
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pracovnú zmluvu s hodinovou mzdou na Slovensku. Zameriame sa na zákonné požiadavky, minimálne mzdové nároky, špecifiká odmeňovania a ďalšie dôležité aspekty, ktoré by mali zamestnávatelia a zamestnanci poznať.
Pracovná zmluva je základným dokumentom, ktorý upravuje vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ak je dohodnutá hodinová mzda, je dôležité, aby zmluva obsahovala všetky potrebné náležitosti a rešpektovala platnú legislatívu.
V zmysle súčasnej právnej úpravy je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, ktorá nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená zákonom o minimálnej mzde č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z. n. p., v ktorom je inštitút minimálnej mzdy zakotvený. Od 1. 1. 2018 sa zvyšuje výška minimálnej mzdy na základe opatrenia MPSVR č 278/2017 Z.
Mesačná minimálna mzda sa uplatňuje u tých zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní formou mesačnej mzdy. V prípade zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní inou mzdovou formou ako mesačná časová mzda, napr. hodinovou časovou mzdou, úkolovou mzdou alebo podielovou mzdou, sa pri posudzovaní ich nárokov vychádza z hodinovej minimálnej mzdy. Počnúc 1. 1.
Na odmeňovanie fyzických osôb, ktoré pre zamestnávateľa vykonávajú práce v právnom vzťahu založenom zmluvou uzatvorenou podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, sa zákon o minimálnej mzde nevzťahuje (napr. výkon prác na základe príkaznej zmluvy, výkon funkcie konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie alebo na základe mandátnej zmluvy).
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Zákonník práce ustanovuje vyplácanie minimálnej mzdy len za najjednoduchšie činnosti, a to za výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov. Náročnejšie činnosti musia byť odmeňované vyššou „minimálnou“ mzdou. Vyplácanie len minimálnej mzdy by bolo v takomto prípade nezákonné, a zároveň postihnuteľné sankciou zo strany inšpektorátu práce. Ak dohodnutá mzda nezodpovedá minimálnej mzde, zamestnanec sa môže doplatenia mzdy do výšky minimálnej mzdy, resp. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi najmenej minimálnu mzdu ustanovenú na príslušný kalendárny rok, resp. Čím je práca náročnejšia, tým má zamestnanec nárok na vyššiu „minimálnu“ mzdu.
Zamestnávateľ je na tento účel povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň náročnosti podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, a to v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Pracovné miesta, a tým aj minimálne mzdové nároky sú odstupňované podľa zložitosti, namáhavosti a zodpovednosti práce do 6 stupňov náročnosti práce a súčasne do 6 koeficientov minimálnej mzdy. Zamestnávateľ pri priraďovaní stupňa náročnosti postupuje v súlade s prílohou č. 1 Zákonníka práce.
Výška sadzby minimálneho mzdového nároku je pre príslušný stupeň náročnosti násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, a koeficienta minimálnej mzdy.
Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnancovi doplatok do minimálnej mzdy, resp. do sumy minimálneho mzdového nároku len v prípade, ak skutočne dosiahnutá mzda zamestnanca je (po odpočítaní plnení, ktoré sa na účely výpočtu doplatku do dosiahnutej mzdy zamestnanca nezapočítavajú) nižšia ako suma minimálnej mzdy, resp. nižšia ako suma minimálneho mzdového nároku, ktorá patrí zamestnancovi. Pri výpočtu doplatku sa do dosiahnutej mzdy zamestnanca nezahŕňajú plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce (napr. náhrada mzdy za dovolenku, náhrada za pracovnú pohotovosť) a tzv. Všetky ostatné zložky mzdy, ktorými sú základná mzda, odmeny, prémie, príplatky (za prácu v sobotu alebo nedeľu, v odpoludňajších zmenách), osobné ohodnotenia, zostávajú súčasťou celkovej mzdy zamestnanca (neodpočítavjú sa z nej), ktorá sa porovnáva so sumou minimálnej mzdy, ktorá by mala patriť zamestnancovi.
Zamestnanec vykonáva u zamestnávateľa prácu, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve. Prácu, ktorú zamestnanec vykonáva, je zaradená do 1. stupňa náročnosti práce (pomocné práce v sklade). Zamestnanec pracuje v trojzmennej prevádzke, kde je na pracovisku ustanovený pracovný čas 37,5 hodín týždenne. V mzdových podmienkach má dohodnutú hodinovú mzdu 2,759 eura/hodinu a za tento mesiac mal vyplatenú odmenu 40 eur. Fond pracovnej doby bol za mesiac júl 157,5 + 7,5 hodín (5. 7. Vznikne mu nárok na doplatok do sumy minimálneho mzdového nároku pre 1. (161,5 h. [50 % z (4 h. Náhrada mzdy za sviatok (3,5 h. Suma minimálneho hodinového mzdového nároku je pre 1. stupeň náročnosti práce pre ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodín vo výške 2,9429 eura [2,759 × (40 : 37,5)]. Skutočne dosiahnutá mzda zamestnanca je, po „očistení“ o plnenia, ktoré sa na účely výpočtu doplatku do dosiahnutej mzdy nezahŕňajú, vo výške 485,58 eura (500,76 - 5,52 - 9,66). V prepočte na odpracovanú hodinu je mzda vo výške 3,0067 eura (485,58 : 161,50), a keďže je v porovnaní so sumou minimálneho hodinového mzdového nároku pre 1.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Suma minimálnej mesačnej mzdy ustanovená nariadením vlády na príslušný kalendárny rok sa uplatní aj v prípade ak je na prevádzke zamestnávateľa ustanovený týždenný pracovný čas v súlade s ust. § 85 Zákonníka práce v nižšom rozsahu ako 40 hodín týždenne (napr. 38,75 hodín týždenne alebo 37,5 hodín týždenne).
Suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom predstavuje 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy, t. j. počnúc 1. 1. 2018 je vo výške 2,759 eura. Takto ustanovená suma minimálnej hodinovej mzdy predstavuje spodnú hranicu výšky mzdy pre zamestnanca, ktorý nie je odmeňovaný mesačnou mzdou a ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. Zamestnanec vykonáva prácu zaradenú do 1. stupňa náročnosti práce. Vzhľadom na to, že je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu sa úmerne zvýši, a to v pomere medzi týždenným pracovným časom 40 hodín a týždenným pracovným časom 37,5 hodín.
Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú okrem základnej a motivačnej zložky mzdy aj doplnkové plnenia, ktorých väčšina predstavuje mzdové zvýhodnenia, resp. „príplatky“.
V rámci sociálneho balíčka sa od 1. 1. Za prácu v sobotu a v nedeľu sa navrhuje poskytovať zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu takejto práce aj mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % minimálnej hodinovej mzdy, t. j. Sadzba príplatku za prácu vo sviatok by sa mala zvýšiť z 50 % na 100 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca. Sadzba príplatku nočnú prácu by sa mala zvýšiť z 20 % na 50 % sumy minimálnej hodinovej mzdy, t. j. v roku 2018 by bol príplatok najmenej 1,3795 eura za hodinu. Zároveň sa navrhuje zavedenie inštitútu 13. a 14.
Daňový bonus predstavuje daňové zvýhodnenie, ktoré si zamestnanec môže uplatniť na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti. Ročný nárok na daňový bonus za rok bude vo výške 258,72 eura [12 × 21,56 eura], čo znamená mesačne prilepšenie o 0,15 eura v porovnaní s predchádzajúcou výškou daňového bonusu. Zamestnanec (na rozdiel od samostatne zárobkovo činných osôb) si môže uplatňovať nárok na daňový bonus aj messačne. Jednou z podmienok na priznanie bonusu je, že mesačný zdaniteľný príjem zamestnanca bude vo výške aspoň polovice platnej minimálnej mzdy, t. Podmienkou je, že dosiahol v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov) alebo príjmy z podnikania (§ 6 ods.
Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať
Žiakovi, ktorý na praktickom vyučovaní vykonáva produktívnu prácu, sa poskytuje odmena za produktívnu prácu. Vypláca ju zamestnávateľ v rozsahu min. 50 % a max. 100 % z hodinovej minimálnej mzdy, t. j. počnúc 1. 1. 2018 ju bude zamestnávateľ poskytovať najmenej vo výške 1,3795 eur/hod. a najviac 2,7590 eur/hod. (do konca roka bola odmena za produktívnu prácu najmenej 1,25 eur/hod. Odmena za produktívnu prácu poskytovaná žiakovi na praktickom vyučovaní sa u zamestnávateľa považuje za daňový výdavok len do výšky odmeny určenej podľa § 27 zákona o odbornom vzdelávaní, t. j. do výšky 100 % platnej minimálnej hodinovej mzdy.
V januári malo zákonom ustanovenú minimálnu mzdu 22 z 28 členských štátov Európskej únie (ďalej aj „EÚ“). Štáty, ktoré nemajú legislatívne určenú minimálnu mzdu, ju stanovujú na základe kolektívnych zmlúv. Minimálna mzda sa potom líši v závislosti od odvetvia, pozície, druhu práce, veku a ďalších faktorov. Takýto spôsob využívajú napríklad Rakúsku, na Cypre, v Dánsku, vo Fínsku, v Taliansku a vo Švédsku. Národnú minimálnu mzdu nemali ustanovenú zákonom ani kandidátske krajiny EÚ, napr. K 1. januáru boli v mesačných minimálnych mzdách veľké rozdiely, pohybovali sa od 235 eura (Bulharsko) do 1 999 eura (Luxembursko). Štatistiku minimálnych miezd zverejňuje Európsky štatistický úrad (Eurostat).
Zamestnávateľ pri výpočte mesačných preddavkov na daň prihliadne v zmysle § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus, ak zamestnanec podá (vyplní a podpíše) Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. Vzor tlačiva vyhlásenia je určený Finančným riaditeľstvom SR a je zverejnený na jeho webovom sídle www.financnasprava.sk.
V časti I. V časti II. Vyhlásenia „Údaje na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka“ daňovník vyznačí „x“, že si túto nezdaniteľnú časť základu dane uplatňuje. Poberatelia dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov súčasne vyznačia skutočnosť, že sú na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príspevku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (predpokladaná zmena od 1. 1. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nemajú osoby, ktoré sú poberateľmi týchto dôchodkov na začiatku zdaňovacieho obdobia (ak ide o vyhlásenie na rok, tak k 1. 1. Nárok sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia v rámci ročného zúčtovania preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní. V prípade uplatnenia v ročnom zúčtovaní musí zamestnanec k žiadosti o ročné zúčtovanie priložiť zamestnávateľovi doklad, ktorým preukáže výšku dôchodku.
V časti III. Vyhlásenia „Údaje na uplatnenie daňového bonusu“ zamestnanec vyznačí „x“, že si uplatňuje nárok na daňový bonus na dieťa (deti) žijúce s ním v domácnosti a vypíše údaje za vyživované deti (meno, priezvisko, dátum narodenia). Nárok na daňový bonus musí byť súčasne preukázaný. Poznámka: V zmysle § 33 ods. 4 zákona o dani z príjmov, ak dieťa (deti) vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pomernú časť daňového bonusu si môže uplatniť po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Deti nemožno pri uplatňovaní daňového bonusu deliť medzi daňovníkov. Súčasťou vyhlásenia je aj vyhlásenie o tom, že ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene rozhodujúcich skutočností na priznanie daňového bonusu, zamestnanec ich oznámi zamestnávateľovi písomne (napr. Údaje o zmenách údajov vo vyhlásení sa uvedú v časti IV. vyhlásenia.
V časti V. vyhlásenia zamestnanec vyhlasuje, že v skutočnostiach uvedených vo vyhlásení na rok nedošlo k zmenám, pričom zamestnanec označí nasledujúce zdaňovacie obdobie (2018), dátum (najneskorší 31. 1. 2018) a pripojí svoj podpis. Súčasťou vyhlásenia sú aj údaje o vydaných dokladoch a potvrdeniach podľa § 39 zákona (VI. časť vyhlásenia).
Zamestnanec môže mať v rovnakom čase podpísané vyhlásenie len u jedného zamestnávateľa, t. j. do konca januára kalendárneho roka podpisuje vyhlásenie u svojho „hlavného“ zamestnávateľa. V priebehu roka môže mať podpísané vyhlásenie aj u viacerých zamestnávateľov, ale nikdy nie súbežne, iba postupne za sebou. Pokiaľ zamestnanec zmenil zamestnávateľa k 1. januáru príslušného kalendárneho roka, dodržanie vyššie uvedenej zásady zabezpečí tak, že u predchádzajúceho zamestnávateľa už vyhlásenie nepodpíše. Podpíše ho u nového zamestnávateľa do konca januára príslušného roka. Rovnako v prípade, ak zamestnanec nemal v predchádzajúcom roku žiadneho zamestnávateľa a nastúpi do zamestnania 1. Ak zamestnanec mení zamestnanie v priebeh…
Zamestnanec je povinný odpracovať v týždni na základe rozvrhnutia pracovného času určený týždenný pracovný čas. Na účely určenia rozsahu a rozvrhnutia pracovného času sa používa týždenný pracovný čas. Týždňom je sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní. Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu a iné plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, náhrady za pracovnú pohotovosť, za dočasnú pracovnú neschopnosť. Mzdové podmienky, t. j.
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas predovšetkým rovnomerne. Ak však povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas na jednotlivé týždne aj nerovnomerne. rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne presiahne tri hodiny, napr. pri striedaní tzv. pracovný čas v jednotlivých dňoch presiahne deväť hodín, napr. priemerný týždenný pracovný čas v určitom období, najviac v štvortýždňovom, presiahne hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas, napr. Pri uplatňovaní nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času je nevyhnutné určiť rozvrhové, resp. vyrovnávacie obdobie, t. j.
Pracovný čas môže zamestnávateľ rozvrhnúť nerovnomerne dvomi spôsobmi. Pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase pripadá na jednotlivé kalendárne týždne rôzny počet pracovných dní. Zamestnanec má ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hod. Pracuje v nepretržitej prevádzke, s dĺžkou pracovnej zmeny 12 hodín a s 0,5-hodinovou prestávkou na obed.
Zamestnanec niektoré týždne odpracuje 46 hodín a niektoré 34,5 hodiny, t. j. dĺžka určeného týždenného pracovného času sa nerovná dĺžke ustanoveného pracovného času.
Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času je teda typické najmä v oblastiach ako nepretržité prevádzky spojené s obsluhou a dozorom (napr. elektrárne, vodárne, kotolne), nepretržité prevádzky v zdravotníctve a sociálnych službách (napr. aj s možnosťou odpočinku zamestnanca na lôžku), službách cestovného ruchu (napr. recepcia), nepretržité stráženie objektov - SBS, záchranné zbory (napr. hasiči), sezónna výroba, odlúčené pracoviská vzdialené od sídla zamestnávateľa, bydliska zamestnanca, od obývaných oblastí, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, časť spracovateľského priemyslu (napr. cukrovarníctvo, liehovary - ak je závislosť od spracovania sezónnych plodín), závislosť od dodávateľsko-odberateľských vzťahov (napr. Vo väzbe na charakter práce v prevádzke, napr.
U zamestnávateľa je zavedená nepretržitá prevádzku s pracovnými zmenami v dĺžke 7,5 hodiny. Zamestnanci robia v zmenovom kolotoči: Ranná - Ranná - Poobedná - Poobedná - Nočná - Nočná - Voľno - Voľno - Voľno - Voľno. Podmienku maximálneho pracovného času pre nepretržitú prevádzku zamestnávateľ spĺňa. Podľa § 86 a § 87 sa sledujú týždne idúce za sebou: 1. týždeň = 6 x 7,5 h (45 h) a 2. týždeň je 4 x 7,5 h (30 h) = rozdiel je 15 hodín (viac ako 3 h) = nerovnomerné rozvrhnutie. Pozn.: Ak označenie 1 znamená pondelok, týždeň nemusí vždy začínať pondelkom, ale napr.
Zavedenie nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času do štyroch mesiacov zamestnávateľom je možné po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom. Postup volí zamestnávateľ a môže sa dohodnúť aj priamo v kolektívnej zmluve, že rozvrh sa urobí napr. 4 mesiace. Musí byť naplnená skutočnosť, že rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas nie je možné zaviesť z dôvodov, že povaha práce nedovoľuje, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne. Táto skutočnosť musí byť daná objektívne (nie subjektívne), t. j. nie napr.
Ide o zvýšenú potrebu práce v rôznom období, či už dní, týždňov alebo mesiacov, kedy je potrebné zamestnancom z objektívnych príčin upraviť rozvrh práce (napr. zvýšená potreba práce cez víkendy - organizácia kultúrnych podujatí, od mája do septembra - poľnohospodárske práce) alebo väzbu na to, že možno v prevádzke robiť len 4 dni do týždňa po 12 h, energetické, dopravné obmedzenia, kultúrne zariadenia, nakladanie/vykladanie tovarov, sezónnosť práce (napr.
Ak sa má nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas, musí sa určiť aj rozvrhové (vyrovnávacie) obdobie a urobiť rozvrh pracovného času/pracovných zmien na toto obdobie. Dĺžka rozvrhového obdobia má byť v priamej väzbe na potreby práce/povahu práce a zamestnávateľ by v princípe, keď používa konkrétne rozvrhové obdobie, napr. 8 týždňov, mal vedieť, ako plánuje rozvrhnúť pracovný čas/pracovné zmeny na toto obdobie. Pôvodný predpoklad sa môže zmeniť, a teda nie je vylúčené jeho skrátenie, predĺženie (do maximálnej dĺžky), upravenie rozvrhu pracovných zmien. Nesprávny je postup, ak sa zamestnávateľ rozhodne, že zavedie napr. 4-mesačné rozvrhové obdobie, ale na jeho začiatku nemá žiadnu predstavu o potrebe práce v tomto období (a robí rozvrhy napr. (kalendárny, resp. od - do, ako napr. 10. 8. - 9. 4 mesiace (kalendárne, resp. od do, ako napr. 10. 8. - 9. Vo štvormesačnom priemere teda pôjde o 40 hodín v priemere (napr. 1. januára až 30. Zákonník práce vychádza z mesiacov (pozn.: bežných mesiacov, ktoré majú rozdielny počet dní od 28 do 31, napr. 15. 2. až 14. 3., 15. 3. až 14. 4.). Vzhľadom na to, že pracovný čas sa počíta na týždne v priemere, vyrovnávacie obdobie možno robiť aj v týždňoch, napr. 16 týždňov (právna úprava v ČR priamo uvádza maximá - 26/52 týždňov). Na druhej strane napr. kalendárny rok nie je presne 52 týždňov. Vyrovnávacie obdobie nemusí byť ani násobkom týždňov, napr.
#