovať (90 %).
• Zrakovo-sluchový typ: Žiak potrebuje súčasne aj počuť, aj vidieť daný objekt, vzťah, symbol, jav (50 %).

Význam Učebných Pomôcok pre Žiakov s Poruchami Učenia

Použitie didaktickej techniky je dôležité pri výchove a vzdelávaní detí s poruchami učenia. Učebné pomôcky sú pre žiakov prostriedkom, pomocou ktorého poznávajú okolitý svet. Pre učiteľa sú prostriedkom na zvýšenie efektívnosti vyučovacieho procesu.

Vyučovanie Pomocou Počítačov

Výpočtová technika ovplyvňuje riadenie školstva, školy, riadenie vyučovacieho procesu učiteľom, samoštúdium a využívanie voľného času žiakmi. Počítačom je možné riadiť plánovanie vyučovacieho procesu.

Výhody Používania Počítačov vo Vyučovacom Procese

• Individualizácia vyučovania (učivo, metódy, čas).
• Motivácia žiakov (rôzne výzvy, pochvaly, poďakovania).
• Objektívnosť hodnotenia žiakov.

Nevýhody

• Zdravotné problémy (poruchy zraku, deformácie chrbtice, neurózy).
• Zníženie socializácie žiakov (potlačenie medziľudskej komunikácie, redukcia hovorenej reči).
• Absencia priameho pozorovania.
• Problém rozvoja žiakov v afektívnej oblasti (najmä citovej výchovy, formovania hodnotového systému).
• Problémy s rozvojom tvorivosti.
• Znevýhodnenie dievčat.
• Zníženie možnosti šancí vzdelávať sa (nie každý má počítač).

Počítač môže dať žiakovi nezištne svoje vedomosti, ale city a lásku musia dať žiakovi ľudia.

Programové Vyučovanie

Programové vyučovanie (B. F. Skinner) rozkladá učivo na rad postupných, logicky na seba nadväzujúcich krokov - jednotiek učiva, ktorými žiak postupne prechádza. V každom kroku sa od žiaka požaduje vnútorná i vonkajšia aktivita. Programové vyučovanie priebežnou a ustavičnou kontrolou aktivizuje žiaka na ďalšie učenie.

Zásady Programového Vyučovania

• Zásada malých krokov.
• Zásada aktívneho reagovania.
• Zásada bezprostredného upevňovania - spätnej väzby.
• Zásada overovania a kontroly.
• Zásada individualizácie.
• Zásada hodnotenia a vylepšovania programu.

Tri Hlavné Druhy Vyučovacích Programov

• Lineárny (B. R. Skinner).
• Vetvený (N. A. Crowder).
• Zmiešaný.

Zmysel Tvorby Učebných Pomôcok

Dôležitá je aj tvorivosť nielen žiaka, ale aj učiteľa, ktorá sa prejavuje napríklad pri vytváraní pomôcok na vyučovacej hodine. Zhotovovanie pomôcok nemá byť dané príkazom, ale tak, aby si žiak uvedomil, prečo to robí a na čo mu to bude (zmysel svojej tvorby). V praxi sa možno stretnúť s dvoma krajnosťami - nevyužívanie pomôcok na vyučovacom procese a prílišná predimenzovanosť hodiny pomôckami.

Vyučovacie Metódy a Ich Klasifikácia

Vyučovacie metódy predstavujú spôsoby a postupy, ktorými učitelia sprostredkúvajú žiakom vedomosti, zručnosti a hodnoty. Efektívny proces učenia vzniká vzájomnou kombináciou rôznych metód, ktoré zohľadňujú ciele vzdelávania, potreby žiakov a konkrétne podmienky. Klasifikácia vyučovacích metód sa odvíja od rôznych kritérií, ako sú charakter činností, podiel učiteľa a žiaka či fáza vyučovacieho procesu.

Definícia Vyučovacej Metódy

Pojem metóda je odvodený od gréckeho slova "methodos" (cesta, spôsob), čo naznačuje, že metóda je spôsob, pomocou ktorého sa dosahujú stanovené ciele. V kontexte vyučovania ide o zámerné usporiadanie obsahu vyučovania, činností učiteľa a žiaka, ktoré sa zacieľujú na dosiahnutie stanovených výchovných a vzdelávacích cieľov, a to v súlade so zásadami organizácie vyučovania.

Klasifikácia Vyučovacích Metód Podľa Etáp Vyučovacieho Procesu

Didaktici sa usilujú triediť množstvo metód do jednotlivých skupín podľa rôznych kritérií, ako sú prostriedky, zdroje informácií, práca učiteľa a počet žiakov. Zaužívané je triedenie metód podľa etáp vyučovacieho procesu:

• Motivačné
• Expozičné
• Fixačné
• Diagnostické a klasifikačné

Motivačné Metódy

Prvoradou úlohou motivačných metód je vzbudiť u žiakov záujem o učebnú činnosť. Otázkam motivácie je potrebné venovať väčšiu pozornosť, pretože obsah vzdelávania je čoraz náročnejší a žiaci sa učia oveľa viac ako v minulosti. Motivácia môže mať povahu vnútorného alebo vonkajšieho motívu. Je nesprávne chápať motiváciu len ako vzbudenie či udržanie záujmu žiaka o učebnú činnosť.

Druhy motivačných metód:

• A. Motivačný rozhovor: Učiteľ vedie so žiakmi dialóg.
• Motivačná demonštrácia: Učiteľ pomocou ukážok vzbudzuje záujem.
• Problém ako motivácia: Na základe problému učiteľ upúta pozornosť žiakov a potom vysvetľuje učivo.
• B. Aktualizácia obsahu: Učiteľ približuje a spája učivo s príkladmi zo života.
• Pochvala, povzbudenie a kritika: Sú významnými prvkami motivácie.

Expozičné Metódy

Podľa toho, ako učiteľ vytvára u žiakov nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky, členíme expozičné metódy do týchto skupín:

• A. Rozhovor: Je veľmi významná vyučovacia metóda, ktorá aktivuje žiakov.
• Beseda: Je dialogická metóda, pre ktorú je charakteristické spoločné riešenie jednej alebo viacerých otázok celým kolektívom triedy.
• Dramatizácia: Uplatňuje sa na I. stupni ZŠ. Jej význam spočíva v tom, že bezprostredne pôsobí na detské vnímanie a navodzuje citový vzťah detí k učiteľovi.
• B. Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov:
  • Demonštrácia: Sprostredkúva žiakom poznanie skutočností, obohacuje ich predstavy, prehlbuje skúsenosti.
  • Pozorovanie: Úzko súvisí s demonštráciou. Jeho cieľom je zamerať pozornosť žiaka na bezprostredné poznávanie predmetov a javov v dlhšom časovom období.
  • Manipulácia s predmetmi: Žiaci narábajú s rôznymi predmetmi. Do týchto manipulačných metód zaraďujeme rôzne činnosti, napr. laboratórna práca (krátkodobá alebo dlhodobá, vykonáva sa spravidla v špecifickom prostredí) a hra ako metóda (plní významnú úlohu vo vyučovaní v prvých ročníkoch, využíva sklon detí k hrám, pričom sa do hry vsúvajú didaktické prvky).
• C. Problémové metódy: Problémové vyučovanie - projekty
• D. Metódy samostatnej a autodidaktickej práce:
  • Samostatná práca s knihou: Práca s knihou má byť súčasťou každej vyučovacej hodiny.
  • Práca v laboratóriu: Žiak má zručnosti, ktoré mu umožňujú pracovať samostatne, prípadne v skupine.
  • Samostatné štúdium rôznej literatúry
  • Samostatná práca s využitím rôznej techniky: Ponúka veľké možnosti vzdelávania sa.
• E. Metódy mimovoľného učenia: Učiteľ je pre žiaka vzorom, pôsobiacim na všetku jeho činnosť.

#

tags: #práca #učebná #pomôcka #definícia