
Tento článok sa zameriava na komplexnú problematiku pracovných zmlúv s členmi štatutárnych orgánov, najmä konateľov spoločností s ručením obmedzeným (s.r.o.). Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad o rôznych aspektoch tejto témy, vrátane rozdielov medzi mandátnou zmluvou a zmluvou o výkone funkcie, možnosti výkonu funkcie konateľa bez zmluvy, otázky odmeňovania a schvaľovania odmien, ako aj o možnosti súbehu funkcie konateľa a zamestnanca v jednej osobe.
Štatutárny orgán, ako napríklad konateľ s.r.o., je kľúčovou osobou zodpovednou za obchodné vedenie spoločnosti. Jeho postavenie a vzťah so spoločnosťou však môžu byť upravené rôznymi spôsobmi, čo vedie k nejasnostiam a otázkam ohľadom práv a povinností oboch strán. V tomto článku sa pokúsime rozjasniť túto komplexnú oblasť a poskytnúť praktické rady pre konateľov aj spoločníkov spoločností.
Často sa stretávame s otázkou, aký je rozdiel medzi mandátnou zmluvou a zmluvou o výkone funkcie konateľa. Je dôležité si uvedomiť, že zmluva o výkone funkcie konateľa nie je osobitný zmluvný typ definovaný Obchodným zákonníkom. Ide o všeobecné pomenovanie pre zmluvu, ktorá upravuje vzťah medzi konateľom a spoločnosťou.
V zmysle § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy o výkone funkcie nevyplýva iné určenie práv a povinností, potom sa na takýto vzťah primerane aplikujú ustanovenia o mandátnej zmluve. To znamená, že mandátna zmluva môže byť použitá na úpravu vzťahov medzi konateľom a spoločnosťou a v takom prípade sa považuje za zmluvu o výkone funkcie.
Zmluvou o výkone funkcie konateľa však môže byť aj iná zmluva ako mandátna. Môže ísť o tzv. nepomenovanú zmluvu, ktorá kombinuje prvky mandátnej zmluvy s prvkami iných zmlúv, napríklad zmluvy o dielo alebo zmluvy o spolupráci. Dôležité je, aby zmluva jasne definovala práva a povinnosti oboch strán, vrátane rozsahu právomocí konateľa, jeho zodpovednosti a podmienok odmeňovania.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Je konateľ povinný mať uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou na výkon svojej funkcie? Odpoveď je nie. Konateľ môže svoju funkciu vykonávať aj bez zmluvy. V takom prípade sa jeho práva a povinnosti riadia priamo zákonom, konkrétne ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Podľa § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak konateľ vykonáva funkciu bez zmluvy, jeho hlavné práva a povinnosti vyplývajú zo zákona. To znamená, že konateľ je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a dodržiavať príslušné právne predpisy.
Hoci zákon umožňuje výkon funkcie konateľa bez zmluvy, tento postup sa neodporúča. Absencia zmluvy môže viesť k nejasnostiam a nezrovnalostiam v budúcnosti, najmä pokiaľ ide o rozsah právomocí konateľa, jeho zodpovednosť a podmienky odmeňovania. Preto je vždy lepšie mať vzťah medzi konateľom a spoločnosťou upravený písomnou zmluvou.
Otázka odmeňovania konateľa je často predmetom diskusií. Akým spôsobom je riešená odmena pre konateľa, ktorý má uzavretú zmluvu so spoločnosťou, resp. nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu?
V prípade, že má konateľ so spoločnosťou uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, jeho odmena je upravená touto zmluvou. Zmluva by mala jasne definovať výšku odmeny, spôsob jej výpočtu, termín splatnosti a prípadné ďalšie zložky odmeny, ako napríklad podiel na zisku alebo prémie.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Ak konateľ nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu, prislúcha mu tzv. "obvyklá odmena". Pojem "obvyklá odmena" vychádza z ustanovenia § 571 ods. 3 Obchodného zákonníka a predstavuje sumu, ktorá je bežná za výkon danej funkcie v danom mieste a čase. Výška obvyklej odmeny sa určuje s ohľadom na rozsah a náročnosť činnosti konateľa, ako aj na hospodárske výsledky spoločnosti.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka, do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným patrí okrem iného aj schvaľovanie odmeny konateľov. To znamená, že o výške odmeny konateľa rozhoduje valné zhromaždenie spoločníkov. Ak má konateľ uzavretú zmluvu s firmou, odmenu mu môže schváliť valné zhromaždenie. V prípade, že konateľ nemá uzatvorenú zmluvu, valné zhromaždenie rozhoduje o výške jeho obvyklej odmeny.
Častou otázkou je, či môže mať konateľ so spoločnosťou uzavretú aj pracovnú zmluvu. Odpoveď je áno, ale s určitými obmedzeniami.
Vzťah medzi konateľom a spoločnosťou je vždy posudzovaný ako obchodnoprávny vzťah, nie ako pracovný pomer. Ak by taká pracovná zmluva vznikla, bola by posúdená ako neplatná. To znamená, že konateľ nemôže byť zamestnaný v spoločnosti na funkciu konateľa.
Nie je však vylúčené, aby osoba, ktorá je konateľom spoločnosti, bola zároveň zamestnaná v danej spoločnosti, ale nie na funkciu konateľa, ale napríklad ako vodič, pekár, administratívny pracovník a podobne. V takom prípade má táto osoba dva právne vzťahy so spoločnosťou: obchodnoprávny vzťah ako konateľ a pracovnoprávny vzťah ako zamestnanec.
Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať
V praxi sa často stretávame s tzv. manažérskou zmluvou, ktorá sa používa na úpravu podmienok vedúcich zamestnancov, vrátane konateľov.
Manažérska zmluva nie je osobitný zmluvný typ definovaný slovenským právom. Ide o zmluvu, ktorá upravuje podmienky výkonu vedúcej alebo riadiacej funkcie. Ak manažérska zmluva obsahuje všetky náležitosti pracovnej zmluvy, nahrádza zmluvu pracovnú.
Manažérska zmluva by mala obsahovať najmä:
V prípade, že je vedúci zamestnanec do funkcie vymenovaný, je potrebné s ním následne uzavrieť manažérsku zmluvu, ktorá upraví jeho práva a povinnosti.
Dôležitou súčasťou zmluvy s konateľom je aj úprava ochrany obchodného tajomstva a povinnosti mlčanlivosti.
Obchodné tajomstvo je definované v § 17 Obchodného zákonníka ako skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy, ktoré majú skutočnú alebo potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú bežne dostupné v príslušných obchodných kruhoch, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje ich utajenie.
Konateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú spoločnosti a o ktorých sa dozvie pri výkone svojej funkcie. Táto povinnosť sa vzťahuje nielen na obchodné tajomstvo, ale aj na iné dôverné informácie o spoločnosti.
Spoločnosť by mala prijať opatrenia na ochranu svojho obchodného tajomstva, ako napríklad interné predpisy, obmedzenie prístupu k informáciám a pod.
Konateľ zodpovedá za škodu, ktorú spoločnosti spôsobí porušením svojich povinností pri výkone svojej pôsobnosti. Konateľ za túto škodu nezodpovedá, ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
Konateľ má zakázané vykonávať činnosť, ktorá je konkurenčná voči činnosti spoločnosti. Tento zákaz môže byť upravený aj v zmluve o výkone funkcie.