
Pracovná zmluva je základným pilierom pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. S pracovnou zmluvou sa v praxi a počas pracovného života stretne každý. Na jej základe vznikajú práva a povinnosti oboch strán, pričom jej obsah je presne upravený Zákonníkom práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Je to nevyhnutný dokument, ktorý zabezpečuje stabilitu a ochranu oboch strán pracovného vzťahu. Preto je dôležité venovať jej príprave a kontrole dostatočnú pozornosť.
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pracovná zmluva by mala byť vyhotovená v písomnej forme, avšak nedodržanie tejto formy zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) nesankcionuje neplatnosťou. To znamená, že ak pracovná zmluva nemá písomnú podobu, neznamená to, že je neplatná. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy môže sankcionovať príslušný inšpektorát práce ako porušenie § 42 ods. 1 Zákonníka práce. Písomná forma je povinná pre všetky pracovné zmluvy.
Podľa § 43 Zákonníka práce musia byť v pracovnej zmluve povinne dohodnuté štyri podstatné náležitosti, bez ktorých by zmluva nebola platná. Povinným obsahom pracovnej zmluvy (§ 43 ods. 1 Zákonníka práce) sú štyri podstatné náležitosti. Podstatné obsahové náležitosti pracovnej zmluvy majú primárny význam pre rozsah dispozičnej právomoci zamestnávateľa voči zamestnancovi.
Zmluva musí presne definovať, akú prácu budete vykonávať. Druh práce by mal vymedzovať, akú prácu bude zamestnanec vykonávať. V pracovnej zmluve sa vyjadruje uvedením konkrétnej pozície. Hoci postačuje stručná charakteristika, ak je v zmluve uvedený len všeobecný názov pozície (napr. Asistent), bez ďalšieho spresnenia je to pre vás nevýhodné. Stručná charakteristika opisuje, čo je pracovná náplň. Zamestnávateľ by vám totiž mohol priradiť aj úlohy, s ktorými ste nepočítali. Podľa § 43 ods. 2. Nie je vylúčené, aby si zamestnanec so zamestnávateľom dohodol aj viac miest výkonu práce.
Miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec. Určuje, kde bude zamestnanec vykonávať svoju prácu. Možností ako uviesť miesto výkonu práce je niekoľko. Ak má zamestnávateľ viacero prevádzok, postačí uviesť názov prevádzky, v ktorej bude zamestnanec pracovať. V takomto prípade je vhodné doplniť aj sídlo prevádzky pre jej jednoznačnú identifikáciu. Zamestnávateľ môže v pracovnej zmluve uviesť aj viacero miest výkonu práce. V najširšom ponímaní je možné ako miesto výkonu práce uviesť aj obec, v ktorej bude zamestnanec pracovať. Môže ísť o konkrétnu adresu (napr. sídlo firmy), obec, časť obce alebo širšie určené miesto. Miesto výkonu práce a rozsah jeho vymedzenia závisia od povahy práce, ktorú zamestnanec vykonáva. Môže byť vymedzené názvom obce, časťou obce alebo môže byť inak určené (napr.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Pracovný pomer vzniká dňom, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu do práce. Deň nástupu do práce je ďalšou z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy, ktoré musí vždy obsahovať. Zamestnanec si so zamestnávateľom zvyčajne dohadujú ako deň nástupu do práce konkrétny deň vyjadrený kalendárnym dňom, tento okamih však môže byť vyjadrený aj iným spôsobom, avšak ten nesmie vzbudzovať pochybnosti o tom, čo tým zamestnanec so zamestnávateľom chceli dohodnúť. Možno ho dohodnúť konkrétnym kalendárnym dňom alebo konkrétnou udalosťou. Dátum nástupu do práce môže pripadnúť aj na deň pracovného pokoja.
Mzdové podmienky, pričom § 43 ods. Mzdové podmienky sú tiež obsahovou náležitosťou pracovnej zmluvy. V pracovnej zmluve musí byť samozrejme aj suma, ktorú budete za prácu vyplácať alebo dostávať. Pracovná zmluva musí obsahovať dohodnutú sumu mzdy, ako aj podmienky jej vyplácania (napríklad termín splatnosti). Mzda nesmie klesnúť pod zákonnú minimálnu mzdu.
Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, tak tie mzdové podmienky, ktoré boli dohodnuté v kolektívnej zmluve, sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac však počas 12 mesiacov. Uvedené vyplýva z § 43 ods.
Okrem štyroch podstatných náležitostí, pracovná zmluva môže obsahovať aj ďalšie dôležité body, ktoré upravujú pracovný pomer.
Zmluva by mala špecifikovať dĺžku vášho týždenného pracovného času a počet dní dovolenky.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Skúšobná doba, obdobie, počas ktorého sa hodnotí vhodnosť zamestnanca na danú pracovnú pozíciu. Môže byť dohodnutá najviac na 3 mesiace a u vedúcich zamestnancov na 6 mesiacov. Ak je v zmluve uvedená dlhšia, platí len zákonná lehota. Dôležité je, že skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne najneskôr v deň nástupu do práce.
Zmluva môže byť uzatvorená na dobu určitú alebo neurčitú. Pracovný pomer na určitú dobu skončí uplynutím dohodnutého času. Pracovný pomer na určitú dobu má pevne stanovené trvanie a možno ho dohodnúť najdlhšie na dva roky. Predĺžiť alebo opätovne si ho dohodnúť (v rámci dvoch rokov) je možné najviac dvakrát. Je to typ pracovného vzťahu, ktorý sa skončí automaticky po uplynutí dohodnutého obdobia, čiže má presne stanovený začiatok aj koniec. Najčastejšie sa využíva napríklad na sezónne práce (v hotelierstve, poľnohospodárstve) alebo pri dočasných projektoch, či pri zastupovaní neprítomného zamestnanca (napr. ak je na materskej dovolenke). Ak sa uzatvára pracovný pomer na určitú dobu, podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy sa stáva aj určenie doby trvania pracovného pomeru.
Pracovná náplň, pracovné oblečenie a ochranné pomôcky, možnosti ďalšieho vzdelávania, zamestnanecké benefity, dodatočné plnenia pre zamestnanca, napr.
Podmienky ukončenia pracovného pomeru.
Dohodu o prácach mimo pracovného pomeru je možné uzatvoriť len na dobu určitú, a to maximálne na 1 rok (12 mesiacov). Dohodu o vykonaní práce - uzatvára sa s fyzickou osobou na prácu, ktorá je obmedzená určitým výsledkom. Maximálny rozsah práce nesmie presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku. Dohodu o pracovnej činnosti - využíva sa pri príležitostných činnostiach vymedzených druhom práce. Dohodu o brigádnickej práci študenta - vzťahuje sa na fyzické osoby, ktoré ešte nedovŕšili vek 26 rokov a zároveň sú žiakmi strednej školy alebo študentmi dennej formy vysokej školy.
Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať
Pracovná zmluva by mala obsahovať len podstatné náležitosti a doplňujúce ustanovenia, ktoré sú v súlade so Zákonníkom práce SR a inými predpismi.
Okrem toho je v pracovnej zmluve nevhodné uvádzať napríklad osobné údaje zamestnanca, ktoré nie sú relevantné pre výkon práce. V pracovnej zmluve nemožno platne dohodnúť zmluvnú pokutu za porušenie povinností.
Pomerne diskutovaná novela Zákonníka práce bola schválená Národnou radou Slovenskej republiky dňa 4.10. 2022. Táto novela nadobudla účinnosť 1.11. 2022. Novelou Zákonníka práce zákonom č. 350/2022 Z. z. sa s účinnosťou od 1. novembra 2022 menia pravidlá upravujúce povinné a iné náležitosti pracovnej zmluvy.
Od 1. Okrem uvedených všeobecných povinných náležitostí je zamestnávateľ v pracovnej zmluve povinný dohodnúť aj osobitné povinné náležitosti konkrétnej formy práce, o ktorých to ustanovuje Zákonník práce alebo osobitný predpis (napr.
Zamestnávateľ bude mať možnosť poskytnúť dodatočné informácie zamestnancovi neskôr, ak ich neobsahuje pracovná zmluva. Podmienky uvedené v písmenách a), b) a d) zamestnávateľ oznámi zamestnancovi písomne (napr. § 47a Informovanie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania (1) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania najmenej v rozsahu týchto údajov, ak ich neobsahuje pracovná zmluva: a) spôsob určovania miesta výkonu práce alebo určenie hlavného miesta výkonu práce, ak sú v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu práce, b) ustanovený týždenný pracovný čas, údaj o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času vrátane predpokladaných pracovných dní a vyrovnávacieho obdobia podľa § 86, § 87 a 87a, rozsah a čas poskytnutia prestávky v práci, nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni, pravidlá práce nadčas vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas, c) výmera dovolenky alebo spôsob jej určenia, d) splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov, e) pravidlá skončenia pracovného pomeru, dĺžka výpovednej doby alebo spôsob jej určenia, ak v čase poskytnutia informácie nie je známa, lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, f) právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom, ak sa poskytuje, a jej rozsah.
Písomnú informáciu je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi• do siedmich dní od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje podľa písm. a), b) a d),• do štyroch týždňov od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje podľa písm. Informáciu zamestnávateľ poskytuje v listinnej podobe. Ak doba výkonu práce v cudzine presiahne štyri po sebe nasledujúce týždne, zamestnávateľ poskytne túto informáciu pred odchodom zamestnanca na výkon práce do štátu mimo územia Slovenskej republiky.
V zmysle prechodných ustanovení Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer vznikol pred 1. novembrom 2022, písomnú informáciu v rozsahu povinných údajov len vtedy, ak zamestnanec o tieto údaje požiada a ak mu zamestnávateľ tieto údaje už neposkytol podľa predpisov účinných do 31. októbra 2022.
Zákonník práce však od 1.11.2022 doplnil, že „U zamestnanca s pracovným pomerom na určitú dobu nesmie byť dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru.“ Zmena tohto ustanovenia vychádza z čl. 8 ods. Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň.
Doručovanie písomností je upravené v § 38 Zákonníka práce a ustanovuje povinnosť zamestnávateľa doručovať informácie o vzniku, zániku alebo zmeny povinností zamestnanca vždy do vlastných rúk. Novela Zákonníka však upravila túto všeobecnú minimálnu dĺžku úložnej lehoty, a to na 10 dní („Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Ak teda zamestnávateľ posiela zamestnancovi výpoveď prostredníctvom poštovej zásielky a zároveň chce, aby to dotyčnému dorazilo ešte v daný mesiac, mal by ju odoslať najneskôr 17.
Práve preto zákonodarca Novelou v § 38a upravuje formu poskytovania týchto informácii: „Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi informáciu, ktorá sa podľa tohto zákona alebo iného pracovnoprávneho predpisu poskytuje v písomnej forme, v listinnej podobe; zamestnávateľ môže túto informáciu poskytnúť v elektronickej podobe, ak zamestnanec má k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť a vytlačiť a zamestnávateľ uchová doklad o jej odoslaní alebo o jej prijatí, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Novela nám konkretizuje písomnú podobu na listinnú formu a zároveň spresňuje podmienky odosielania informácii v elektronickej podobe. Výnimka, kedy zamestnávateľ nemôže poskytovať informácie elektronickým spôsobom platí v prípadoch, kedy Zákonník práce elektronickú komunikáciu nepripúšťa.
Používanie vzorov pracovných zmlúv dostupných na internete je v podnikateľskej praxi pomerne rozšírené. Tieto dokumenty môžu byť dobrým východiskom, avšak ich mechanické preberanie bez odbornej úpravy často vedie k nejasne a nepresne formulovaným zmluvám, ktoré nezohľadňujú konkrétne podmienky pracovného pomeru.
Ak zamestnanec zistí, že pracovná zmluva obsahuje nejasnosti, je potrebné ich ihneď prerokovať so zamestnávateľom. V prípade, že zmluva obsahuje nesprávne alebo zavádzajúce informácie, zamestnanec má právo požiadať o ich opravu.
Peter Makýš upozorňuje: „Neexistuje žiadna zákonom stanovená lehota, do ktorej musí uchádzač o zamestnanie pracovnú zmluvu podpísať.
Pred podpisom pracovnej zmluvy je dôležité venovať pozornosť niekoľkým kľúčovým bodom, ktoré často určujú, aké jasné a spravodlivé sú vaše pracovné podmienky. Pýtajte sa, čo vám nie je jasné. Nebojte sa zmluvu odmietnuť, ak s ňou nie ste spokojní. Dobrá zmluva je základom pre transparentný a férový pracovný vzťah.
tags: #pracovná #zmluva #náležitosti