
Vytvorenie pracovnej zmluvy je kľúčovým krokom pri zamestnávaní nových pracovníkov. Zamestnávatelia majú v tejto súvislosti rôzne povinnosti, vrátane tých, ktoré sa týkajú úradu práce. Tento článok sa zameriava na pracovnú zmluvu a povinnosti, ktoré s ňou súvisia, pričom zohľadňuje legislatívne zmeny a rôzne aspekty pracovnoprávnych vzťahov.
Vláda Slovenskej republiky prijala v júli 2010 programové vyhlásenie s cieľom naštartovať udržateľný ekonomický rast a vytvárať nové pracovné príležitosti. Kľúčové opatrenia sa zameriavajú na odstránenie bariér rastu zamestnanosti a umožnenie pružných foriem pracovných úväzkov. V tejto súvislosti boli navrhnuté zmeny v Zákonníku práce, ktoré sa dotýkajú rôznych oblastí pracovnoprávnych vzťahov.
Zmeny v § 9 ods. 3 Zákonníka práce sa navrhujú na účel zadefinovania vedúceho zamestnanca, ktorý sa ako pojem používa v celom Zákonníku práce. Znaky vedúceho zamestnanca vychádzajú z platného a účinného znenia § 9 ods. 2.
Zmeny v § 29a Zákonníka práce sa navrhujú na účel zavedenia fikcie, že ak dochádza pri prevode podniku k podstatným zmenám pracovných podmienok (hlavne zmena podstatných náležitostí pracovnej zmluvy) a zamestnanec so zmenami nesúhlasí, pracovný pomer sa skončí [fikcia dohody podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce] a zamestnanec má právo na odstupné.
Zmeny v § 48 Zákonníka práce sú odôvodnené potrebou spružniť pracovnoprávne vzťahy a podporiť vytváranie nových pracovných miest, hoci aj na dobu určitú.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Zmeny v § 49a Zákonníka práce sa navrhujú s cieľom zakotviť inštitút tzv. deleného pracovného miesta. Podstatou tohto inštitútu je, že ide o pracovné miesto na plný pracovný úväzok, na ktoré sú zaradení dvaja zamestnanci (prípadne aj viac zamestnancov - kombinácie sa neobmedzujú), ktorí si majú rozdeliť pracovný čas a úlohy, ktoré vyplývajú z tohto pracovného miesta.
Zmeny v § 62 Zákonníka práce majú za cieľ zvýšiť flexibilitu skončenia pracovného pomeru zavedením základnej výpovednej doby v dĺžke jeden mesiac, ktorá umožní flexibilitu a zníženie nákladov zamestnávateľa pri pracovných pomeroch, ktoré trvajú len krátku dobu.
Zmeny v § 76 Zákonníka práce navrhujú na účel optimalizácie nastavenia plnenia zamestnávateľa (odstupné) v prípade skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
Nový § 83a Zákonníka práce sa zavádza s cieľom umožniť v pracovnoprávnych vzťahoch uzatvorenie konkurenčnej doložky pre čas po skončení pracovného pomeru s vybranou skupinou zamestnancov.
Zmeny v § 88, § 89, § 143 Zákonníka práce, ako aj nové ustanovenie § 104a Zákonníka práce sa zavádzajú na účel spružnenia právnej úpravy pružného pracovného času a zavedenia plného pružného pracovného času.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Zmeny v § 85a Zákonníka práce sa zavádzajú na účel umožnenia výkonu práce nad rozsah 48 hodín týždenne v priemere niektorým zamestnancom, a to v súlade s čl. 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch úpravy pracovného času.
Zmeny v § 103 Zákonníka práce sa zavádzajú na účel viazania práva zamestnanca na vyššiu výmeru dovolenky pri dosiahnutí určitého veku.
Zmeny v § 121 Zákonníka práce sa zavádzajú na účel zvýšenia možnosti kumulovania pracovného voľna, ktoré sa poskytuje za prácu nadčas na určité obdobie.
Zmeny v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa navrhujú s cieľom vytvoriť právny rámec pre implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci.
Pred uzavretím pracovnej zmluvy má zamestnávateľ niekoľko povinností, ktoré musí splniť.
Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať
Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný zisťovať, či uchádzač spĺňa predpoklady na vykonávanie práce vo verejnom záujme podľa § 3 zákona č. 552/2003 Z. z., a u pedagogických a odborných zamestnancov aj predpoklady podľa § 9 až 18 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zamestnávateľ je povinný vyžiadať si od budúceho zamestnanca predloženie určitých dokladov, ako napríklad:
Zamestnávateľ môže od uchádzača vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať.
Pracovná zmluva sa musí uzavrieť písomne, najneskôr v deň nástupu do práce. Zamestnávateľ je povinný uzavrieť pracovnú zmluvu písomne.
U zamestnanca, ktorý má vykonávať funkciu štatutárneho orgánu a u ktorého osobitný predpis ustanovuje vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu, vzniká pracovný pomer dňom vymenovania do funkcie, ak vymenovanie predchádza dňu, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu do práce.
Pracovný pomer vznikne aj vtedy, ak zamestnanec v dohodnutý deň nenastúpi do práce pre prekážku v práci a ak o tejto prekážke zamestnávateľa do troch pracovných dní upovedomí. Od pracovnej zmluvy možno odstúpiť, len kým zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň bez toho, že by mu v tom bránila prekážka v práci, alebo do troch pracovných dní neupovedomí zamestnávateľa o tejto prekážke.
Podmienky, za ktorých môže byť prijatý do pracovnoprávneho vzťahu cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ustanovuje § 21 až 24 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Pracovná zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti, ako napríklad:
Okrem toho môže pracovná zmluva obsahovať aj ďalšie dohodnuté podmienky, ako napríklad:
Pri uzatvorení pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu. Výšku a zloženie funkčného platu je zamestnávateľ povinný písomne oznámiť zamestnancovi aj pri zmene druhu práce a pri úprave funkčného platu.
V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace. Skúšobnú dobu dohodnutú v pracovnej zmluve nemožno predlžovať. Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.
Počas zamestnávania zamestnanca v pracovnom pomere má zamestnávateľ mnoho pravidelne sa opakujúcich povinností.
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti upravuje vzťahy medzi právnickými a fyzickými osobami pri uplatňovaní tohto zákona. Definícia zamestnávateľa na účely tohto zákona je uvedená v § 3 ods. 2, pričom sa za zamestnávateľa považuje aj právnická alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúra dočasného zamestnávania, agentúra podporovaného zamestnávania, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva vzdelávanie a prípravu pre trh práce.
Zákon definuje pojem "uchádzač o zamestnanie" ako osobu, ktorá intenzívne, aktívne a preukázateľne hľadá zamestnanie.
Za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie sa považuje uchádzač, ktorý spĺňa niektoré kritériá, ako napríklad:
Zákonník práce upravuje právo zamestnanca na slobodný výber zamestnávateľa. Analogicky má aj zamestnávateľ právo vybrať si zamestnanca, s ktorým uzatvorí pracovný pomer. Zamestnávateľ je obmedzený pri výbere zamestnanca iba v prípadoch, ak to priamo vyplýva zo Zákonníka práce, alebo ak to vyplýva z osobitných predpisov (obmedzenia veku, zdravotnej spôsobilosti, psychickej spôsobilosti, odbornej spôsobilosti, povinnosti mať povolenie na výkon práce cudzinca, a pod.).
V posledných rokoch došlo k viacerým zmenám v Zákonníku práce, ktoré majú dopad na povinnosti zamestnávateľov. Tieto zmeny sa týkajú napríklad:
Je dôležité, aby zamestnávatelia poznali tieto zmeny a prispôsobili im svoje postupy.
tags: #pracovná #zmluva #predkladanie #úradu #práce #povinnosť