
V exekučnom konaní sa často stretávame so situáciou, kedy povinný, voči ktorému sa exekúcia vedie, nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a zároveň uhradiť trovy exekúcie. Tento článok sa zaoberá problematikou náhrady trov exekúcie v prípadoch, keď povinný zomrie v priebehu exekúcie a dedičské konanie je zastavené pre jeho nemajetnosť. Analyzuje sa, či má v takomto prípade trovy exekúcie znášať oprávnený a aké sú právne východiská pre takéto rozhodnutie.
Podstata problému spočíva v určení, či v prípade, ak povinný v priebehu exekúcie zomrel a dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť podľa § 175h ods. 1 O.s.p., má byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP (z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať), alebo podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP (z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie).
Riešenie tejto otázky má zásadný význam, nakoľko od neho závisí, či sa pre rozhodnutie o trovách exekúcie aplikuje ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie) alebo ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (nemajetnosť povinného).
Väčšinový názor senátu Najvyššieho súdu SR sa prikláňa k tomu, že ak je dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, exekúcia sa zastavuje podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, a teda trovy exekúcie znáša oprávnený.
Sudca JUDr. Rudolf Čirč zastáva odlišný názor. Podľa neho smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Ak vymáhaná povinnosť neprešla na dedičov z dôvodu zastavenia dedičského konania, exekúcia musí byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku sa podľa neho používa len vtedy, ak povinný právne existuje a posudzuje sa jeho majetnosť.
Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom
Zároveň uvádza, že rozhodujúcim kritériom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie je v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie.
Oprávnený, spoločnosť Lunar, spol. s r.o., podal návrh na zastavenie exekúcie vedenej proti spoločnosti CEMENT, spol. s r.o. z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor JUDr. Ján Pyšný oprávnenému oznámil, že exekúciu nie je možné vykonať z dôvodu nedostatku majetku u povinného, pretože majetok dlžníka nepostačuje ani na krytie nákladov exekučného konania.
V zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. Súd však môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady o úhrade trov exekúcie povinným.
Podľa § 203 ods. 1 EP je možné uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, ak nesie na zastavení konania zavinenie. V prípade, ak povinný zomrel ako nemajetný, súd by mal skúmať, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie.
Ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku hovorí, že ak sa exekúcia zastaví preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. JUDr. Čirč však zastáva názor, že toto ustanovenie je potrebné interpretovať v nadväznosti na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a že aj v tomto prípade je povinnosť oprávneného hradiť trovy exekúcie závislá od jeho zavinenia na zastavení exekúcie.
Prečítajte si tiež: Náhrada škody a nemocenské
Prečítajte si tiež: Náhrada daňového bonusu: Kompletný prehľad
tags: #náhrada #trov #exekúcie #oprávneným #pre #nemajetnosť