Dodatok k pracovnej zmluve verzus zmena: Rozdiely a ich význam v pracovnom práve

Pracovná zmluva je základným dokumentom upravujúcim vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Počas trvania pracovného pomeru však môže nastať potreba zmeniť alebo doplniť jej obsah. V takýchto prípadoch sa často stretávame s pojmami ako "dodatok" a "zmena" pracovnej zmluvy. Aký je medzi nimi rozdiel a ako správne postupovať pri úprave pracovných podmienok?

Úvod do problematiky zmien v pracovnej zmluve

Klientske centrum odborov už roky pomáha ľuďom riešiť problémy v zamestnaní, vrátane tých, ktoré sa týkajú zmien pracovných podmienok. Zmeny v pracovnej zmluve sú bežnou súčasťou pracovného života, avšak je dôležité, aby boli realizované v súlade so Zákonníkom práce a so súhlasom oboch strán.

Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce je druh vykonávanej práce jednou zo základných obsahových náležitostí pracovnej zmluvy. Dojednaný druh práce definuje pracovné činnosti, ktoré má zamestnanec vykonávať. Ide o určenie pracovnej pozície doplnené stručnou charakteristikou hlavnej činnosti.

Zmena pracovnej zmluvy: Dohoda alebo jednostranný úkon?

V zmysle Zákonníka práce dojednaný obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný vyhotoviť zmenu pracovnej zmluvy písomne (§ 54 Zákonníka práce). K zmene dochádza na základe dodatku k pracovnej zmluve. Vyžaduje sa prejav vôle (súhlas) obidvoch strán s každou novou navrhovanou úpravou obsahu pracovnej zmluvy.

Zákonník práce ustanovuje aj niekoľko výnimiek z tejto zásady, keď v niektorých prípadoch zamestnávateľovi umožňuje (dokonca v niektorých prípadoch núti) zmeniť dohodnuté podmienky aj na základe jednostranného právneho úkonu. V období karanténnych opatrení spôsobených koronavírusom môže byť uplatnená zmena obsahu pracovného pomeru, resp. dojednaných pracovných podmienok na základe jednostranného preradenia zamestnanca na inú prácu, keďže uvedená povinnosť vyplýva zamestnávateľovi priamo zo zákona, t. j. dané preradenie zamestnanca je nevyhnutné podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky

Dodatok k pracovnej zmluve

Dodatok k pracovnej zmluve je písomný dokument, ktorý mení alebo dopĺňa existujúcu pracovnú zmluvu. Používa sa na zmenu pracovných podmienok, ako sú mzda, druh práce, miesto výkonu práce, pracovný čas a iné. Dodatok musí byť podpísaný oboma stranami, zamestnávateľom aj zamestnancom, aby bol platný.

Rozlišovanie medzi druhom práce a pracovnou náplňou

Je dôležité rozlišovať medzi druhom práce a pracovnou náplňou. Rozsah prác, ktoré je zamestnanec povinný vykonať v pracovnom pomere, je vymedzený dohodnutým druhom práce. Je teda potrebné v každom jednotlivom prípade skúmať, či požiadavka na výkon určitých nových pracovných činností, ktoré zamestnanec doposiaľ v pracovnom pomere nevykonával, predstavuje zmenu v dojednanom druhu práce, ktorý má zamestnanec vykonávať, alebo či ide o pracovné operácie, ktoré spadajú pod daný druh vykonávanej práce.

Samotná pracovná náplň - na rozdiel od druhu vykonávanej práce - môže byť zamestnávateľom jednostranne menená aj bez súhlasu zamestnanca (bez zmeny pracovnej zmluvy) a zamestnanec je povinný ju splniť, a to aj v prípade, že s jej vykonaním nesúhlasí.

Príklady zmien v pracovnej zmluve

• Zmena druhu práce: Ak zamestnávateľ chce, aby zamestnanec vykonával prácu, ktorá nespadá pod jeho pôvodný druh práce, je potrebný dodatok k pracovnej zmluve. Ak by zamestnávateľ od zamestnanca požadoval splnenie úlohy, ktorá by zasahovala do iného druhu práce, ktorý nebol dohodnutý, zamestnanec by mohol odmietnuť takúto prácu vykonať a jeho odmietnutie by nebolo možné posúdiť ako porušenie pracovnej disciplíny.
• Zmena miesta výkonu práce: Miesto výkonu práce je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy a môže byť zmenené len na základe dohody strán. Môže ním byť obec, časť obce alebo inak určené miesto.
• Zmena mzdy: Zmena mzdy je tiež zmenou pracovnej zmluvy, ktorá vyžaduje súhlas oboch strán.

Domácka práca a telepráca ako špecifické zmeny pracovných podmienok

Aj v súvislosti s rozvojom informačno - komunikačných technológií sa na slovenskom pracovnom trhu čím ďalej tým častejšie stretávame so špecifickými pracovnými pomermi, kedy zamestnanci vykonávajú prácu doma alebo na inom dohodnutom mieste mimo priestorov svojich zamestnávateľov. Zákonník práce upravuje dva druhy pracovného pomeru spĺňajúceho uvedenú charakteristiku - domácku prácu a teleprácu, a tiež odchýlky, ktoré sa na takto dojednaný pracovný pomer vzťahujú. Na to, aby zamestnanec mohol vykonávať prácu v domácnosti (domácka práca alebo telepráca), vyžaduje sa dohoda zachytená v pracovnej zmluve (§ 52 ods. 2 Zákonníka práce).

Práva a povinnosti pri domáckej práci a telepráci

V zásade platí, že pri výkone práce z domu platia na výkon pracovnej činnosti rovnaké podmienky ako na tých zamestnancov, ktorí prácu vykonávajú na pracovisku zamestnávateľa. Zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu má právo počas jeho nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni, ak mu nie je v tomto čase nariadená alebo s ním dohodnutá pracovná pohotovosť alebo práca nadčas, počas čerpania dovolenky, sviatku, pre ktorý práca odpadla, a prekážky v práci nepoužívať pracovné prostriedky slúžiace na výkon domáckej práce alebo telepráce.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Skúšobná doba a jej vplyv na zmeny v pracovnej zmluve

Skúšobná doba je upravená v § 45 Zákonníka práce. V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu možno dohodnúť len jedenkrát a nemožno ju predlžovať, s výnimkou predĺženia o prekážky v práci na strane zamestnanca.

Ukončenie pracovného pomeru a zmeny v pracovnej zmluve

Ak zamestnanec nesúhlasí so zmenou pracovnej zmluvy, zamestnávateľ mu môže dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, s výpovednou dobou a s nárokom na odstupné podľa § 76 ods. Namiesto výpovede, sa môžete so zamestnávateľom dohodnúť o Vašom skončení a uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru, v ktorej bude uvedený dôvod nadbytočnosti, s nárokom na odstupné ale už podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce.

Doba určitá a doba neurčitá: Ako sa mení trvanie pracovného pomeru?

Pracovný pomer na dobu určitú je možné dojednať najdlhšie na 2 roky. Dojednanú dobu určitú je možné predĺžiť alebo dohodnúť opakovane, ale len za nasledujúcich podmienok: 1) Štandardne je možné v rámci dvoch rokov pracovný pomer na dobu určitú predĺžiť alebo opakovane dohodnúť najviac dvakrát. Opätovne dohodnutým pracovným pomerom na dobu určitú sa rozumie taký pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na dobu určitú medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom.

Záver: Dodatok a zmena pracovnej zmluvy - kľúčové rozdiely

Hoci sa pojmy "dodatok" a "zmena" pracovnej zmluvy často používajú zameniteľne, je dôležité si uvedomiť, že dodatok je formálny dokument, ktorý slúži na realizáciu zmeny dohodnutých pracovných podmienok. Zmena pracovnej zmluvy vyžaduje súhlas oboch strán a musí byť vykonaná písomne. Dodržiavanie týchto pravidiel je kľúčové pre zabezpečenie práv a povinností zamestnávateľa aj zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať

tags: #pracovná #zmluva #dodatok #alebo #zmena #rozdiel