Práceneschopnosť konateľa firmy, ušlý zisk a náhrada

Tento článok sa zaoberá komplexnou problematikou práceneschopnosti konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) a jej dopadom na ušlý zisk spoločnosti. Cieľom je rozobrať právne aspekty, účtovné súvislosti a praktické dopady tejto situácie, s dôrazom na relevantné zákony a judikatúru.

Príjmy konateľa s.r.o. a ich zdaňovanie

Príjmy konateľa s.r.o. sú definované v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (§ 5 ods. 1), ktorý široko zahŕňa príjmy zo závislej činnosti. Tieto príjmy môžu byť pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové a sú vyplácané, poukazované alebo pripisované k dobru zamestnancovi od zamestnávateľa v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Pre účely tohto zákona sú pojmy zamestnanec a zamestnávateľ vymedzené širšie ako v Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z. z.).

Medzi príjmy zo závislej činnosti patria aj odmeny za prácu v orgánoch s.r.o. a a.s., ktoré sú vyplácané konateľom, spoločníkom s.r.o. a členom orgánov týchto spoločností za výkon funkcie. Tieto odmeny podliehajú zdravotnému poisteniu (podľa zákona č. 273/1994 Z. z.) a sociálnemu poisteniu (podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).

Dôležité je správne posúdiť, ktorá zložka príjmu tvorí vymeriavací základ pre odvod poistného na zdravotné poistenie a jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Zákon o dani z príjmov zjednodušil výpočet preddavkov na daň zavedením jednotnej 19% dane.

Účtovné súvzťažnosti príjmov konateľov

V zmysle zákona o účtovníctve (zákon č. 431/2002 Z. z.) sa príjmy konateľov účtujú nasledovne:

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

• Účet 521 - Mzdové náklady: Používa sa na účtovanie súm vyúčtovaných na výplatu zamestnancom na základe zúčtovacích a výplatných listín v hrubých sumách. Príjemcami sú fyzické osoby v pracovnom pomere alebo pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na tomto účte je možné účtovať aj odmenu konateľa, ak je zároveň aj zamestnancom a nie je zároveň aj spoločníkom s.r.o., ale i vtedy, ak je len konateľom (teda nie je ani zamestnancom, ani spoločníkom s.r.o.).
• Účet 331 - Zamestnanci: Evidujú sa tu záväzky z pracovnoprávnych vzťahov vrátane záväzkov plynúcich z dohôd o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov, ako i odmeny členov orgánov spoločnosti, ak sú vyplácané za výkon činností v zmysle Zákonníka práce.
• Účet 522 - Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti: Účtujú sa tu príjmy za prácu bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú povinní pri výkone práce pre spoločnosť alebo družstvo dodržiavať príkazy inej osoby. Na tomto účte sa účtujú aj odmeny konateľov, ak sú súčasne aj spoločníkmi s.r.o.
• Účet 523 - Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva: Zaznamenávajú sa tu odmeny za výkon funkcie v orgánoch spoločnosti a družstva. Ide o členov predstavenstva a.s., dozornej rady a.s., s.r.o. a ďalších orgánov, ak boli ustanovené v stanovách. Na tomto účte sa neúčtujú tantiémy, pretože sa poskytujú zo zisku po zdanení (účtujú sa na ťarchu účtu 431 - Výsledok hospodárenia v schvaľovaní).

Právne aspekty práceneschopnosti konateľa

Práceneschopnosť konateľa s.r.o. nastáva, keď konateľ nemôže vykonávať svoju funkciu z dôvodu choroby alebo úrazu. Táto situácia môže mať významný dopad na chod spoločnosti, najmä ak ide o jediného konateľa alebo ak jeho činnosť je pre fungovanie spoločnosti kľúčová.

Zastupovanie konateľa počas práceneschopnosti

V spoločenskej zmluve alebo stanovách s.r.o. by malo byť upravené zastupovanie konateľa počas jeho neprítomnosti. Ak takáto úprava chýba, je potrebné, aby spoločníci spoločnosti prijali rozhodnutie o poverení inej osoby zastupovaním konateľa počas jeho práceneschopnosti.

Nárok na nemocenské dávky

Konateľ s.r.o. môže mať nárok na nemocenské dávky, ak je nemocensky poistený. Podmienky nároku na nemocenské dávky upravuje zákon č. 462/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Ušlý zisk v dôsledku práceneschopnosti konateľa

Ušlý zisk predstavuje majetkovú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku toho, že poškodenému nevznikol očakávaný majetkový prospech. V prípade práceneschopnosti konateľa s.r.o. môže spoločnosť utrpieť ušlý zisk v dôsledku zníženia alebo prerušenia podnikateľskej činnosti.

Preukazovanie ušlého zisku

Preukázanie ušlého zisku je náročné a vyžaduje si odborné posúdenie. Je potrebné preukázať, že spoločnosť by za normálnych okolností dosiahla určitý zisk, ktorý jej v dôsledku práceneschopnosti konateľa ušiel.

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

Faktory ovplyvňujúce výšku ušlého zisku

Výška ušlého zisku závisí od mnohých faktorov, ako napríklad:

• Dĺžka trvania práceneschopnosti konateľa
• Význam konateľa pre fungovanie spoločnosti
• Možnosť zastupovania konateľa inou osobou
• Sezónnosť podnikateľskej činnosti spoločnosti
• Konkurenčná situácia na trhu

Judikatúra k ušlému zisku

Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo viacerých svojich rozhodnutiach zaoberal problematikou ušlého zisku. V rozhodnutí I. ÚS 423/2014 uviedol, že ušlý zisk predstavuje stratu očakávaného prínosu, ktorý bolo možné očakávať pri pravidelnom behu vecí nebyť škodnej udalosti.

Koronavírus a jeho vplyv na plnenie obchodných zmlúv a ušlý zisk

Pandémia koronavírusu a s ňou spojené opatrenia mali a stále majú významný dopad na plnenie obchodných zmlúv. Mnohé spoločnosti sa dostali do situácie, kedy nemohli plniť svoje záväzky v dôsledku obmedzenia prevádzky, prerušenia dodávateľských reťazcov alebo karanténnych opatrení.

Omeškanie s plnením a nároky zmluvných strán

Ak sa zmluvná strana dostane do omeškania s plnením svojich záväzkov, vznikajú druhej strane viaceré nároky, ktoré môže voči meškajúcej strane uplatniť. Veriteľ môže požadovať splnenie záväzku, zaplatenie zmluvnej pokuty (ak bola dohodnutá) a náhradu škody.

Vyššia moc a okolnosti vylučujúce zodpovednosť

V prípade, ak omeškanie s plnením bolo spôsobené okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť (vyššou mocou), meškajúca strana nezodpovedá za škodu, ktorá tým vznikla druhej strane.

Prečítajte si tiež: Všetko o prepichnutí bubienka

Koronavírus ako vyššia moc

V počiatočnej fáze pandémie koronavírusu bolo možné považovať za vyššiu moc, ktorá vylučovala zodpovednosť za omeškanie s plnením. V súčasnosti, po viac ako dvoch rokoch pandémie, je potrebné posudzovať každý prípad individuálne. Ak spoločnosť uzatvára nové zmluvy, je vhodné už vtedy myslieť na koronavírus a zahrnúť do zmluvy klauzulu o vyššej moci, ktorá bude zohľadňovať aj prípadné budúce vlny pandémie alebo iné podobné udalosti.

Príklady z praxe

Príklad 1: Náhrada škody spôsobenej omeškaním dodávky

Spoločnosť A, s.r.o. objednala u spoločnosti B, s.r.o. materiál na výrobu svojich produktov. Spoločnosť B, s.r.o. však nestihla dodať objednaný materiál včas, čím spoločnosti A, s.r.o. vznikla škoda (ušlý zisk) v dôsledku nemožnosti vyrábať a predávať svoje produkty. Spoločnosť A, s.r.o. môže požadovať od spoločnosti B, s.r.o. náhradu tejto škody.

Príklad 2: Zmluvná pokuta za omeškanie dodávky

Spoločnosť A, s.r.o. a spoločnosť B, s.r.o. uzatvorili zmluvu, v ktorej sa spoločnosť B, s.r.o. zaviazala dodať spoločnosti A, s.r.o. interiérové dvere. Zmluva obsahovala aj zmluvnú pokutu za omeškanie s dodaním. Spoločnosť B, s.r.o. nestihla dodať dvere včas, a tak spoločnosti A, s.r.o. vznikla škoda (ušlý zisk). Spoločnosť A, s.r.o. môže požadovať od spoločnosti B, s.r.o. zaplatenie zmluvnej pokuty. Okrem toho môže spoločnosť A, s.r.o. požadovať aj náhradu škody presahujúcu výšku zmluvnej pokuty, ak jej omeškaním vznikla väčšia škoda.

tags: #praceneschopnosť #konateľa #firmy #ušlý #zisk #náhrada