
Skrátený pracovný úväzok sa stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, a to najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Na Slovensku je táto forma zamestnania upravená Zákonníkom práce a ponúka flexibilitu pre zamestnancov aj zamestnávateľov.
Skrátený pracovný úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok, je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Typickým znakom je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka práce nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni.
Skrátený úväzok je obyčajne práca na trvalý pracovný pomer na rozdiel napríklad od dohody o brigádnickej práci študenta, ktorá je mimopracovným pomerom.
Skrátený úväzok má viaceré zamestnanecké a sociálne výhody, ktoré pri práci na dohodu nie sú. Ponúka možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života.
Je len na zvážení každého človeka, ktoré z výhod a nevýhod sú pre neho dôležité a podľa nich sa rozhodne prijať prácu na skrátený úväzok alebo prácu na dohodu.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Čo sa týka Slovenska práca na skrátený úväzok nie je tak bežná ako je tomu v iných krajinách EÚ. Zamestnaných na skrátený úväzok je len okolo 4% všetkých zamestnaných ľudí. Je to neporovnateľné napr. s Holandskom kde je takto zamestnaných okolo 50% zo všetkých pracujúcich.
Práca na skrátený úväzok je typická najmä pre ženy, ktorým tak popri práci zostáva viac času na starostlivosť o deti a domácnosť. Okrem žien ju často využívajú aj študenti, ktorí ešte nemajú možnosť pracovať na plný úväzok kvôli študijným povinnostiam. Dôvod prečo možnosť skráteného úväzku využíva tak málo Slovákov a Sloveniek je v podstate jednoznačný. Sú ním nízke mzdy a často až nemožnosť uživiť seba a svoju rodinu pri práci na skrátený úväzok. Nie je náhoda, že práve v ekonomicky vyspelejších krajinách s vysokou priemernou mzdou je niekoľkonásobne viac ľudí zamestnaných na skrátený úväzok.
Možnosť zamestnania na skrátený pracovný úväzok zamestnávateľ obyčajne uverejní už v pracovnej ponuke, príp. upovedomí uchádzača na pracovnom pohovore, že je aj takáto možnosť. Aj sám zamestnanec môže túto možnosť navrhnúť, potom je už len na zvážení zamestnávateľa či príjme aj túto možnosť, resp. ako bude pracovný úväzok skrátený.
Zamestnanecovi na skrátený úväzok sa vypláca mzda, ktorá je pomernou časťou riadnej mesačnej mzdy (pri plnom pracovnom úväzku). Okrem toho mzda nie je nijak inak upravovaná, t.j. navyšovaná alebo znižovaná. Rovnako pomerovo platí aj stanovenie minimálnej mzdy pri skrátenom pracovnom úväzku.
Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Spoločnosť zamestnáva troch zamestnancov, ktorí všetci pracujú na trvalý pracovný pomer. Zamestnanec č.1 pracuje na plný pracovný úväzok (8 hodinový), zamestnanec č. 2 pracuje na 3/4 pracovný úväzok (6 hodinový) a zamestnanec č.3 na polovičný pracovný úväzok (4 hodinový). a zamestnancovi č.3, ktorý pracuje na polovičný pracovný úväzok bude vyplatená presná polovica, čo je 400 EUR/mes.
Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.
Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku.
Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. 4 týždne dovolenky (20 pracovných dní) ročne, ak je zamestnanec v pracovnom pomere na plný pracovný úväzok (t. j.
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.
Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať
Pracovná zmluva je dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorá zakladá pracovný pomer. Mnohé bežné inštitúty pracovného práva sú platné, len ak sú zahrnuté v pracovnej zmluve (napríklad skúšobná doba).
uzatvorená podľa § 42 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákonník práce“) (ďalej aj ako „zmluva“)
Obchodné meno: [Začnite písať meno alebo IČO spoločnosti]
Sídlo:
DIČ:
(ďalej ako „zamestnávateľ")
[Vyplňte údaje zamestnanca]
(ďalej ako „zamestnanec")
(Zamestnávateľ a zamestnanec ďalej spolu aj ako „zmluvné strany“ a každý jednotlivo ako „zmluvná strana“).
Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli na založení pracovného pomeru touto písomnou pracovnou zmluvou a za týchto podmienok:
Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
Skúšobná doba môže byť dohodnutá najdlhšie na 3 mesiace. U vedúceho zamestnanca je najviac 6 mesiacov.
Deň nástupu do zamestnania je stanovený: [dátum].
Táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú odo dňa podpisu oboma zmluvnými stranami.
Skúšobná doba je medzi zmluvnými stranami dohodnutá v trvaní [počet] mesiacov.
Zamestnávateľ môže pracovný pomer skončiť: písomnou dohodou, písomnou výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru, skončením v skúšobnej dobe.
V skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni predo dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je jeden mesiac.
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je:
V prípade, ak je daná výpoveď z iných dôvodov ako uvedených v odseku 4 tohto článku, je výpovedná doba dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.
Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace.
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
Zamestnanec sa zaväzuje:
zachovať dôvernosť informácií o obchodoch, podnikateľských zámeroch a o podnikateľskej činnosti zamestnávateľa, ako aj akékoľvek iné informácie, ktoré by mohli akokoľvek ohroziť záujmy zamestnávateľa, a to aj počas obdobia 2 rokov po ukončení pracovného pomeru v zmysle pracovnej zmluvy;
zachovať dôvernosť informácií o obchodných, technických, organizačných a iných skutočnostiach, o ktorých v súvislosti s výkonom práce podľa tejto alebo pracovnej zmluvy získa vedomosť a ktoré majú zostať utajené ako obchodné tajomstvo.
Zamestnanec sa zaväzuje, že nebude využívať dobré meno zamestnávateľa pre získavanie vlastného alebo cudzieho prospechu, ktorý by inak nebol dosiahnuteľný.
Zamestnanec sa zaväzuje, že nebude pre zamestnávateľa, bez jeho súhlasu, zabezpečovať dodanie tovarov alebo služieb, ak by dodávateľom bola osoba, na ktorej podnikaní sa zamestnanec priamo alebo nepriamo zúčastňuje.
Zamestnanec sa zaväzuje, že v období platnosti tejto zmluvy nebude:
V prípade porušenia uvedených povinností je zamestnanec povinný nahradiť všetku škodu, ktorú by svojím konaním zamestnávateľovi spôsobil.
Zamestnávateľ je povinný:
Zamestnávateľ v súlade so zákonníkom práce oboznámil zamestnanca pri nástupe do zamestnania so všetkými predpismi na výkon práce zamestnanca sa vzťahujúcimi, a to ako všeobecne záväznými právnymi predpismi, tak aj internými predpismi platnými u zamestnávateľa.
Zamestnanec je povinný:
Ak sa zamestnanec nemôže dostaviť do práce pre prekážku v práci a prekážka v práci je zamestnancovi vopred známa, je zamestnanec povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Ak spočíva prekážka v práci v práceneschopnosti pre chorobu alebo úraz, preukazuje sa príslušným lekárskym potvrdením. Oznámenie neprítomnosti v práci je možné vykonať telefonicky alebo písomne štatutárnemu zástupcovi zamestnávateľa.
Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi povinnosť zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Účasť na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Zamestnávateľ poskytuje odbornú prípravu v rozsahu [počet] hodín.
Zmluvné strany sa dohodli, že na účely plnenia si povinností vyplývajúcich zamestnancovi z tejto pracovnej zmluvy bude zamestnancovi pridelené:
Zamestnanec je povinný najneskôr v posledný deň trvania pracovného pomeru odovzdať zamestnávateľovi všetky predmety, veci a dokumenty, ktoré mu zamestnávateľ zveril, ktoré mu boli poskytnuté, alebo ktoré zamestnanec získal v súvislosti s výkonom práce u zamestnávateľa, a ktoré patria zamestnávateľovi.