
Tento článok sa zaoberá problematikou náhrady škody v slovenskom právnom poriadku, so zameraním na prípady praceneschopnosti a ušlého zisku. Analyzuje relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, ako aj judikatúru slovenských súdov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave náhrady škody, jej druhoch, rozsahu a spôsoboch uplatnenia.
Škoda je definovaná ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Môže ísť o škodu na majetku, zdraví, škodu spôsobenú zamestnancom alebo zamestnávateľom na pracovisku (vrátane pracovných úrazov), ale aj o škodu vzniknutú v podnikateľskom prostredí.
Základná právna úprava zodpovednosti za škodu je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 415 až § 450). Ten upravuje všeobecné práva, povinnosti a zodpovednosť v súvislosti s predchádzaním hroziacich škôd (§ 415 až § 419).
Občiansky zákonník rozlišuje:
Všeobecnú zodpovednosť za škodu (§ 420 a § 420a), ktorá sa týka všetkých subjektov.
Prečítajte si tiež: Konateľ a práceneschopnosť
Osobitné prípady zodpovednosti (§ 421 až § 437), ktoré sa vzťahujú na konkrétne subjekty za špecifických podmienok, napríklad:
Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Súd však môže rozhodnúť, že zodpovedajú podľa svojej účasti na spôsobení škody. Ak za škodu zodpovedá aj poškodený, znáša škodu pomerne, alebo sám, ak ju spôsobil výlučne svojím zavinením.
Rozlišuje sa medzi:
Uhrádzajú sa obe zložky. Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.
Škoda sa uhrádza v peniazoch, ale ak o to poškodený požiada a je to možné a účelné, uhrádza sa uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, súd môže rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Pri porušení práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia (napr. ospravedlnenie) nezdalo postačujúce. Výška náhrady škody sa určí najmenej vo výške odmeny, ktorá by bola zvyčajná za získanie licencie.
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia. Strata na zárobku sa uhrádza peňažným dôchodkom, pričom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného pred poškodením.
Ak je na to dôležitý dôvod, súd môže namiesto peňažného dôchodku priznať jednorazové odškodné.
Pri usmrtení sa uhrádzajú formou peňažného dôchodku náklady na výživu pozostalým, ktorým bol poškodený povinný poskytovať výživu. Peňažný dôchodok sa uhrádza vo výške rozdielu medzi tým, čo by poškodený mal na nákladoch na výživu poskytovať, a dávkami poskytovanými z rovnakého dôvodu.
Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti
Pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením. Pri usmrtení sa uhrádzajú aj primerané náklady spojené s pohrebom.
Súd môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížiť, berúc do úvahy okolnosti vzniku škody, ako aj osobné a majetkové pomery škodcu a poškodeného. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Obchodný zákonník (§ 373 až § 386) sa použije, ak je daný obchodnoprávny charakter záväzkových vzťahov.
Kto poruší povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.
Ak porušenie povinnosti spôsobila tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť a tretia osoba by takisto nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany.
Poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.
Strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Ak povinná strana túto povinnosť nesplní, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.
Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.
Ak ide o škodu spôsobenú porušením obchodného tajomstva, možno požadovať náhradu škody vo výške zodpovedajúcej minimálnej výške odmeny alebo poplatkov, ktoré by musel rušiteľ obchodného tajomstva zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať obchodné tajomstvo.
Poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.
Ak je na náhradu škody zaviazaných niekoľko osôb, sú tieto osoby povinné nahradiť škodu spoločne a nerozdielne a medzi sebou sa vysporiadajú podľa rozsahu svojej zodpovednosti.
Osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.
Ak poškodená strana odstúpila pri porušení zmluvnej povinnosti druhej strany od zmluvy, nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že nevyužila včas možnosť uzavrieť náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva, od ktorej poškodená strana odstúpila.
Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť. Náhradu škody nemôže súd znížiť.
Judikatúra slovenských súdov dotvára a konkretizuje právnu úpravu náhrady škody. Napríklad, Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 110/2011 judikuje, že pri škode spôsobenej viacerými subjektmi zákon dáva prednosť pravidlu spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti voči poškodenému s tým, že vo vzájomnom pomere sa škodcovia vysporiadajú podľa účasti na spôsobenej škode.
V praxi sa často vyskytujú otázky náhrady škody v rôznych situáciách, napríklad:
V týchto a podobných prípadoch je potrebné posúdiť, či boli splnené všetky podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu, aký je rozsah škody a akým spôsobom sa má škoda nahradiť.
tags: #praceneschopnosť #ušlý #zisk #náhrada