Mlčanie opakujúceho sa plnenia podmienky v slovenskom práve

Úvod

Tento článok sa zaoberá problematikou premlčania opakujúceho sa plnenia podmienky v kontexte slovenského práva. Zameriava sa na analýzu relevantných právnych predpisov a judikatúry, aby poskytol komplexný pohľad na túto oblasť.

Nestrannosť a nezávislosť exekútora

Podľa čl. 14 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Exekútor je povinný pri výkone exekučnej činnosti a ďalšej činnosti používať označenie „súdny exekútor“. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vedie zoznam exekútorov, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle vrátane zmien v zozname.

Povinnosti exekútora

Exekútor má povinnosti voči ministerstvu a komore, vrátane poskytovania písomných vyjadrení a dostavenia sa na účel podania ústneho vysvetlenia. Komora každoročne podáva ministerstvu a zverejňuje správu o činnosti komory a exekútorov, ktorá obsahuje informácie o zmenách v zozname exekútorov a exekútorských koncipientov, poznatky z vybavovania sťažností a prehľad o počte doručených návrhov na vykonanie exekúcie, počtu skončených a neskončených exekučných konaní. Exekútor je povinný každoročne do 31. januára predložiť komore údaje o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok.

Podmienky výkonu funkcie exekútora

Exekútorovi nemôže byť uložené disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu funkcie exekútora. Exekučná prax je prax exekútora a exekútorského koncipienta, ktorý spĺňa podmienky stanovené zákonom. Komora započíta do exekučnej praxe prax sudcu, prokurátora, advokáta, notára, vyššieho súdneho úradníka, justičného čakateľa, právneho čakateľa prokuratúry, advokátskeho koncipienta, notárskeho koncipienta.

Odborná skúška exekútora

Odbornou skúškou sa rozumie odborná skúška exekútora. Komora umožní vykonať odbornú skúšku do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti exekútorskému koncipientovi, ktorý spĺňa podmienky uvedené v zákone.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Výberové konanie

Výberové konanie vyhlasuje minister pre územný obvod krajského súdu na návrh komory, ak zanikol výkon funkcie exekútora. Do výberového konania sa môže prihlásiť každý, kto spĺňa podmienky na vymenovanie za exekútora. Ak žiaden uchádzač neuspeje, minister vyhlási výberové konanie opakovane v lehote troch mesiacov od skončenia predchádzajúceho výberového konania. Pre skončenie opakovaného výberového konania platí ustanovenie zákona. Výberové konanie pozostáva z písomného testu, prípadovej štúdie, prípravy a vypracovania písomností exekútora, prekladu z cudzieho jazyka, psychologického posúdenia a z ústnej časti. Výberové konanie je verejné okrem hlasovania výberovej komisie. Výberové konanie administratívne a organizačne zabezpečuje komora.

Výberová komisia

Výberové konanie uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenúva a odvoláva minister. Výberová komisia pozostáva z dvoch členov navrhnutých komorou, dvoch členov navrhnutých ministrom a jedného člena navrhnutého predsedom krajského súdu. Pre každé výberové konanie vymenúva minister súčasne troch náhradníkov. Náhradník sa ujme funkcie člena výberovej komisie, ak sa na strane člena výberovej komisie vyskytnú okolnosti, ktoré mu znemožnia účasť vo výberovom konaní. Za člena výberovej komisie alebo náhradníka možno vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie a ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača. Členovia výberovej komisie volia spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Predseda výberovej komisie je povinný zabezpečiť zverejnenie zápisnice o priebehu výberového konania na webovom sídle ministerstva do 24 hodín od vyhlásenia výsledkov výberového konania. Výberové konanie je skončené zverejnením zápisnice o priebehu výberového konania. Po zverejnení zápisnice zabezpečí predseda výberovej komisie doručenie zápisnice ministrovi spolu s návrhom na vymenovanie úspešného uchádzača o funkciu exekútora podľa poradia určeného výberovou komisiou.

Poistenie zodpovednosti za škodu

Exekútor je povinný uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu a preukázať sa touto zmluvou komore a ministerstvu pred zložením sľubu. Poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním činnosti, musí trvať po celý čas výkonu funkcie exekútora. Exekútor je povinný vyhlásiť, že spĺňa podmienky pri zložení sľubu. Komora overí splnenie podmienok do troch mesiacov od zloženia sľubu.

Peňažné prostriedky prijaté exekútorom

Peňažné prostriedky, ktoré exekútor prijal pri výkone exekučnej činnosti, je exekútor povinný ukladať na osobitný bankový účet vedený v banke bezodkladne po tom, čo mu boli zaplatené. To neplatí, ak sa exekútor s oprávneným písomne dohodol, že mu vyplatí peňažné prostriedky v hotovosti do troch pracovných dní od ich prijatia. Peňažné prostriedky na osobitnom bankovom účte, okrem trov exekúcie, môže exekútor použiť len na účel poukázania oprávneným osobám. Exekútor oznámi komore číslo osobitného bankového účtu a bezodkladne aj jeho zmenu; číslo osobitného bankového účtu exekútora zverejňuje komora na svojom webovom sídle. Peňažné prostriedky uložené na osobitnom bankovom účte nepodliehajú exekúcii, okrem trov exekúcie.

Vzdelávanie exekútora

Exekútor je povinný si priebežne prehlbovať a rozširovať odborné vedomosti a schopnosti potrebné na riadny výkon exekučnej činnosti. Exekútor a exekútorský koncipient sú povinní zúčastňovať sa vzdelávania organizovaného komorou; vzdelávania sa podľa potreby môže bez povinnosti úhrady nákladov vzdelávania zúčastniť aj zástupca ministerstva.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Sídlo exekútorského úradu

Sídlo uvedené v žiadosti o zaradenie do výberového konania určí minister pri vymenovaní exekútora do funkcie ako sídlo exekútorského úradu. Adresa sídla exekútorského úradu je adresou pre doručovanie písomností súvisiacich s exekučnou činnosťou a s ďalšou činnosťou exekútora. Exekútorský úrad sa označí podľa prílohy zákona. Exekútor je povinný zabezpečiť, aby bol exekútorský úrad verejne prístupný aj bez predchádzajúceho oznámenia každý pracovný deň aspoň päť hodín, z toho vždy medzi 13. a 15. hodinou, a aspoň v jeden pracovný deň aj medzi 15. a 16. hodinou. Úradné hodiny a ich zmenu exekútor zverejňuje na svojej úradnej tabuli a bezodkladne oznamuje komore, ktorá ich zverejňuje na svojom webovom sídle. Počas úradných hodín je exekútor povinný zabezpečiť, aby v exekútorskom úrade bola prítomná osoba, ktorá je oprávnená spisovať ústne podania a prijímať veci alebo peniaze zložené účastníkom konania do úschovy alebo na účel splnenia záväzku. Exekútor je povinný zriadiť v sídle exekútorského úradu podateľňu; podateľňa musí byť verejne prístupná každý pracovný deň v týždni v obvyklých úradných hodinách.

Prerušenie výkonu funkcie exekútora

Výkon funkcie exekútora sa prerušuje dňom, keď sa exekútor ujal výkonu verejnej funkcie, ktorá je zlučiteľná s funkciou exekútora a nejde o funkciu poslanca obecného zastupiteľstva a poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku. V oznámení uvedie exekútor dôvod prerušenia výkonu funkcie exekútora a jeho predpokladanú dĺžku. Exekútor, ktorému bol prerušený výkon funkcie exekútora, môže vo výkone funkcie exekútora pokračovať uplynutím doby výkonu verejnej funkcie. Skutočnosť, že exekútor môže znovu začať vykonávať funkciu exekútora, oznámi exekútor komore a ministerstvu aspoň 30 dní pred začatím výkonu funkcie exekútora. Minister po vyjadrení komory môže vyhovieť žiadosti exekútora o prerušenie výkonu funkcie exekútora z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov. Prerušenie výkonu funkcie exekútora nemôže v tomto prípade trvať viac ako päť rokov; uplynutím piatich rokov prerušenie výkonu funkcie exekútora zaniká a exekútor sa opätovne ujíma svojej funkcie.

Zánik výkonu funkcie exekútora

Komora navrhne ministrovi odvolanie exekútora do jedného mesiaca od doručenia žiadosti exekútora. Ak bol exekútor odvolaný a spĺňa podmienky na vymenovanie za exekútora, môže sa opätovne uchádzať o funkciu exekútora. Komora podá návrh na súd. Pri zániku výkonu funkcie exekútora komora určí náhradníka. Za náhradníka vymenuje komora v lehote 30 dní od zániku funkcie exekútora exekútora, ktorý na vymenovanie za náhradníka udelí súhlas. Ak nebolo možné vymenovať za náhradníka žiadneho exekútora s jeho súhlasom, stáva sa po uplynutí tejto lehoty náhradníkom exekútor, ktorý bol zástupcom exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol. V prípade sa môže exekútor dohodnúť s iným exekútorom na odovzdaní a prevzatí exekučnej agendy. Dohodu o odovzdaní exekučnej agendy nástupcovi exekútora predloží exekútor komore spolu so žiadosťou o odvolanie z funkcie exekútora.

Súpis exekučných spisov pri zániku funkcie

V prípade zániku výkonu funkcie exekútora náhradník exekútora v súčinnosti s prezídiom komory vykoná do 30 dní po zániku výkonu funkcie exekútora súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného na exekútorskom úrade. V prípade zániku výkonu funkcie exekútora náhradník exekútora v súčinnosti s prezídiom komory a poverení zástupcovia ministerstva v súčinnosti s útvarom Policajného zboru vykonajú do 30 dní po zániku výkonu funkcie exekútora súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného na exekútorskom úrade. Zároveň vykonajú finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exekútora na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu. Náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach. Ak exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, alebo iné osoby neumožnia náhradníkovi exekútora prevzatie exekučných spisov do 15 dní od zániku výkonu funkcie exekútora, prezídium komory, poverení zástupcovia ministerstva a náhradník exekútora si môžu vynútiť vstup do priestorov exekútorského úradu, prípadne do iných priestorov, kde sa exekučné spisy nachádzajú.

Zástupca exekútora

Po vymenovaní do funkcie exekútora komora určí exekútorovi na jeho návrh zástupcu pre prípad choroby, dovolenky alebo z iných vážnych dôvodov, pre ktoré exekútor nemôže vykonávať svoju funkciu viac ako 30 dní. Komora určí exekútorovi zástupcu aj vtedy, ak ho sám nenavrhol do jedného mesiaca od vymenovania do funkcie exekútora, ako aj v prípade pozastavenia výkonu funkcie exekútora. Komora zároveň určí výšku podielu zástupcu na odmene zastupovaného exekútora. Kým zastupovanie trvá, nemôže zastupovaný exekútor vykonávať exekučnú činnosť.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Poverenie exekútorského koncipienta

Exekútor nemôže poveriť koncipienta na vydanie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu.

Zodpovednosť exekútora

Exekútor nesmie od osoby zúčastnenej na veci, v ktorej vykonáva činnosť, prijať dar ani inú výhodu. Exekútor je povinný o vymožených nárokoch viesť prehľadnú evidenciu podľa jednotlivých vecí, ktoré mu boli pridelené. Ak exekútor prijme peňažné prostriedky, je povinný tieto poukázať oprávnenému najneskôr do siedmich dní od ich prijatia, ak zákon neustanovuje inak alebo ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Lehota na poukázanie peňažných prostriedkov nesmie byť dlhšia ako 90 dní; dohoda, podľa ktorej má lehota presiahnuť 90 dní, je neplatná. Porušenie povinnosti exekútora je závažným disciplinárnym previnením. Za opakované porušenie povinnosti exekútora sa uloží disciplinárne opatrenie. Ak exekútor oprávnenému peňažné prostriedky nepoukáže, môže súd na návrh oprávneného uložiť exekútorovi povinnosť poukázať peňažné prostriedky oprávnenému do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia; na ten účel vyzve exekútora na vyjadrenie. Porušenie povinnosti exekútora uloženej takýmto rozhodnutím je závažným disciplinárnym previnením, za ktoré sa mu uloží disciplinárne opatrenie.

Mlčanlivosť a zodpovednosť za škodu

Exekútor je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone činnosti a pri činnosti v orgánoch komory. Exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá exekútor a ktorú má podľa poistnej zmluvy platiť poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora; to platí rovnako v prípade, ak súd uložil povinnosť. Súd je oprávnený požadovať od exekútora vysvetlenia alebo správy o priebehu každej exekučnej veci, ktorá bola exekútorovi pridelená, ktoré je exekútor povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak pri výkone exekúcie dochádza k prieťahom alebo porušovaniu povinností, môže súd uložiť exekútorovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov.

Vylúčenie exekútora

Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Spriaznenou osobou exekútora sa rozumie jeho blízka osoba, jeho zamestnanec, ako aj právnická osoba, v ktorej má exekútor alebo jeho blízka osoba alebo jeho zamestnanec kvalifikovanú účasť. Dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú.

Register partnerov verejného sektora

Účelom návrhu zákona je zavedenie registra partnerov verejného sektora, ako aj úprava s tým súvisiacich otázok s cieľom legislatívne vymedziť požiadavky na subjekty, s ktorými vstupuje štát, resp. subjekty verejného práva do právnych vzťahov. Návrh zákona na rozdiel od doterajšej právnej úpravy registra konečných užívateľov výhod, ktorá je limitovaná len na procesy spojené s verejným obstarávaním, má plošný charakter z hľadiska prístupu k verejným zdrojom. Partnerom verejného sektora bude fyzická osoba a právnická osoba, ktorá spĺňa návrhom zákona vymedzené znaky a ktorá prijíma verejné zdroje vrátane majetku nad určený zákonný limit. Filozofia zákona predpokladá, že prístup k verejným zdrojom bude podmienený zápisom v registri, z ktorého musia byť zrejmí koneční užívatelia výhod a súčasne aj tzv. oprávnená osoba spoluzodpovedná za zapísané údaje. Právna úprava nadväzuje na existujúcu právnu úpravu pokiaľ ide o verejnú kontrolu registra konečných užívateľov výhod, keďže aj register partnerov verejného sektora bude verejne dostupný každému, t.j. orgánom verejnej moci, podnikateľom či občianskej spoločnosti. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy registra konečných užívateľov výhod nebude podkladom zápisu do registra čestné vyhlásenie o konečnom užívateľovi výhod, ale bude sa musieť uplatniť procedúra identifikácie konečného užívateľa výhod. Za identifikáciu konečného užívateľa výhod bude okrem partnera verejného sektora zodpovedať aj oprávnená osoba, ktorou bude advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca. Oprávnená osoba bude povinná postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorú na tento účel upravuje. Návrh zákona však neostáva len pri prvotnej identifikácii konečného užívateľa výhod, keďže predpokladá aj následnú identifikáciu, a o to vždy keď nastane verifikačná udalosť.

Registračné konanie

Návrh zákona zavádza štandardné registračné konanie, ktorým treba rozumieť konanie o zápise údajov do registra, zmene zapísaných údajov alebo výmaze údajov zapísaných do registra. Registráciu bude vykonávať Okresný súd Žilina. Návrh zákona s cieľom posilniť jeho reálnu vymáhateľnosť zavádza sankčné mechanizmy, a to najmä pre prípad porušenia povinnosti uvádzať pravdivé údaje o konečnom užívateľovi výhod. Na tento účel bude možné partnerovi verejného sektora uložiť pokutu vo výške neoprávnene získaného hospodárskeho prospechu. Štatutárnemu orgánu partnera verejného sektora bude možné uložiť pokutu v zákonom určenom rozsahu; za zaplatenie tejto pokuty bude ručiť oprávnená osoba. Súčasne bude rozhodnutie o pokute podkladom pre výmaz partnera verejného sektora z registra, ako aj pre zapísanie štatutárneho orgánu do registra diskvalifikovaných osôb so všetkými následkami s tými spojenými. Ochrana záujmov štátu sa posilňuje tým, že právoplatné rozhodnutie o pokute bude zakladať právo štátu odstúpiť od zmluvy, ako aj tým, že pri porušení povinností ustanovených zákonom zo strany partnera verejného sektora.

Novelizácia zákonov

Súčasťou návrhu zákona sú aj novelizácie súvisiacich zákonov, a to primárne tých, ktoré regulujú nakladanie s verejnými zdrojmi. Definícia konečného užívateľa výhod bude obsiahnutá v zákone č. 297/2008 Z. z. Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti; tieto vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a Hospodárskou a sociálnou radou vlády. Vláda Slovenskej republiky návrhy zákona prerokovala a schválila.

Predmet právnej úpravy

Ustanovenie § 1 vymedzuje predmet právnej úpravy, t.j. Návrh zákona upravuje zriadenie registra. Súčasne vymedzuje subjekty a údaje o nich, ktoré sa do tohto registra (povinne) zapisujú, ako aj procedúru zápisu údajov, zmeny zapísaných údajov a výmazu údajov zapísaných údajov. V tejto časti zákon vychádza z rokmi a praxou osvedčenej právnej úpravy obchodného registra (zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Návrh zákona ďalej upravuje niektoré povinnosti spojené s evidenciou údajov v registri, a to najmä overovanie údajov o konečných užívateľoch výhod. Zriaďovaný register nahrádza doterajší register konečných užívateľov výhod, ktorý vedie Úrad pre verejné obstarávanie podľa zákona č. 343/2015 Z. z. Predkladaný návrh zákona nepredstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES. Využívajú sa však niektoré prvky zákona č. 297/2008 Z. z. Z hľadiska hmotnoprávnej úpravy ide najmä o zákony, ktoré regulujú prístup k verejným zdrojom. Novelizácie týchto zákonov tvoria základnú časť pripojených novelizačných článkov. Ide o zákony, ktoré definujú podmienky prístupu k verejným zdrojom - všeobecná úprava rozpočtových pravidiel, poskytovanie dotácií, verejné obstarávanie a pod.

Definícia partnera verejného sektora

Partner verejného sektora je definovaný niekoľkými definíciami. Právna úprava obsahuje pozitívne vymedzenie partnera verejného sektora a súčasne aj negatívne vymedzenie tohto pojmu. Jednotiacim znakom jednotlivých definícii partnera verejného sektora je prvok spočívajúci v nakladaní s verejnými zdrojmi, a to buď s ohľadom na finančné limity alebo bez ohľadu na tieto limity. V § 2 ods. 1 písm. a) je pozitívna definícia partnera verejného sektora, negatívne definičné vymedzenie je v § 2 ods. 2, 3 a 4. Posúdenie otázky, či subjekt je partnerom verejného sektora, a teda má povinnosť zápisu do registra, je vždy závislé od všetkých aspektov definície partnera verejného sektora, pričom primárne sa skúma naplnenie pozitívneho vymedzenia partnera verejného sektora a následne, či tu nie je okolnosť, ktorá by vylučovala označenie subjektu ako partnera verejného sektora (negatívna definícia). V rámci pozitívnej definície je primárne partnerom verejného sektora fyzická osoba a právnická osoba, ktorá zjednodušene povedané prijíma verejné zdroje vrátane zdrojov z verejného zdravotného poistenia, a to buď priamo alebo sprostredkovane ako subdodávateľ v ktoromkoľvek rade. Tomu je podriadené aj usporiadanie jednotlivých bodov v § 2 ods. 1 písm. a). Podľa prvého bodu je partnerom verejného sektora ten, kto prijíma peňažné plnenie z verejných rozpočtov, z európskych fondov alebo od právnickej osoby zriadenej zákonom alebo kto prijíma štátnu pomoc. Verejnými rozpočtami na účely zákona sú štátny rozpočet, rozpočet štátneho fondu, rozpočet verejnoprávnej inštitúcie, rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku. Prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov nemusia byť nevyhnutne súčasťou verejných rozpočtov, preto sa uvádzajú osobitne. Osobitne je v ustanovení spomenutá štátna pomoc. Štátnou pomocou je potrebné v kontexte označovania verejných zdrojov v tomto ustanovení potrebné chápať primárne ako nepriamu pomoc; priame formy štátne pomoci sú už obsiahnuté v plnení z verejných rozpočtov. Do prvej definície sú zahrnuté aj finančné prostriedky, ktoré poskytujú právnické osoby zriadené zákonom, rovnako aj právnické osoby, ktoré sú zriadené subjektmi verejnej správy, v ktorých majú tieto subjekty výlučnú (t.j. 100%-tnú) majetkovú účasť; ide najmä o tzv. obecné podniky, resp. Podľa druhého bodu je partnerom verejného sektora ten, kto prijíma nepeňažné plnenie od subjektu verejného sektora. Toto plnenie je vymedzené ako majetok, práva k majetku a iné majetkové práva. Majetkom treba rozumieť najmä hnuteľné veci a nehnuteľnosti. Právami k majetku najmä právo užívať vec (napr. Podľa tretieho bodu je partnerom verejného sektora každý subjekt, ktorý sa zúčastňuje ako uchádzač verejného obstarávania s prihliadnutím na finančné limity podľa odseku 2. Z hľadiska dopadov na verejné obstarávanie je návrh zákona koncipovaný aj so zreteľom na novú povinnosť - verifikácia konečného užívateľa výhod. Preto je pre posúdenie toho, či sa zákon vzťahuje na každého uchádzača vo verejnom obstarávaní rozhodujúce naplnenie finančných limitov podľa § 2 ods. Podľa štvrtého bodu je partnerom verejného sektora poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a podľa piateho bodu zdravotná poisťovňa. Nejde však o každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ale len toho, ktorý má zo zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a u ktorého nie sú dané okolnosti podľa § 2 ods. 2 až 4. Pri zdravotnej poisťovni sa neuplatnia limity podľa § 2 ods. 2 a 3, resp. negatívne vymedzenie podľa § 2 ods. Podľa šiesteho bodu je partnerom verejného sektora ten, na koho bola postúpená pohľadávka voči subjektu verejného sektora, t.j. v tomto prípade voči štátu, štátnemu fondu, obci, vyššiemu územnému celku, právnickej osobe zriadenej zákonom, resp. subjektom, ktoré toto ustanovenie označuje. Nie je zámerom zákona obmedzovať hmotnoprávne možnosť postúpiť pohľadávku voči (zjednodušene) štátu na iné subjekty. Účelom tohto zákona v tomto prípade je zvýšiť transparentnosť právnych vzťahov so štátom aj tam, kde sa narába s pohľadávkami voči štátu. V siedmom bode sa za partnera verejného sektora označuje aj každý subdodávateľ iných partnerov verejného sektora, ak sú splnené finančné limity podľa § 2 ods. 2. Tieto finančné limity sa posudzujú vo vzťahu ku každému subdodávateľovi zvlášť. Materiálny korektív právnej úpravy je vyjadrený slovami „a súčasne vie alebo má vedieť“; t.j. V rámci negatívnej definície partnera verejného sektora sa volí dvojaký prístup, a to prostredníctvom určenia finančných limitov (odseky 2 a 3) a zároveň sektorovým vymedzením subjektov, ktoré sa nepovažujú za partnerov verejného sektora. Navrhované finančné limity boli predkladateľom analyzované a zvolené s ohľadom na mieru administratívne záťaže spojenej s realizáciou zákona tak, aby nezaťažovali partnerov verejného sektora plošne pri akokoľvek objeme plnenia zo strany štátu. Cieľom je teda nájsť optimálnu rovnováhu a mať nastavené vyššie požiadavky na transparentnosť právnych vzťahov so štátom len v prípadoch výrazne vyšších plnení z verejných zdrojov. Z tohto pohľadu sa finančný limit 100 000 eur pri jednorazovom plnení a 250 000 eur pri opakujúcom sa plnení v priebehu roka javí ako optimálna hranica pre naplnenie sledovaného cieľa. Predkladateľ bude pochopiteľne takto koncipovanú právnu úpravu priebežne vyhodnocovať a podľa potreby bude možné tieto finančné limity prehodnocovať. Podľa odseku 4 platí, že subjekt, ktorý inak spĺňa znaky partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) a finančných limitov sa za partnera verejného sektora nepovažuje, ak pôsobí v rámci neziskového sektora alebo ak financuje prostredníctvom úverov a pôžičiek samotný verejný sektor. Finančné limity navrhované v zákone treba posudzovať tak, že v prípade podľa § 2 ods. 2 je rozhodujúci konkrétny právny vzťah medzi partnerom verejného sektora a verejným sektorom, t.j. posudzuje sa každé plnenie zvlášť a nedochádza k ich sčítavaniu. V prípade opakujúceho plnenia je rozhodujúci znak, že ide o jeden právny vzťah (zmluvu), v rámci ktorej je plnenie rozložené na viac plnení. V prípade limitov podľa § 2 ods. 3 je potrebné uviesť, že pri posudzovaní hodnoty majetku sa vychádza zo všeobecnej hodnoty majetku, t.j. hodnoty určenej podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z.

#

tags: #premlčanie #opakujúceho #sa #plnenia #podmienky