Úrazový príplatok pri práceneschopnosti: Podmienky a nároky

Ak ste zamestnaný a utrpíte pracovný úraz alebo ochoriete chorobou z povolania, môže vám vzniknúť nárok na úrazový príplatok. Tento príspevok je súčasťou systému úrazového poistenia a slúži ako finančná kompenzácia za stratu príjmu počas vašej dočasnej práceneschopnosti (PN). Cieľom je pomôcť vám preklenúť finančné obdobie, kým sa zotavíte a budete môcť opäť pracovať.

Čo je úrazový príplatok?

Úrazový príplatok je dávka poskytovaná zo systému úrazového poistenia. Je určený pre tých, ktorí sú dočasne práceneschopní v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Jeho hlavnou funkciou je dorovnať príjem, pretože náhrada príjmu alebo nemocenské dávky zvyčajne nepokrývajú celý váš pôvodný zárobok.

Najdôležitejšie fakty o úrazovom príplatku:

• Podmienka: Poberáte ho počas dočasnej PN spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.
• Kto má nárok: Nárok máte, ak ste zamestnanec alebo osoba v rozsahu úrazového poistenia.
• Výška:
  • Od 1. do 3. dňa PN je výška 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
  • Od 4. dňa PN sa suma znižuje na 25 % denného vymeriavacieho základu.
• Spoluzodpovednosť: Ak je zamestnanec spoluzodpovedný za úraz, príplatok sa kráti podľa miery jeho zavinenia.
• Výplata: Vypláca ho Sociálna poisťovňa mesačne pozadu, prípadne preddavkovo.
• Zánik nároku: Nárok zaniká, ak prestane trvať nárok na nemocenské.

Kto má nárok na úrazový príplatok?

Nárok na úrazový príplatok vám vzniká, ak ste dočasne práceneschopný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Podmienkou je, že súčasne máte nárok na náhradu príjmu alebo na nemocenské dávky.

Ako požiadať o úrazový príplatok?

Elektronická PN (ePN)

Ak vám lekár vystaví dočasnú práceneschopnosť elektronicky (ePN), nie je potrebné podávať samostatnú žiadosť o úrazový príplatok. Sociálna poisťovňa automaticky považuje vystavenie ePN za žiadosť o dávku a sama ju vyhodnotí. V takom prípade po návšteve lekára nemáte žiadne ďalšie administratívne povinnosti.

Papierová PN

V prípade, že vám lekár vystaví PN na papierovom tlačive, je potrebné navštíviť príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa sídla zamestnávateľa a odovzdať II. diel tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. V tomto tlačive si zvolíte konkrétnu dávku, o ktorú žiadate - teda úrazový príplatok.

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Výpočet výšky úrazového príplatku

Výška úrazového príplatku sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z jeho pravdepodobnej hodnoty. Rozhodujúce je tzv. rozhodujúce obdobie, čo je časť vášho predchádzajúceho zárobku, z ktorej sa dávka vyratúva.

• Prvé 3 dni PN: 55 % denného vymeriavacieho základu.
• Od 4. dňa PN: 25 % denného vymeriavacieho základu.

Zodpovednosť za úraz

Ak zamestnávateľ preukáže, že zamestnanec svojím konaním spoluzavinil úraz, úrazový príplatok sa zníži o príslušnú mieru zavinenia. Suma sa potom upraví tak, aby zodpovedala skutočnej zodpovednosti zamestnávateľa za vzniknutú škodu.

Príklad výpočtu

Ak má zamestnanec DVZ vo výške 40 €, počas prvých troch dní PN dostane 22 € denne (55 % z DVZ). Od štvrtého dňa PN mu Sociálna poisťovňa vyplatí 10 € denne (25 % z DVZ).

Kedy sa úrazový príplatok nevypláca?

Úrazový príplatok sa poskytuje len počas trvania PN, a to:

• prvých 10 dní, ak trvá nárok na náhradu príjmu,
• od 11. dňa PN, ak trvá nárok na nemocenské.

Ďalšie dôležité informácie

Povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze

Za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zodpovedá zamestnávateľ. Ak pri plnení pracovných úloh zamestnanca došlo k poškodeniu zdravia či nebodaj smrti, je za vzniknutú škodu zodpovedný samotný zamestnávateľ, u ktorého je zamestnanec v pracovnom pomere v čase úrazu.

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

Podľa § 16 zákona č. 461/2003 Z. z. je zamestnávateľ úrazovo poistený odo dňa, kedy začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu, to znamená, že zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie. Dávky z úrazového poistenia poskytuje Sociálna poisťovňa.

Oznamovacia povinnosť

Oznamovaciu povinnosť podľa uvedeného má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku predmetnej udalosti. V súlade s § 17 ods. 3 zákona o BOZP je zamestnávateľ tiež povinný zachovať stav pracoviska do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody.

V prípade, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, má tento zamestnávateľ povinnosť bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca.

Evidencia a vyšetrovanie pracovných úrazov

Zamestnávateľ je povinný zaslať príslušnému inšpektorátu práce záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, kedy sa o tomto pracovnom úraze dozvedel. V súlade s § 17 ods. 7 písm. b) zákona o BOZP má zamestnávateľ povinnosť zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru aj správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu.

Vo vzťahu k zisťovaniu príčin vzniku pracovného úrazu sa odporúča, aby zamestnávateľ dôsledne, riadne a zodpovedne zistil príčiny a okolnosti vzniku závažného pracovného úrazu a posúdil všetky relevantné písomné a iné doklady o bezpečných pracovných postupoch, pracovných a technologických postupoch, o charaktere pracoviska, o stave bezpečnostných a ochranných zariadení a o ďalších opatreniach (napr. zohľadniť doklady o kvalifikácii, zdravotnej spôsobilosti, odbornej spôsobilosti, oboznamovaní, inštruktážach, skúškach, pracovnoprávnom vzťahu, pracovnej náplni, resp. opise činností, ktoré postihnutý mal vykonávať, o preskúšaní a pod. Zamestnávateľ má aj evidenčné povinnosti. Tie sú upravené v § 17 ods.

Prečítajte si tiež: Všetko o prepichnutí bubienka

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

Za pracovný úraz zamestnanca, ako aj za vznik choroby z povolania, nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie. Ak sú splnené všetky uvedené predpoklady, zodpovedá za škodu zamestnávateľ.

Zbavenie sa zodpovednosti

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti len v prípade preukázania jedného z troch predpokladov (liberačných dôvodov) Zákonníkom práce.

Dôležité súdne rozhodnutia

Najvyšší súd ČR riešil prípad pracovného úrazu v súvislosti s pokynom na zaistenie BOZP. Tento súd v rozsudku vydanom pod sp. zn. 21 Cdo 2141/2011, vydanom dňa 4. septembra 2012 uvádza, že"Korektným pokynom k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci môže byť i, hoci vulgárny, pokyn, stanovujúci pre podriadených záväzný spôsob správania s vysvetlením dôvodu pokynu. Pokyn má byť vydaný vopred, nie až vo chvíli, kedy dochádza k úrazovému deju; nie je však na škodu, ak je vydaný vo chvíli, kedy nebezpečie môže hroziť, a zmyslom pokynu je tomuto nebezpečiu predchádzať.

Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal.

Týmto situáciám sa dá predchádzať aj systémom opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa.

Ďalšie dávky z úrazového poistenia

Zamestnanec, ktorému vznikla škoda v dôsledku pracovného úrazu alebo smrti má nárok na vecné a peňažné dávky z úrazového poistenia v prípade, že splnil príslušné podmienky. Nárok na odškodnenie však nezávisí od toho, či zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie. Medzi tieto dávky patria:

• Jednorazové odškodnenie: Poskytuje sa na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny.
• Úrazová renta: Pravidelná peňažná dávka, ktorej suma sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu.
• Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia: Ide o jednorazovú dávku.

Zamestnanec si uplatní nárok na dávku podaním žiadosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá posúdi, či máte nárok na jednorazovú alebo opakovanú dávku.

COVID-19 a úrazový príplatok

Počas krízovej situácie spôsobenej pandémiou COVID-19 boli prijaté špecifické opatrenia týkajúce sa úrazového príplatku.

Právny rámec

Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. Národná rada SR dňa 3.11.2020 schválila novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Novela vyšla v Zbierke pod číslom 330/2020 Z. z.

Špecifické prípady

• Zamestnanec (napr. lekár, zdravotná sestra): Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia vírusom COVID-19, okrem úrazového príplatku má nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa (za prvé tri dni PN najmenej 25 % DVZ, od 4. do 10. dňa PN najmenej 55 % DVZ) a od 11. dňa PN na nemocenské dávky. DVZ sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov (neohraničených na maximum) dosiahnutých v rozhodujúcom období (obvykle predchádzajúci kal. rok) a počtu kal. dní.
• Fyzická osoba podľa § 17 ods. 2 zákona (napr. dobrovoľník): Suma úrazového príplatku je 25 % podielu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazový príplatok, a čísla 365.

tags: #praceneschopnosť #v #dôsledku #úrazu #podmienky #nárok