
Prechod do materstva je významná životná zmena, ktorá so sebou prináša nielen radosť, ale aj nové výzvy, najmä v oblasti financií. Je dôležité rozumieť rozdielom medzi práceneschopnosťou (PN), materskou a rodičovskou dovolenkou, ako aj nárokom na príslušné dávky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto témach na Slovensku.
Väčšina budúcich mamičiek pracuje takmer až do pôrodu, pričom veľa závisí od typu práce a celkovej kondície.
Najčastejšie sa na materskú dovolenku nastupuje 6 až 8 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu. Osem týždňov pred pôrodom je to v prípade rizikového tehotenstva alebo náročného zamestnania. Skorší nástup môže odporučiť gynekológ alebo pôrodník. Pri rizikovom tehotenstve je možné byť na dlhodobej PN až do nástupu na materskú dovolenku.
Počas tehotenstva môžete byť práceneschopná, ak vám to odporučí lekár z dôvodu zdravotných komplikácií, ktoré by sa mohli zhoršiť v pracovnom prostredí.
Nárok na PN vzniká pri zhoršení zdravotného stavu, ktorý vám neumožňuje vykonávať vaše zamestnanie. Najčastejším dôvodom je ochorenie alebo pooperačný stav vyžadujúci regeneráciu. Rovnako máte nárok na PN po úraze, bez ohľadu na to, či sa stal v práci, doma alebo pri zábave. V súčasnosti je dôvodom na PN aj karanténa nariadená z dôvodu ochorenia na koronavírus alebo po kontakte s infikovanou osobou.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Na PN vás môže vypísať všeobecný lekár, gynekológ alebo lekár zariadenia ústavnej starostlivosti, ak si to vyžaduje váš zdravotný stav. Odborný lekár môže odporučiť PN, ktorú následne vypíše váš obvodný lekár. Gynekológ-pôrodník má právo vás vypísať na PN v prípade tehotenských ťažkostí.
PN sa začína vypísaním potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti. Toto tlačivo vypíše váš lekár, ktorý uvedie vaše osobné údaje, adresu, kód ochorenia a údaje na poskytnutie peňažnej dávky. Potvrdenie odovzdáte zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. PN začína plynúť odo dňa a hodiny vystavenia tlačiva.
Počas PN je vašou hlavnou úlohou liečiť sa. Musíte oddychovať, užívať predpísané lieky a absolvovať rehabilitáciu.
Dodržiavanie PN môže kontrolovať pracovník Sociálnej poisťovne na základe podnetu lekára, zamestnávateľa alebo inej osoby. V prípade porušenia pravidiel vám môže byť odňaté nemocenské.
Nárok na vychádzky závisí od vášho ochorenia a rozhodnutia lekára. Vychádzky môžete získať najskôr na prvej kontrolnej návšteve.
Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti
Ak ste zamestnaná, odvádzate sociálne odvody alebo ste SZČO, máte nárok na finančný príspevok - nemocenské. Nemocenské sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu a vypláca sa mesiac pozadu. Od prvého do tretieho dňa má zamestnanec nárok na 25 % denného vymeriavacieho základu, od 4. do 10. dňa „péenky“ má nárok na 55 % zo spomínaného základu.
V prípade rizikového tehotenstva máte nárok na PN a nemocenské až do nástupu na materskú dovolenku. PN vám môže vypísať váš gynekológ.
Počas krízovej situácie máte nárok na pandemické nemocenské, ak ste uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu karanténneho opatrenia alebo izolácie. Pandemické nemocenské prinesie do peňaženky zamestnanca sumu vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Jej čerpanie je podmienené nariadením karantény a izolácia v súvislosti s ochorením COVID-19 a nárok naň vzniká prvým dňom potvrdenia spomínanej choroby.
Materská dovolenka je ospravedlnené pracovné voľno zo zamestnania, ktoré upravuje Zákonník práce. Poskytuje sa žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa. Trvá zvyčajne 34 týždňov, pre osamelé ženy 37 týždňov a pre ženy, ktoré porodili dve alebo viac detí, 43 týždňov. Na materskú dovolenku sa nastupuje spravidla 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však 8 týždňov pred týmto dňom. Systematické zaradenie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky medzi prekážky v práci na strane zamestnanca znamená zákonom prípustnú suspenziu pracovného záväzku zamestnanca bez toho, aby neplnenie tejto základnej povinnosti zamestnanca znamenalo zákonite skončenie pracovnoprávneho vzťahu. Predovšetkým preto, lebo pre neplnenie dohodnutého pracovného výkonu pri prekážkach v práci je charakteristická jeho dočasnosť. Materská dovolenka je prostriedkom na ochranu priebehu tehotenstva ženy a zdravého vývoja dieťaťa v prvých týždňoch jeho života. Jej účelom je garantovať zamestnankyni pracovné voľno, a tým ju odbremeniť od pracovnej záťaže, aby mohla bez stresov a plnenia pracovných povinností prežívať posledné týždne tehotenstva, zotaviť sa po pôrode a poskytnúť novorodencovi v prvých mesiacoch čo najlepšiu starostlivosť.
Inštitút materskej dovolenky, tak ako ho upravuje slovenské pracovné zákonodarstvo, dovoľuje zamestnanej žene rozhodnúť sa, či bude realizovať zákonom dovolené správanie, teda či na materskú dovolenku vôbec nastúpi. Aj keď čerpanie dovolenky za kalendárny rok namiesto materskej dovolenky môže byť pre ženu finančne výhodnejšie, dôsledkom je ale strata ochrany pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa. (§ 64 ZP). Materská dovolenka predstavuje subjektívne, individuálne a neprenosné právo ženy. Klasický výklad § 166 ods. 1 ZP predurčuje subjekt oprávnený na čerpanie materskej dovolenky, ktorým je biologická matka (žena, ktorá dieťa porodila), súčasne sa o novorodenca stará a je zamestnankyňou. Okrem biologickej matky má právo čerpať materskú dovolenku aj žena, ktorá prevzala dieťa do tzv. náhradnej rodinnej starostlivosti (osvojenie, pestúnska starostlivosť) na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, tiež za predpokladu, že je zamestnankyňou.
Prečítajte si tiež: Všetko o prepichnutí bubienka
V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, ale aj v dôsledku predvídania vážnych dôvodov, ktoré neumožňujú, aby sa po pôrode o dieťa starala matka (smrť matky, nepriaznivý zdravotný stav matky), zákonodarca v rovnakom rozsahu ako žene priznáva rodičovskú dovolenku mužovi, ak sa o narodené dieťa stará. Čerpanie rodičovskej dovolenky mužom po dobu, po ktorú je žena oprávnená čerpať materskú dovolenku, má rovnaké právne následky ako čerpanie materskej dovolenky ženou.
Pokiaľ ide o dĺžku materskej dovolenky, slovenská právna úprava presahuje viac ako dvojnásobne minimálne požiadavky na dĺžku tohto pracovného voľna ustanovené dokumentmi, ktorými je SR viazaná. V súlade s § 166 ZP žene v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Žene, ktorá súčasne porodila dve a viac detí, patrí materská dovolenka v rozsahu 43 týždňov. Osamelá zamestnankyňa má nárok na materskú dovolenku v trvaní 37 týždňov. Osobitne ZP upravuje dĺžku materskej dovolenky pri úmrtí dieťaťa, pričom rozlišuje situáciu, keď sa dieťa narodilo mŕtve a situáciu, keď dieťa zomrelo počas čerpania materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 aj ods. 2 ZP. Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí žene materská dovolenka v súčte 14 týždňov pred a po pôrode. Sleduje sa len zotavenie ženy v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, ktoré fyziologicky nebude nikdy potrebné pre muža, logicky preto nevzniká nárok muža na rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. Ak dieťa zomrie v dobe, keď je žena na materskej dovolenke alebo žena a muž na rodičovskej dovolenke, poskytne sa táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie však do dňa, kedy by dieťa dovŕšilo jeden rok (§ 168 ods. 4 ZP). Minimálna 14-týždňová výmera materskej dovolenky musí byť zachovaná. Hraničným limitom je jeden rok veku dieťaťa. Ak zomrelo staršie dieťa, nárok podľa § 168 ods. 4 ZP zamestnankyni alebo zamestnancovi nevznikne. V zmysle zákonnej dikcie sa uvažuje "len" o poskytnutí pracovného voľna s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí dieťa a na ďalší deň na účasť na jeho pohrebe [§ 141 ods. 2 písm. d) ZP]. Z gramatického znenia ustanovenia § 168 ods. 4 ZP "..ak je žena na materskej dovolenke alebo žena a muž na rodičovskej dovolenke…" ďalej vyplýva, že dvojtýždňový dodatočný nárok na pracovné voľno po úmrtí dieťaťa je nárokom odvodeným od skutočnosti, že rodičia skutočne čerpajú materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.
Materské je dávka nemocenského poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Je to náhrada príjmu pre tých, ktorí sa starajú o svoje dieťa. Na rozdiel od rodičovského príspevku, na materské nemá nárok každý rodič automaticky.
Nárok na materské vzniká od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr od začiatku 8. týždňa. Ak porodíte skôr, nárok vzniká odo dňa pôrodu.
Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). DVZ sa vypočítava z vašej hrubej mzdy.
Ak porodíte predčasne, nemusíte sa obávať straty materského.
Ak ste nezamestnaná, ale ste v ochrannej lehote, môžete si požiadať o materské v Sociálnej poisťovni. Ochranná lehota je 8 mesiacov od zániku poistenia, ak vám nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.
Aj otec dieťaťa môže poberať materské, ak sa stará o dieťa a spĺňa podmienky stanovené zákonom. Otec môže poberať materské, ak matka zomrela, nemôže sa starať o dieťa zo zdravotných dôvodov alebo nepoberá materské na to isté dieťa.
Podľa Sociálnej poisťovne môže otec popri poberaní materského aj pracovať, napríklad vykonávaním domáckej práce. Pre SZČO platí, že môže naďalej počas poberania materského podnikať. Dôležité je, aby sa o dieťa poberateľ riadne staral.
Rodičovskú dovolenku chápeme dvoma spôsobmi:
Mamičky prechádzajú na rodičovský príspevok po vyčerpaní materského. Rodičovský príspevok už nevypláca Sociálna poisťovňa, ale Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. A ďalší rozdiel - materské je dávka nemocenského poistenia, pri ktorej pracovať nesmiete, no pri poberaní rodičovského príspevku môžete, pokiaľ je o vaše dieťa riadne postarané. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorú poberáte do 3. roku dieťaťa. Avšak v prípade, že zdravotný stav dieťaťa si naďalej vyžaduje osobitnú starostlivosť, môžete súčasne poberať aj rodičovský príspevok, a to až do 6. roku dieťaťa.
Pre ženy, ktoré „pracujú“ na svojej kariére, alebo práve naopak - majú už „fúru“ detí, je otec na rodičovskej dovolenke zaujímavou výzvou. Samozrejme, výraz „otec na materskej“ je právne nesprávny. Podľa zákonníka práce hovoríme v tomto prípade o rodičovskej dovolenke. Áno, otec má nárok aj na materské dávky, ak sa takto rozhodnete, no nemôžete ich čerpať obaja naraz. Môžete sa však na „materskej“ striedať.
Výpočet materského je u otecka identický, ako v prípade mamičky. Odlišná je však dĺžka poberania materského - u otecka trvá iba 28 týždňov. Začína sa najskôr 6 týždňov odo dňa pôrodu (po šestonedelí matky) a vyplácanie trvá do 3 rokov dieťaťa.
Pred rozhodnutím, kto z vás zostane doma s dieťaťom, si všetko zvážte z každej strany. Páry volia možnosť „otec na rodičovskej“ obvykle vtedy, ak je plat muža výrazne vyšší, ako plat ženy.
Za obdobie čerpania materskej a otcovskej dovolenky vzniká zamestnancovi nárok na dovolenku. Doba riadnej dovolenky a doba materskej dovolenky a otcovskej dovolenky sa posudzuje ako výkon práce.
Dovolenku za kalendárny rok, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok tým, že splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, môže zamestnávateľ krátiť za prvých 100 zameškaných pracovných dní z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.
Rodičia na rodičovskej dovolenke na PN nárok nemajú, pretože za nich nikto neplatí nemocenské poistenie. Ak už počas materskej dovolenky vedia, že budú potrebovať ísť na PN, tak majú sedem dní od skončenia materskej, aby o PN požiadali.
V prípade jednorodiča, ktorý počas poberania materskej ochorie, platí pravidlo, že materská má prednosť pred nemocenským, ak sa vie rodič o dieťa naďalej starať. Ak jednorodič vážne ochorie a jeho zdravotný stav mu bráni v starostlivosti o dieťa, dochádza k prerušeniu materskej a nastupuje nemocenské.
Na dovolenku máte podľa zákona nárok, ak pracujete na trvalý pracovný pomer na plný, ale aj čiastočný úväzok. V prípade, že pracujete na niektorú z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (o vykonaní práce, brigádnickej práci študentov, pracovnej činnosti), nárok na dovolenku nemáte. Zamestnancom, ktorý sa trvalo stará o neplnoleté dieťa, ste aj v prípade, ak ho máte zverené do striedavej alebo náhradnej starostlivosti. Nárok si musíte u zamestnávateľa uplatniť písomne.
Patrí vám, ak váš pracovný pomer trvá nepretržite celý tento rok a je u toho istého zamestnávateľa, u ktorého zároveň odpracujete aspoň 60 dní. Pokiaľ váš pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky sa vám počíta aj v prípade, že meníte počas roka zamestnanie. V tomto prípade totiž nemáte nárok na celých 20 či 25 dní dovolenky. Bude sa vám pomerne krátiť.
Príklad: 32-ročná bezdetná Olívia nastúpila do nového zamestnania 1. januára, 31. mája zo zamestnania odíde. Odpracovala 60 dní, ale nie celý rok, preto má nárok na pomernú časť dovolenky. Ak si Olívia nájde nové zamestnanie, do ktorého nastúpi 1. septembra, opäť sa jej bude rátať pomerná časť dovolenky.
Týka sa tých ľudí, ktorí ešte nemajú nárok na celú dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť. Tento prípad nastáva vtedy, keď váš pracovný pomer u zamestnávateľa netrval dlhšie ako 60 dní. Je v dĺžke 1 týždňa a máte na ňu nárok, ak pracujete pod zemou, pri ťažbe nerastov, razení tunelov a štôlní alebo vykonávate zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce. Ak takto pracujete len časť kalendárneho roka, opäť vám patrí za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.
Mnohí ľudia si myslia, že počas skúšobnej doby nemôžu čerpať dovolenku. Je to omyl, zákon to nezakazuje, práve naopak. Ak ste u svojho nového zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. V prípade, že ste 60 dní ešte neodpracovali, počet dní vašej dovolenky sa vypočíta za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní získate jednu dvanástinu vášho ročného nároku na dovolenku. Podľa Zákonníka práce sa za taký deň považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Bez ohľadu na to, čo hovorí zákon, sa stáva, že zamestnávateľ umožní aj novému zamestnancovi čerpať viac dní dovolenky, než na koľko má nárok.
Váš nárok na dovolenku závisí od toho, z akého dôvodu ste práceneschopný.
Príklad: Zamestnancovi Jozefovi sa stal pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol od 21. marca do 4. októbra práceneschopný. Za úraz podľa zistení polície a inšpektorátu práce zodpovedá zamestnávateľ. A hoci sa Jozef liečil, a teda nepracoval viac ako 100 pracovných dní, jeho dovolenka sa z uvedených dôvodov nekráti.
Lenže, ak ste PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, môže (ale nemusí) vám dovolenku krátiť.
Príklad: 25-ročná Erika odpracovala v roku 2025 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní. Lenže bola aj 115 dní PN. Zamestnávateľ jej dovolenku (na základe veku má nárok na 20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za 15 zameškaných pracovných dní jej nekráti nič, kráti sa až za 21 neodpracovaných dní. Teda 20/12= 1,66, zaokrúhlene 1,5 dňa, čo predstavuje krátenie.
Krátenie dovolenky závisí od počtu vymeškaných pracovných dní. Aby ste získali ročný nárok na dovolenku, musíte odpracovať 60 dní v roku. Z predošlého prehľadu si môžete všimnúť, že rozdiel pri krátení dovolenky v prípade odpracovaných 59 a 60 dní je obrovský.
Zákon hovorí, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho či jej záujmy, ale aj úlohy a potreby spoločnosti. V prvom rade to znamená, že ak nárok na dovolenku máte, musí vám zamestnávateľ určiť či umožniť jej čerpanie v danom v kalendárnom roku. Ak vám dovolenku určuje po častiach, a nedohodnete sa inak, musí mať jedna časť aspoň 2 týždne. Spoločnosť, kde pracujete, môže mať z prevádzkových dôvodov aj tzv. „
Na papieri“, v zákone sa javí, že určovanie dovolenky sa riadi veľmi prísnymi pravidlami. Niektoré spoločnosti to skutočne tak majú, inde k určovaniu dovolenky pristupujú flexibilnejšie. Zamestnanci si sami navrhujú, kedy a koľko dní dovolenky si vezmú. Zamestnávateľ vám skutočne dovolenku zrušiť môže, aj vás môže z dovolenky odvolať. V tomto prípade vám ale musí preplatiť náklady, ktoré vám tým vznikli, napríklad storno poplatky za zrušený zájazd.
Zákonník práce hovorí, že celú dovolenku, na ktorú máte nárok, by ste mali vyčerpať do konca kalendárneho roka. Vo všetkých prípadoch vám zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku poskytne po skončení období, počas ktorých ste ju čerpať nemohli. V prípade, že to nie je do konca kalendárneho roka, v ktorom vám nárok vznikol, dovolenku si prenášate. Čerpanie prenesenej dovolenky vám zamestnávateľ musí určiť najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, aby ste ju do konca toho roka stihli vyčerpať. Ak dovolenku neminiete ani do konca nasledujúceho roka, s najväčšou pravdepodobnosťou vám prepadne. Podľa zákona sa totiž prepláca len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky. Ak plánujete dať v práci výpoveď, nezabudnite, že to ovplyvní aj počet dní dovolenky. Ak si dovolenku nemôžete vyčerpať, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.
Príklad: Povedzme, že v roku 2025 odpracujete pre zamestnávateľa presne šesť a pol mesiaca. Bohužiaľ, nie. Podľa Zákonníka práce máte nárok na pomernú časť dovolenky iba za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru.
Počas čerpania dovolenky, PN alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako 4 hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo internej smernici. Inak to podľa Zákonníka práce nie je pre zamestnávateľa náklad, ktorý si môže odpísať z daní. Príspevok na rekreáciu musí poskytnúť iba zamestnávateľ, ktorý má viac ako 49 zamestnancov. Ak ste zamestnanec, musíte oň požiadať, zamestnávateľ ho nedáva automaticky. Za kalendárny rok môžete požiadať o príspevok iba u jedného zamestnávateľa. Jeho výška je v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za rok. Ak máte pracovný pomer na kratší pracovný čas, maximálna suma príspevku sa pomerne zníži. Od 1. januára 2025 si môžete z rekreačného príspevku uplatniť aj výdavky na rekreáciu svojho rodiča alebo rodiča vášho manžela/manželky.
V prvom rade musíte zistiť dôvod neprítomnosti. V prípade, že lekár vystavil elektronickú PN, poistenie sa prerušuje automaticky po uplynutí 52 týždňov trvania PN.
V tomto prípade prerušíte danému zamestnancovi povinné sociálne poistenie a oznámite Sociálnej poisťovni do ôsmich dní od tohto prerušenia.
V tomto prípade sa poistenie neprerušuje, avšak ak zamestnanec bude mať zúčtovaný príjem zo závislej činnosti, ktorý je vymeriavacím základom (napr. odmena), tak poistné z tohto príjmu odvediete aj za dni PN.
tags: #práceneschopnosť #a #materská #dovolenka #rozdiel