Dodatok k pracovnej zmluve: Všetko, čo potrebujete vedieť

Pracovná zmluva je základný dokument, ktorý upravuje vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Počas trvania pracovného pomeru však môže nastať potreba zmeny niektorých podmienok, ktoré sú v nej obsiahnuté. V takýchto prípadoch sa používa dodatok k pracovnej zmluve. Čo to dodatok k pracovnej zmluve je, kedy ho použiť a aké náležitosti by mal obsahovať?

Čo je dodatok k pracovnej zmluve?

Dodatok k pracovnej zmluve je písomná dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorou sa menia alebo dopĺňajú pôvodné podmienky pracovnej zmluvy. Podľa § 54 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, zmenu obsahu pracovnej zmluvy možno vykonať len písomne, a to dodatkom k pracovnej zmluve, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec na zmene dohodnú. Zamestnávateľ je povinný vyhotoviť dodatok písomne a jedno vyhotovenie vydať zamestnancovi.

Kedy je potrebný dodatok k pracovnej zmluve?

Dodatok k pracovnej zmluve sa používa v rôznych situáciách, napríklad:

• Zmena pracovnej pozície: Ak zamestnanec prechádza na inú pozíciu v rámci spoločnosti.
• Zmena miesta výkonu práce: Ak sa zamestnanec presúva na iné pracovisko.
• Zmena výšky mzdy: Ak sa zamestnancovi zvyšuje alebo znižuje mzda.
• Zmena pracovného úväzku: Ak sa zamestnancovi mení rozsah pracovného času (napríklad zo 42,5 hodiny na 37,5 hodiny týždenne, ako to vyplýva z príkladu základnej školy upravujúcej úväzok zamestnankyne).
• Zmena doby trvania pracovného pomeru: Ak sa pracovný pomer na dobu určitú mení na pracovný pomer na dobu neurčitú, alebo ak sa predlžuje pracovný pomer na dobu určitú.
• Zmena pracovnej náplne: Ak sa zamestnancovi mení rozsah a obsah práce.
• Úprava iných podmienok: Ak sa menia iné dohodnuté podmienky, napríklad benefity, príspevky a podobne.

Príklad z praxe

Základná škola potrebuje upraviť pracovný úväzok svojej zamestnankyne, pretože sa zmenil počet odpracovaných hodín (vyučovacích hodín) z 22 na 19, keďže zamestnankyňa vykonáva prácu aj ako supervízor. Pôvodná pracovná zmluva z roku 1999 neobsahuje žiadne dodatky týkajúce sa zmien pracovného času. V takomto prípade je nevyhnutné vypracovať dodatok k pracovnej zmluve, ktorý zohľadní aktuálny pracovný úväzok a rozsah práce zamestnankyne.

Náležitosti dodatku k pracovnej zmluve

Dodatok k pracovnej zmluve musí mať písomnú formu a obsahovať nasledovné náležitosti:

Prečítajte si tiež: Plnohodnotný život v starobe

1. Identifikácia zmluvných strán:
   • Údaje o zamestnávateľovi (názov, sídlo, IČO).
   • Údaje o zamestnancovi (meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo).
2. Odkaz na pôvodnú pracovnú zmluvu: Je potrebné uviesť, ku ktorej pracovnej zmluve sa dodatok vzťahuje (dátum uzavretia, prípadne číslo zmluvy).
3. Presná špecifikácia zmeny: Jasne a zrozumiteľne opísať, ktoré konkrétne body pôvodnej zmluvy sa menia alebo dopĺňajú.
4. Dátum, od ktorého zmena platí: Uviesť dátum, kedy nadobúda dodatok účinnosť.
5. Súhlas oboch strán: Vyjadrenie súhlasu zamestnávateľa a zamestnanca so zmenami, potvrdené podpismi oboch strán.

Pracovný pomer na dobu určitú a dodatok k pracovnej zmluve

Čoraz častejšie sa v praxi uzatvárajú pracovné pomery na dobu určitú. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na predĺžení tohto pomeru alebo na zmene na dobu neurčitú, je potrebné uzavrieť dodatok k pracovnej zmluve.

Obmedzenia pri pracovnom pomere na dobu určitú

Po novelizácii Zákonníka práce zákonom č. 361/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2013 možno dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu najdlhšie na dva roky. Takýto pracovný pomer možno predĺžiť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Zároveň najviac dvakrát v rámci dvoch rokov možno pracovný pomer na dobu určitú opätovne dohodnúť.

Zákonník práce uprednostňuje uzatváranie pracovných pomerov na dobu neurčitú, a preto obmedzuje uzatváranie pracovných pomerov na dobu určitú ohraničením dĺžky doby, na ktorú môžu byť pracovné pomery na dobu určitú uzatvárané.

Výnimky

Tretíkrát predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z vecného zákonného dôvodu uvedeného v ust. § 48 ods. 4 Zákonníka práce, napríklad:

• zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie.
• vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca).
• v zmysle ust. § 48 ods. 6 Zákonníka práce, podľa ktorého ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky s vysokoškolským učiteľom alebo tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja je možné aj vtedy, ak je na to objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa alebo tvorivého zamestnanca vedy, výskumu a vývoja ustanovený osobitným predpisom.

Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru sa musí uviesť v písomnej pracovnej zmluve medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ak by sa dôvod neuviedol alebo by nešlo o niektorý z prípadov taxatívne uvedených v § 48 ods. 4 Zákonníka práce, považoval by sa tento predĺžený alebo opätovne uzatvorený pracovný pomer za pracovný pomer na dobu neurčitú.

Prečítajte si tiež: Dôchodok a zamestnanie

Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú

Pracovný pomer na určitú dobu končí uplynutím dojednanej doby aj v situáciách, ak je zamestnanec v ochrannej dobe, napr. v čase tehotenstva ženy, dočasnej práceneschopnosti zamestnanca.

Skončenie pracovných pomerov na dobu určitú sa neprerokováva so zástupcami zamestnancov a nevyžaduje sa ani predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov.

Zamestnanec, ktorého pracovný pomer na dobu určitú končí uplynutím tejto doby, nemá nárok na odstupné.

Možnosti pred skončením pracovného pomeru na dobu určitú

Pred uplynutím dohodnutej doby prichádza do úvahy možnosť predĺženia pracovného pomeru na určitú dobu, prípadne zmena pracovného pomeru z určitej doby na neurčitý čas, a to prostredníctvom dodatku k pracovnej zmluve.

Iné spôsoby skončenia pracovného pomeru

V zmysle ust. § 71 ods. 3 Zákonníka práce sa pred uplynutím dohodnutej doby, t. j. počas trvania pracovného pomeru na dobu určitú, môže skončiť pracovný pomer aj inými spôsobmi uvedenými v § 59 Zákonníka práce, napríklad:

Prečítajte si tiež: Invalidný a starobný dôchodok: Čo treba vedieť?

• Dohodou: Z obsahového hľadiska by mali účastníci v dohode dojednať deň skončenia pracovného pomeru (nemusí byť vymedzený presným dátumom, ale postačuje deň skončenia determinovať určitou skutočnosťou, napr. časom skončenia PN zamestnanca) a dôvody skončenia pracovného pomeru, ak dôvodmi skončenia sú organizačné zmeny, ak nedochádza ku skončeniu pracovného pomeru z organizačných dôvodov, tak aj vtedy, ak na ich zakotvení do dohody zamestnanec trvá.
• Výpoveďou: Zamestnanec môže skončiť výpoveďou pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu bez uvedenia dôvodu skôr, ako uplynie doba určitá.
• Okamžitým skončením: Zamestnanec môže skončiť pracovný pomer okamžite, ak nastanú dôvody, na základe ktorých môže zamestnanec takýmto spôsobom skončiť pracovný pomer.
• Skončením v skúšobnej dobe:

Ak nastanú dôvody, pre ktoré môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou alebo okamžite, môže takto postupovať aj zamestnávateľ, a to aj keď ide o pracovný pomer na dobu určitú. Vtedy patria zamestnancom všetky náležitosti spojené s príslušnou formou skončenia pracovného pomeru - napríklad ochranná doba, odstupné a pod.

Neplatné skončenie pracovného pomeru

Ustanovenia Zákonníka práce upravujúce nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru sa použijú len v prípade, ak počas trvania pracovného pomeru na dobu určitú dôjde k skončeniu pracovného pomeru iným spôsobom ako uplynutím doby, na ktorú bol pracovný pomer dohodnutý.

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, t. j. podaním žaloby o určenie neplatnosti pracovného pomeru.

Ak dal zamestnávateľ zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je v takom prípade povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy.

Príklad z praxe: Žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

Karol Krátky uzavrel s firmou Kalgo, spol. s r. o. pracovnú zmluvu na dobu určitú. Neskôr mu zamestnávateľ doručil výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Karol Krátky s výpoveďou nesúhlasil a podal žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Vzor ponuky uzavrieť dodatok k pracovnej zmluve

V prípade, že zamestnávateľ potrebuje zamestnancovi ponúknuť inú vhodnú prácu podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce (napríklad z dôvodu zrušenia pracovnej pozície), môže použiť vzor ponuky, ktorý obsahuje nasledovné údaje:

• Označenie zamestnávateľa (názov, sídlo, IČO).
• Údaje o zamestnancovi (titul, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo).
• Odôvodnenie ponuky (napríklad zníženie stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce).
• Informácia o zrušení pôvodnej pracovnej pozície a dátum zrušenia.

Pracovný poriadok

Okrem pracovnej zmluvy a jej dodatkov je dôležitým dokumentom aj pracovný poriadok. Pracovný poriadok bližšie konkretizuje ustanovenia Zákonníka práce a pracovnoprávnych predpisov. Je záväzný pre všetkých zamestnancov zamestnávateľa. Na zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa pracovný poriadok vzťahuje len vtedy, ak to vyplýva z jeho ďalších ustanovení, z ustanovenia pracovnoprávnych predpisov a z uzatvorenej dohody. Práva a povinnosti neupravené Pracovným poriadkom sa riadia všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zamestnávateľ vydáva pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zamestnaneckej rady / základnej odborovej organizácie.

tags: #pracovny #poriadok #dodatok #k #pracovnej #zmluve