Pracovná činnosť ZŤP s psychickým postihnutím: Možnosti a podpora

Ľudia so zdravotným postihnutím, vrátane psychického postihnutia, sa v bežnom živote stretávajú s mnohými prekážkami. Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) má určité osobitné pravidlá, ktoré zohľadňujú ich potreby a možnosti. Tento článok sa zameriava na možnosti pracovnej činnosti pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) s psychickým postihnutím, ako aj na podporu, ktorú im poskytuje štát a rôzne organizácie.

Kto je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP)?

Na úvod je dôležité vysvetliť, kto sa považuje za zdravotne postihnutú osobu. Zvýhodnenia v predpisoch používajú dve rôzne kategórie osôb so zdravotným postihnutím:

• Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov.
• Osoba uznaná za invalidnú podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Podľa § 2 odseku 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba, ktorá má zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Funkčnou poruchou je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako rok. Na zhodnotení zdravotného stavu sa podieľa posudkový lekár a oddelenie posudkových činností úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Dokladom o tom, že fyzická osoba je zdravotne ťažko postihnutá (ďalej len ako „ZŤP“), je preukaz ZŤP osoby, ktorý týmto osobám vydáva oddelenie posudkových činností úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 71 odseku 1 zákona o sociálnom poistení sa za invalidného považuje fyzická osoba, ktorá má pre dlhodobo (bude trvať dlhšie ako rok) nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa hodnotí podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Dokladom o tom, že fyzická osoba je uznaná za invalidnú, je potvrdenie o invalidite a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo Sociálnej poisťovne a rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku zo Sociálnej poisťovne.

Je dôležité si uvedomiť, že pojmy "zdravotne postihnutý" a "invalidný" nie sú totožné.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky

Integrovaná posudková činnosť

Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.

Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav, resp. Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z.

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Lekárska posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa zákona č. 447/2008 Z. z. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Sociálna posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva výlučne v rámci integrovanej posudkovej činnosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti.

Peňažné príspevky na kompenzáciu

Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.

Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „ŤZP“) je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

Príklad: Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.

Podpora zamestnávania ZŤP osôb

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím štát podporuje uplatňovaním zákona NR SR o službách zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Podľa tohto zákona sú zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami povinní zamestnávať 3,2% zamestnancov so zdravotným postihnutím. Štát napomáha zamestnávaniu zdravotne postihnutých občanov rôznymi príspevkami, napr.:

1. príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska alebo na ich zachovanie,
2. príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

Zamestnávateľ je povinný každoročne preukazovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na osobitných výkazoch splnenie svojej povinnosti povinného podielu zamestnávania zdravotne postihnutých osôb. Ak si zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zaplatiť ako náhradu osobitný odvod za každého zdravotne postihnutého zamestnanca, ktorý mu do splnenia podielu 3,2 % chýbal. Zákon o službách zamestnanosti ponúka zamestnávateľovi aj zaujímavé alternatívne možnosti, ako si môže túto povinnosť splniť.

Zvýhodnenia pre ZŤP osoby pri zamestnávaní a podnikaní

Vykonávanie práce, či podnikanie zdravotne postihnutých osôb si zaslúži veľký obdiv. Existuje niekoľko zvýhodnení, ktoré ZŤP osoby môžu využívať pri zamestnávaní a podnikaní:

Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať

• Daňová licencia pri zamestnávaní ZŤP osôb je polovičná: Právnické osoby, ktoré zamestnávajú zdravotne postihnuté osoby, môžu za určitých podmienok platiť polovičnú výšku daňovej licencie. V závislosti od výšky ročného obratu právnickej osoby a od toho, či k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia bola platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo nie, môže byť pre ňu daňová licencia stanovená v polovičnej výške 240 eur, 480 eur alebo 1 440 eur. Daňová licencia sa znižuje na polovicu podľa § 46b odseku 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov u daňovníka, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím je za zdaňovacie obdobie najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách.
• Zdravotne ťažko postihnutá (ZŤP) osoba nemusí používať elektronickú registračnú pokladnicu: Podľa § 3 odseku 2 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov sa povinnosť evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici nevzťahuje na predaj tovaru alebo poskytovanie služieb občanmi s ťažkým zdravotným postihnutím definovaných podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Živnostník, ktorý je zdravotne ťažko postihnutá osoba a predáva tovar alebo poskytuje služby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť evidovania tržieb z nich v elektronickej registračnej pokladnici, nemusí elektronickú registračnú pokladnicu používať vôbec. V tomto prípade ale tento podnikateľ bude povinný pri tržbách v hotovosti vydávať svojim zákazníkom doklad podľa § 16 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
• Polovičné zdravotné odvody pre zdravotne ťažko postihnutú (ZŤP) osobu ako zamestnanca, jej zamestnávateľa a aj pre živnostníka: Podľa § 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov sa vzťahujú na osobu so zdravotným postihnutím polovičné sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie. Na účely zákona o zdravotnom poistení sa za osobu so zdravotným postihnutím považuje aj osoba uznaná za invalidnú podľa zákona o sociálnom poistení aj osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
• Nižšie sociálne odvody pre zdravotne ťažko postihnutú (ZŤP) osobu ako zamestnanca a jej zamestnávateľa: V prípade sociálneho poistenia sa na zdravotne postihnutú osobu uplatňuje výnimka z platenia poistenia v nezamestnanosti, ktorého výška je 1 % z vymeriavacieho základu tak pre zamestnanca, ako aj pre zamestnávateľa. Takáto výnimka sa ale nevzťahuje na úplne všetky osoby so zdravotným postihnutím, ale musia tu byť splnené určité podmienky.

Ochrana ZŤP zamestnancov

Na výpoveď danú zo strany zamestnávateľa zamestnancovi so zdravotným postihnutím sa uplatňujú osobitné podmienky, pretože § 66 zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov im poskytuje v tomto smere určitú ochranu. Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ dať výpoveď len po získaní predchádzajúceho súhlasu mieste príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak sa výpoveď považuje za neplatnú.

Súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s daním výpovede zo strany zamestnávateľa zamestnancovi so zdravotným postihnutím sa nevyžaduje v nasledujúcich prípadoch:

• ide o výpoveď danú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok,
• zamestnávateľ alebo jeho časť sa zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
• nastanú dôvody, pre ktoré môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer (zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu),
• pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak bol zamestnanec v posledných šiestich mesiacoch v tejto súvislosti písomne upozornený na možnosť výpovede.

Na skončenie pracovného pomeru dohodou, na výpoveď zo strany zamestnanca a výpoveď v skúšobnej dobe sa u zamestnanca zo zdravotným postihnutím nevzťahuje povinnosť predchádzajúceho súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Hľadanie práce a podpora

Aj uchádzač so zdravotným znevýhodnením by mal vedieť, ako reagovať na pracovné ponuky, ako sa pripraviť na rozhovor s personalistom alebo komunikovať svoje možnosti aj obmedzenia. Podporu vie poskytnúť aj pracovný asistent.

Na www.profesia.sk je ročne zverejnených vyše 260-tisíc pracovných ponúk. Sú tam inzeráty aj na brigády či skrátené úväzky. Životopisy uchádzačov so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú vytvorené v šablónach Profesie, sú automaticky firmám ponúkané bezplatne. Profesia pravidelne organizuje workshopy pre firmy a neziskové organizácie a poukazuje na príklady dobrej praxe v zamestnávaní ľudí so zdravotným znevýhodnením. Oddelenie podpory zákazníkov má rôzne workshopy, počas ktorých získava poznatky o špecifikách zdravotných znevýhodnení.

Ak si aj napriek všetkému neviete s hľadaním práce dlhšie poradiť, môžete vyhľadať pomoc aj na Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím, konkrétne v Centre sociálnej a pracovnej rehabilitácie (CSPR). Práve tu preskúmajú vaše možnosti.

Príklady dobrej praxe

Príkladom dobrej praxe je spolupráca Profesie a Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu s firmou CURADEN Slovakia. Na začiatku je proces začleňovania, nad ktorým má patronát Centrum pre pracovnú a sociálnu rehabilitáciu. Uchádzača o prácu pripravujú najskôr mimo predajného miesta, podľa manuálu CURADEN Slovakia. Zoznamujú sa s produktmi, idú aj na obhliadku pracoviska. Zamestnanci daného predajného miesta sú pri úvodnom výbere, aby si s novým kolegom rozumeli a fungovalo to aj po ľudskej stránke.

Ďalším príkladom je Paťko, ktorý je zamestnaný v kvetinárstve Raphis v Bratislave. Patrik nerobí rozdiely. Všetkých víta v kvetinárstve s úsmevom. Veľmi nás teší, že v ľuďoch je ešte kúsok človečiny a že práve Paťko nám to všetkým, nielen zákazníkom, ale aj svojim kolegom, pripomína každý deň.

Základné úlohy zamestnávateľa

Základné úlohy zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím sú zakotvené v ustanovení § 158 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ je ďalej povinný vytvárať podmienky, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.

Podľa ustanovenia § 158 ods. 2 Zákonníka práce pre zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitných predpisov.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Inštitút chránenej dielne a chráneného pracoviska upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 5/2004 Z.z.").

tags: #pracovná #činnosť #ZŤP #psychické #postihnutie #možnosti