Pracovná zmluva so stredoškolákom: Podmienky a možnosti

Žiaci stredných škôl a študenti vysokých škôl majú možnosť pracovať popri štúdiu. Tento článok sa zameriava na podmienky, ktoré musia byť splnené pri uzatváraní pracovnej zmluvy so stredoškolákom, s dôrazom na dohodu o brigádnickej práci študentov.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Študenti vysokých škôl a žiaci stredných škôl môžu za určitých podmienok pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov. Zamestnávateľ môže uzatvoriť so študentom dohodu o brigádnickej práci študentov podľa § 227 zákona č. 311/2001 Z. z. „Zákonník práce“. Táto forma zamestnania je vhodná najmä na vykonávanie sezónnej práce, ojedinelé dočasné činnosti či príležitostnú prácu popri štúdiu, napríklad k vykonaniu inventarizácie skladov či iné práce vhodné pre študentov.

Podmienky pre uzatvorenie dohody

Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť s akýmkoľvek študentom, ktorý spĺňa určité podmienky. Medzi tieto podmienky patrí:

• Vek: Dohodu možno uzatvoriť len so študentom, ktorý ešte nedovŕšil 26 rokov veku.
• Status študenta: Fyzická osoba sa považuje za žiaka strednej školy aj v čase od riadneho ukončenia stredoškolského štúdia do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. Na dohodu o brigádnickej práci študentov tak môže pracovať maturant po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky, pričom má možnosť takto brigádovať do 31. októbra roku, v ktorom maturoval. To isté platí aj pre študentov vysokoškolského štúdia v poslednom ročníku od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa, t. j. po štátniciach na prvom stupni štúdia je ešte možné pokračovať vo výkone práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, a to taktiež do 31. októbra toho roku, v ktorom štúdium ukončili. Je však potrebné zdôrazniť, že Zákonník práce takéto predĺženie na čas po skončení štúdia viaže výlučne na riadne skončenie štúdia.

Príklad

Ak študent dovŕši 15. januára 2024 svoje 26. narodeniny a k 1. januáru 2024 uzatvorí dohodu o brigádnickej práci študentov, bude môcť na základe tejto dohody pracovať celý rok, t. j. do 31. decembra . Rozhodujúci je teda status študenta a vek menej ako 26 rokov.

Obmedzenia pre mladistvých zamestnancov

Ak sa uzatvára dohoda o brigádnickej práci študentov s mladistvým zamestnancom (osobou mladšou ako 18 rokov), platia určité obmedzenia. Podľa ust. § 11 ods. 4 Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie zamestnávať mladistvého zamestnanca prácami, ktoré sú pre neho neprimerané, nebezpečné alebo škodlivé jeho zdraviu.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky

Zákaz prác pre osoby mladšie ako 15 rokov

Zo všeobecného zákazu prác osoby mladšej ako 15 rokov, resp. ukončenia povinnej školskej dochádzky platí výnimka. Toto vekové obmedzenie súvisí s povinnou školskou dochádzkou.

Ochrana mladistvých zamestnancov

Zákonník práce stanovuje ďalšie podmienky, ktoré majú chrániť mravnosť alebo výchovu na povolanie mladistvého zamestnanca. Práce nesmú ohrozovať jeho mravnosť. Zákonník práce kladie dôraz na starostlivosť a ochranu mladistvých zamestnancov.

Pracovná pohotovosť a nočná práca

Mladistvý zamestnanec nesmie mať napríklad pracovnú pohotovosť. Zákaz nočnej práce sa nevzťahuje na mladistvých zamestnancov starších ako 16 rokov veku, ak ide o prípravu na povolanie.

Dĺžka pracovnej zmeny

Dĺžka pracovnej zmeny mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov nesmie presiahnuť 8 hodín denne. Zákaz prác pre mladistvého zamestnanca na dohodu o brigádnickej práci študenta vo vzťahu k mladistvým zamestnancom Zákonník práce priamo upravuje aj druh prác, ktoré vykonávať nemôžu, a to konkrétne:

• práce pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní,
• práce, ktoré so zreteľom na anatomické, fyziologické a psychické zvláštnosti v tomto veku (menej ako 18 rokov) sú pre mladistvého zamestnanca neprimerané, nebezpečné alebo jeho zdraviu škodlivé,
• práce, pri ktorých sú mladiství zamestnanci vystavení zvýšenému nebezpečenstvu úrazu alebo pri ktorých výkone by mohli vážne ohroziť bezpečnosť a zdravie spoluzamestnancov alebo iných osôb.

Konkrétny zoznam prác zakázaných mladistvým zamestnancom upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 286/2004 Z. z. a vzťahuje sa aj na dohodu o brigádnickej práci študentov.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Forma a obsah dohody

Dohoda o brigádnickej práci študentov musí byť uzatvorená v písomnej forme, inak je neplatná. Obsahom dohody musí byť:

• dohodnutá práca,
• dohodnutá odmena za vykonanú prácu,
• dohodnutý rozsah pracovného času,
• doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

Jedno vyhotovenie dohody vždy zostáva zamestnancovi.

Rozsah pracovného času a doba trvania dohody

Zamestnávateľ je limitovaný nielen statusom dohodára ako žiaka, resp. študenta dennej formy vysokoškolského štúdia, ale aj rozsahom pracovného času, ktorý môže študent v priemere maximálne na základe tejto dohody odpracovať. Podľa § 228 ods. 2 Zákonníka práce rozsah pracovného času u študenta nesmie presiahnuť polovicu ustanoveného týždenného pracovného času, pričom tento priemer sa posudzuje za celú dobu, na ktorú je dohoda uzatvorená. To znamená, že žiak strednej školy resp. študent môže v priemere odpracovať maximálne 20 hodín týždenne.

Dohodu o brigádnickej práci študentov môže uzatvoriť na dobu určitú, ktorá je najviac 12 mesiacov. Vždy sa teda uzatvára na dobu určitú.

Príklad výpočtu pracovného času

Ak by bola dohoda o brigádnickej práci študentov uzatvorená od 1. januára do 30. júna (26 týždňov), a v skúškovom období nebude môcť študent odrobiť celých 20 hodín týždenne, môže to kompenzovať v iných mesiacoch. Dôležité je, aby Martin mohol za celý polrok odpracovať až 520 hodín (26 týždňov x 20 hodín týždenne).

Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať

Odmena a odvody

Odmena na základe dohody o brigádnickej práci študentov je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa vykonala. Rovnako mzdové zvýhodnenie patrí aj za nočnú prácu.

Odvody na sociálne poistenie

Pre brigádnikov platí určitá výhoda vo výpočte sociálneho poistenia. Študent má možnosť uplatniť si odvodovú odpočítateľnú položku v sume 200 eur na jednu dohodu, t. j. v takomto prípade platí odvody len vo výške 1,05 % zo sumy odmeny. Potrebné je výber tejto dohody zamestnávateľovi oznámiť čestným vyhlásením.

V prípade neuplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky sa uvedené sadzby odvodov platia z plnej výšky odmeny dohodára (vymeriavacieho základu). Ak sa uplatňuje odvodová odpočítateľná položka a odmena presiahne v danom mesiaci sumu 200 €, budú žiak, resp. študent, aj jeho zamestnávateľ platiť odvody na dôchodkové poistenie (starobné, invalidné a u zamestnávateľa aj rezervný fond solidarity), ale len z rozdielu, ktorý prevyšuje hranicu 200 €. Odvody zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie (spolu 1,05 %) sa platia vždy z celej sumy odmeny.

Ukončenie dohody

V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie možno dohodnúť len na prípady, v ktorých je možné okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s výpovednou dobou, ktorá začína plynúť už dňom doručenia výpovede.

Dohoda sa skončí uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená.

Dávka v hmotnej núdzi a sociálne štipendium

Študenti, rovnako ako ostatní občania, sa môžu ocitnúť v situácii, kedy ich príjem nedosahuje úroveň životného minima a potrebujú pomoc od štátu. Študent môže poberať dávku v hmotnej núdzi, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. To platí pre študentov denného aj externého štúdia.

Podmienky nároku na dávku v hmotnej núdzi

Nárok na dávku v hmotnej núdzi vzniká občanovi, ktorý sa nachádza v stave hmotnej núdze a spĺňa ďalšie podmienky stanovené zákonom č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi:

• Hmotná núdza: Príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima.
• Nemožnosť zabezpečiť si príjem: Členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
• Uplatnenie si zákonných nárokov: Občan a osoby, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, si musia uplatniť všetky zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi.

Sociálne štipendium ako alternatíva

Ešte predtým, ako sa budeme venovať dávke v hmotnej núdzi, je dôležité spomenúť sociálne štipendium. Sociálne štipendium je forma finančnej podpory, ktorú poskytujú vysoké školy svojim študentom. Právny základ pre priznávanie sociálnych štipendií tvorí zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a vyhláška Ministerstva školstva SR č. 102/2006 Z. z.

Sociálne štipendium je určené pre študentov verejných, súkromných a štátnych vysokých škôl, ktorí študujú v dennej forme štúdia. Týka sa to študentov bakalárskych, magisterských a inžinierskych programov, ako aj študentov spojených prvých a druhých stupňov štúdia.

Žiadosť o sociálne štipendium sa podáva na vysokej škole alebo fakulte, kde je študent zapísaný na štúdium. Vysoké školy často používajú vlastné formuláre na podávanie žiadostí. Dôležité je vedieť, že ak študent študuje v zahraničí, nárok na sociálne štipendium mu nevzniká, pretože zahraničné inštitúcie nepostupujú podľa slovenskej legislatívy. Ak je študent zapísaný na viacerých vysokých školách/fakultách, žiadosť môže podať len na jednej z nich.

Spolu so žiadosťou je potrebné predložiť doklady o príjme žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb (obvykle rodičia a súrodenci) za predchádzajúci kalendárny rok. Ďalej je potrebné doložiť dokumenty, ktoré umožňujú posúdenie okruhu spoločne posudzovaných osôb. Konkrétne požiadavky na dokumenty sa líšia v závislosti od situácie žiadateľa, preto sa odporúča riadiť sa pokynmi vysokej školy/fakulty a príslušnou vyhláškou.

Mesačná výška sociálneho štipendia sa pohybuje od 10 eur do 325 eur (údaj pre akademický rok 2022/2023). Konkrétna suma závisí od príjmu spoločne posudzovaných osôb. V prípade nejasností je vhodné konzultovať situáciu priamo na vysokej škole / fakulte.

Sociálne štipendium pre stredoškolákov

Štát ponúka sociálne štipendium aj stredoškolákom. Prvou podmienkou je sociálna situácia rodiny. Výška mesačného štipendia závisí od sociálnej situácie a môže predstavovať 50%, 35% alebo 25% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa (129,74 €). O možnosti poskytovania sociálneho štipendia sa informujte u svojho triedneho učiteľa. Škola musí mať podpísanú zmluvu s Ústavom informácií a prognóz školstva, ktorý spadá pod ministerstvo školstva.

K žiadosti je potrebné priložiť potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že rodina poberá dávky v hmotnej núdzi alebo doklad o výške príjmu za predchádzajúci kalendárny rok spolu s dokladom o počte spoločne posudzovaných osôb. Pri podávaní žiadosti podpisujete písomný záväzok, že oznámite škole všetky zmeny, ktoré môžu mať vplyv na vyplácanie štipendia (napr. zmena príjmu rodiny).

Ak je priemerný mesačný príjem v domácnosti nižší než vypočítaná maximálna hranica mesačného príjmu, potom deti študujúce na strednej škole môžu štipendium získať. Do príjmu sa počítajú iba rodičia a nezaopatrené deti (deti do 15 rokov, alebo staršie deti študujúce dennou formou na SŠ alebo VŠ).

tags: #pracovná #zmluva #so #stredoškolákom #podmienky