Kolúzna väzba na Slovensku: Podmienky, kritika a navrhované zmeny

Úvod

Kolúzna väzba je na Slovensku často využívaný nástroj v trestnom konaní, ktorý však vyvoláva rozsiahle diskusie a kritiku. Mnohí zadržaní sa sťažujú na jej podmienky a poukazujú na možné nadužívanie. V tomto článku sa pozrieme na podmienky kolúznej väzby, kritiku, ktorú si vyslúžila, a navrhované zmeny, ktoré by mohli viesť k zlepšeniu situácie.

Kolúzna väzba a jej účel

Počet zásahov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) je už druhý rok veľmi vysoký. Zadržaní takmer vždy putujú do väzby - najčastejšie do kolúznej, aby do skončenia vyšetrovania nemohli ovplyvňovať svedkov. Kolúzna väzba má teda zabrániť obvineným mariť vyšetrovanie a ovplyvňovať svedkov.

Kritika podmienok v kolúznej väzbe

Na podmienky v kolúznej väzbe sa sťažovali obvinení, aj ich právni zástupcovia. Do súčasnej podoby ich však nastavila ešte vtedy vládnuca strana Smer-SD. Podmienky v slovenskej zadržiavacej väzbe kritizuje aj uznávaný český advokát a viceprezident Únie obhajcov ČR Lukáš Trojan. „Je nesporné, že dochádza k nadužívaniu kolúznej väzby. Obávam sa, že v niektorých prípadoch je aj zneužívaná. Možnosť zavrieť obvineného do kolúznej väzby na 3 roky je preto nepochybne silným lákadlom na to, ako vyvinúť mimoriadny tlak na doposiaľ nevinného človeka,” uviedol v rozhovore pre náš denník.

V kolúznej väzbe je priestor na život obmedzený na pár štvorcových metrov, zadržaní sa nemôžu s nikým stretávať - ani s rodinou. Aj niektorí obhajcovia sa sťažujú, že za klientmi sa občas dostali iba s problémami. Toto kritizoval aj Európsky výbor na zabránenie mučenia. „Opakovane konštatoval zásadné nedostatky, pokiaľ ide o podmienky väzby. Tiež kritizoval ,bezkontaktnosť’ návštev alebo obmedzené kontakty s rodinou.

Tragédie spojené s kolúznou väzbou

Kolúznu väzbu negatívne poznačilo niekoľko tragédií, predovšetkým samovražda policajného exprezidenta Milana Lučanského. Už len predstava väzby dala psychicky zabrať bývalému šéfovi NAKA Petrovi Hraškovi. Po zadržaní sa zrútil a skončil v nemocnici. Podobne to bolo aj u bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej, ktorá je v kolúznej väzbe už rok. Exriaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch bol vo väzbe desať mesiacov a schudol tam 20 kíl. Za mrežami zomrel, na COVID-19, aj právnik Ľubomír Krivočenko. Po tom, čo v kolúznej väzbe došlo za posledný rok k niekoľkým úmrtiam, začalo sa intenzívnejšie hovoriť o nutnosti jej zmeny.

Prečítajte si tiež: Pohľad na súčasnú generáciu a jej správanie

Navrhované zmeny

Dĺžka kolúznej väzby by sa po novom mala zmeniť. Ministerka Mária Kolíková pripravuje dva režimy. „Momentálne je debata o legislatívnom procese a ako by sa to malo realizovať,“ spresnila. Prvý vychádza zo súčasnej právnej úpravy, ak došlo v minulosti k ovplyvňovaniu svedkov a mareniu vyšetrovania. Druhý - ak sú len podozrenia, že môže k takémuto konaniu dôjsť, by mala zadržiavacia väzba trvať len päť mesiacov. Základná lehota väzby v prípravnom konaní je v súčasnosti sedem mesiacov.

V súvislosti so zmenou dĺžky kolúznej väzby sa Kolíková stretla aj s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. „Aj ju som informovala, že je to dôležitá vec, o ktorej momentálne prebieha diskusia celospoločensky aj vo všetkých politických stranách,“ zdôraznila. Ministerka odmieta tvrdenia, že zmeny v kolúznej väzbe súvisia so zadržaním Vladimíra Pčolinského, bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby. „Materiál, ktorý mám na stole, považujem za kompromisný, s ohľadom na to, v akom čase sa pripravoval. Viem si predstaviť aj ambicióznejšie riešenie. Ako som informovala aj koaličných partnerov, bolo by naň potrebné viac času,“ doplnila.

Prečítajte si tiež: Tipy na úspešné zdieľanie príspevkov na sociálnych sieťach

Prečítajte si tiež: Denné svietenie a bezpečnosť

tags: #preco #sa #dava #polrocne #kaucia #na