Príspevok na stravu pre pracujúcich 4 hodiny denne: Nové pravidlá a ich dopad

Príspevok na stravovanie je jedným z najobľúbenejších zamestnaneckých benefitov. Zamestnávatelia si uvedomujú, že spokojný zamestnanec je motivovaný zamestnanec, a preto sa snažia udržať svojich pracovníkov šťastných a nasýtených. Od jari 2025 platia nové pravidlá pre príspevok na stravu, ktoré prinášajú zmeny pre zamestnávateľov aj zamestnancov. Každý zamestnávateľ má podľa Zákonníka práce povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí odpracujú aspoň 4 hodiny počas pracovnej zmeny. Tento článok sa venuje podrobnému rozboru týchto zmien a ich dopadu na rôzne skupiny zamestnancov, vrátane tých, ktorí pracujú na skrátený úväzok alebo z domu.

Nové sumy stravného od apríla 2025

Od 1. apríla 2025 vstúpili do platnosti nové sumy stravného, ktoré ovplyvňujú výšku príspevkov na stravovanie pre zamestnancov. Krátke služobné cesty v rozsahu 5 až 12 hodín sú po novom kompenzované sumou 8,80 eura. Táto úprava má priamy vplyv aj na zamestnanecké stravovanie - maximálna výška daňovo uznateľného príspevku zamestnávateľa stúpla na 4,84 eura denne. Minimálna hodnota gastrolístka je stanovená na 6,60 eura, čo znamená, že aj pri tejto sume musí firma prispievať minimálne 3,63 eura.

Daňovo uznateľný je príspevok zamestnávateľa do výšky 55 % z maximálneho stravného (8,80 €) - teda 4,84 € denne. Toto platí iba v prípade, že sa poskytuje príspevok ako finančná náhrada.

Príspevok na stravu a práca z domu (Home Office)

Zamestnanci na home office majú nárok na príspevok na stravu, pokiaľ ich pracovná zmena trvá aspoň štyri hodiny. Práca z domu nezbavuje zamestnávateľa tejto povinnosti. Je dôležité si uvedomiť, ako sa líši poskytovanie stravných príspevkov pre tých, ktorí pracujú z domu, od tých, ktorí dennodenne dochádzajú do kancelárie. Pri remote pozíciách sa odporúča uprednostniť finančný príspevok, pretože je flexibilnejší.

Odporúčania pre zamestnávateľov

Pre zamestnávateľov je dôležité, aby sa na nové pravidlá príspevkov na stravné pripravili. Tu je niekoľko odporúčaní:

Prečítajte si tiež: Opatrovateľský príspevok a zamestnanie

1. Nastavte príspevok na horný limit oslobodenia: Zákon stanovuje maximálny daňovo oslobodený príspevok vo výške 4,84 € denne (55 % zo stravného 8,80 €). Ak to rozpočet umožňuje, nastavte príspevok na horný limit oslobodenia. Alternatíva pre menšie firmy: Ak je to finančne náročné, môžete sa držať minimálnej zákonnej výšky, no v interných smerniciach zdôvodnite nižší príspevok.
2. Zabezpečte možnosť výberu: Zamestnanec má právo si zvoliť formu príspevku - buď gastrolístok, alebo finančný príspevok na účet.
3. Nastavte jednotný systém evidencie odpracovaných hodín: Pre zamestnancov pracujúcich z domu je dôležité nastaviť jednotný systém evidencie odpracovaných hodín.
4. Interná smernica o stravovaní: Zrevidujte smernicu vždy po zmene legislatívy (napr. po zmene výšky stravného). Zabezpečte, aby bola dostupná všetkým zamestnancom - napr. v internom systéme alebo na nástenke.
5. Kontrola využitia: Zamestnávatelia by mali mať mechanizmy na kontrolu toho, ako sa gastrolístky alebo finančné príspevky používajú.
6. Flexibilita ponuky: Poskytovanie rôznych možností - či už ide o gastrolístky alebo finančné príspevky - môže zvýšiť spokojnosť zamestnancov.
7. Komunikácia so zamestnancami: Jasná komunikácia o dostupných možnostiach a podmienkach ich využitia je kľúčová.

Povinnosti zamestnávateľa podľa Zákonníka práce

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať všetkým zamestnancom stravovanie buď v mieste ich pracoviska, alebo v jeho okolí. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Zamestnávateľ stravovanie zabezpečuje podaním jedného teplého jedla, vrátane nápoja. Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie mimo vlastnú kantínu alebo jedáleň, je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla. Minimálna hodnota stravovacej poukážky je od 1.1.2024 5,85 €.

Formu zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ. Výnimkou je, ak forma zabezpečenia stravovania sa stala súčasťou kolektívnej zmluvy platnej medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.

Podmienky nároku na príspevok na stravovanie

Nárok na stravovanie má každý zamestnanec v pracovnom pomere, ktorý na svojom pravidelnom pracovisku v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny bez ohľadu na to, či pracuje v rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase a nepretržitej prevádzke. Nárok na stravovanie nie je podmienený nárokom na prestávku v práci.

Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo. Nárok na poskytnutie stravy majú tí zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu v mieste dohodnutom v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, t. j. na svojom pravidelnom pracovisku. U zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, je možné za pravidelné pracovisko dohodnúť miesto bydliska zamestnanca.

Špecifické situácie a výnimky

• Pracovná cesta: Zamestnancovi na pracovnej ceste patrí tzv. stravné, čo prestavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za jeho stravu počas trvania pracovnej cesty. Stravné zamestnávateľ neposkytuje v prípade, že zamestnanec má na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu.
• Dočasná pracovná neschopnosť: Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancovi počas dočasnej pracovnej neschopnosti, pokiaľ sa so zástupcami zamestnancov nedohodne inak.
• Práca nadčas: Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim v nadčase, a to ani v prípade, že práca nadčas trvala viac ako 4 hodiny, pretože práca nadčas je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
• Rozšírenie okruhu osôb: Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, napr. aj na konateľa spoločnosti, ktorý nemá so spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer.

Spôsoby zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie rôznymi spôsobmi:

Prečítajte si tiež: Sprievodca dobrovoľným dôchodkovým poistením pri práci v zahraničí

1. Vlastná kantína alebo jedáleň: Zamestnávateľ zriadi vlastnú firemnú kantínu.
2. Stravovacie zariadenie iného zamestnávateľa: Zamestnávateľ využije zariadenie iného zamestnávateľa, ktoré sa nachádza v blízkosti.
3. Stravovacie poukážky (gastrolístky): Zamestnávateľ zabezpečí stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby (napr. Accor services Slovakia, s. r. o., Doxx - stravné lístky, s. r. o., Le cheque dejeuner, s. r. o., Sodexho paas SR, s. r. o., Vaša stravovacia s. r. o.).
4. Finančný príspevok: Zamestnávateľ môže vo výnimočných prípadoch poskytnúť finančný príspevok, ak stravovanie neumožňujú podmienky výkonu práce alebo ak zamestnanec predloží lekárske potvrdenie o závažnom ochorení tráviaceho traktu, ktoré vyžaduje dodržiavanie prísnej špeciálnej diéty.

Zamestnávateľ môže jednotlivé formy zabezpečenia stravovania aj kombinovať.

Príspevky na stravovanie z pohľadu zákona o dani z príjmov

Povinný príspevok zamestnávateľa na stravovanie v súlade so Zákonníkom práce je uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je možné uplatniť do daňových výdavkov len v prípade, že spĺňa podmienky definované v zákone o dani z príjmov, t. j. ide o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka.

Výška príspevku zahrnovaného do daňových výdavkov sa vypočítava z ceny jedla. Ak zamestnávateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a stravovanie zabezpečuje u platiteľa dane, DPH je súčasťou ceny jedla. Ak zamestnávateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, príspevok sa vypočítava z ceny jedla v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH.

Ak zamestnávateľ so súhlasom zástupcov zamestnancov upraví podmienky, za ktorých bude poskytovať stravovanie aj pri prekážkach v práci, aj zamestnancom pracujúcim mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a rozšírenému okruhu zamestnancov, ktorým zabezpečí stravovanie, prí­spevok zamestnávateľa na stravovanie je uznaným daňovým výdavkom.

Príspevok na stravu a skrátený úväzok

Na Slovensku pracuje na skrátený úväzok len zlomok ľudí. Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi. Ich výhodou je flexibilnejší pracovný čas a možnosť stíhať aj iné povinnosti. Sú často jedinou voľbou pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne.

Prečítajte si tiež: Náhrady za dopravu

Ak zamestnanec neodpracuje v jeho bežný pracovný deň viac ako 4 hodiny, hoci je to z dôvodu polovičného úväzku, nemá nárok na stravný lístok. Ak však zamestnanci na polovičný úväzok pracujú viac ako 4 hodiny denne (napríklad 4 dni v týždni po 5 hodín), majú nárok na stravné lístky za všetky štyri odpracované dni v týždni.

Stravovanie dohodárov a konateľov

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov poskytnúť stravovanie aj dohodárom alebo konateľovi spoločnosti za rovnakých podmienok ako majú zamestnanci. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie študenta alebo konateľa bude uznaným daňovým výdavkom.

Príspevok zo sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže zo sociálneho fondu uhradiť časť stravného, ktorú by inak uhradil zamestnanec. Takýto príspevok zo sociálneho fondu je oslobodený od dane a odvodov.

Stravovanie a pracovná cesta

V prípade, že je zamestnanec na pracovnej ceste, nevzniká mu za tento deň nárok na stravný lístok, ale na stravné. Suma stravného závisí od dĺžky trvania služobnej cesty a je rovnako oslobodená od dane a odvodov.

Príklady zo zahraničia

• Česká republika: Zamestnávateľ nemá povinnosť zo zákona zaistiť svojim zamestnancom stravovanie. Samotný príspevok na stravovanie vo forme stravného lístku funguje na dobrovoľnej báze a je považovaný za jeden z najbežnejších benefitov pre zamestnancov. Ak zamestnávateľ tento benefit poskytne, je to možné iba za pracovný deň, kedy odpracoval zamestnanec aspoň 3 hodiny a zároveň mu nevznikol nárok na stravné pri pracovnej ceste.
• Poľsko: Poskytnutie stravných lístkov je povinné iba pre zamestnancov, ktorí pracujú za sťažených podmienok.
• Rumunsko: Zamestnávateľ nie je zo zákona povinný poskytnúť zamestnancom stravné lístky. Stravné lístky fungujú len na dobrovoľnej báze a sú vnímané ako jeden z benefitov pre zamestnancov, ktorý môžu zamestnávatelia využiť.

tags: #príspevok #pre #pracujúcich #4 #hodiny #denne