
Dedičstvo je komplexná oblasť práva, ktorá sa dotýka každého z nás. Smrť blízkej osoby je vždy ťažká, a ak sa k tomu pridajú právne otázky týkajúce sa majetku, môže byť situácia ešte komplikovanejšia. Tento článok poskytuje prehľad základných princípov dedičského práva na Slovensku a odpovedá na časté otázky týkajúce sa dedičského konania.
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (nebohého). Ide o tzv. delačný systém, kedy práva a povinnosti prechádzajú na dedičov momentom smrti poručiteľa. Matrika oznámi úmrtie súdu, ktorý poverí príslušného súdneho komisára (notára) na vyporiadanie dedičstva. Notár má kľúčovú úlohu v celom procese. Zistí, či nebohý zanechal závet (testament), identifikuje okruh dedičov a zmapuje majetok (aktíva a pasíva), ktorý poručiteľ zanechal.
Nie všetky majetkové práva prechádzajú na dedičov. Niektoré úmrtím zanikajú, napríklad právo na výživné alebo dôchodok. Úmrtím zaniká aj manželstvo, preto sa v rámci dedičského konania vyporiadava aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM).
Slovenský právny poriadok pozná dva základné spôsoby dedenia: zo zákona a zo závetu. Dediť sa dá aj z oboch týchto dôvodov súčasne. Ak je správne spísaný závet (testament), má prednosť pred zákonom. To znamená, že ak poručiteľ v závete určil, kto má dediť jeho majetok, postupuje sa podľa závetu. Ak nebohý závet nezanechal, alebo ak je závet neplatný, postupuje sa pri rozdeľovaní dedičstva podľa zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, zvyšnú časť nadobúdajú dedičia zo zákona. Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu ako odúmrť.
Ak sa dedí zo zákona, zákon rozoznáva 4 dedičské skupiny. Najskôr dedia najbližší príbuzní, a až potom vzdialenejší.
Prečítajte si tiež: Právna pomoc a dlhy v Nitre
Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou (holografný závet), alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov (alografný závet) alebo vo forme notárskej zápisnice. Odporúča sa posledná možnosť - zriadiť závet kvalifikovaným spôsobom vo forme notárskej zápisnice u ktoréhokoľvek notára. Obmedzí sa tým vznik pochybností o platnosti závetu. Po spísaní notár závet uloží do tzv. notárskeho centrálneho registra závetov, takže notár, ktorý bude neskôr dedičstvo prejednávať, sa k nemu dostane prakticky ihneď.
V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké. Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky (napr. podmienka typu: “darujem pôdu môjmu synovi Jánovi za podmienky, že ju bude riadne obhospodarovať a pod.” bude neplatná). Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie je, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára.
Zákon chráni tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia nebohého. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
Vydedenie dedičov musí byť písomne listinou o vydedení a musí v ňom byť uvedený dôvod vydedenia vyplývajúci zo zákona.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad povinností opatrovníka
Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov.
Pojednávanie vedie pridelený notár za prítomnosti dedičov alebo ich právnych zástupcov. Dedičské konanie končí uzavretím dedičskej dohody. Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi, prejedná dedičstvo súd a ten potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.
Za konanie o dedičstve sa platí notárovi poplatok vo výške, ktorá závisí od hodnoty dedičstva. Ak je hodnota dedičstva do 3.319 €, poplatok predstavuje 6,50 €. Ak je hodnota dedičstva do 9.958 €, je poplatok 16,50 €. Dedičstvo nad 9.958 € je spoplatnené vo výške 0,2 % z hodnoty dedičstva, najviac však sumou 165,50 €. Za podanie návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku sa platí poplatok 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať, najmenej suma 6,50 € a najviac 165,50 €.
Ak sa po nebohom objaví majetok, ktorý nebol predmetom dedenia, je potrebné “otvoriť” dedičstvo a prejednať v ňom novoobjavený majetok poručiteľa. Návrh sa podáva na súd, ktorý je (bol) príslušný na prejednanie dedičstva.
Každý dedič má právo odmietnuť nadobudnutie dedičstva. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Odmietnutie dedičstva prichádza do úvahy v prípade predlženého dedičstva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva je záväzné a nemožno ho odvolať, ak ste svojím konaním nedali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o životné prostredie: Právny rámec
Nie každý môže dediť. Nededí ten, kto je tzv. nespôsobilý dedič - ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Nededí ani ten, kto bol vydedený.
Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.
Ak sa rozhodnete z akéhokoľvek dôvodu nezúčastniť dedičského konania, môžete sa nechať zastupovať. Zastupovanie spočíva v účasti na dedičských pojednávaniach pred povereným notárom, prejdeme si s Vami Vaše nároky a budeme hájiť Vaše práva, aby ste v dedičskom konaní získali to, čo Vám podľa zákona patrí. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“.
K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.
tags: #právne #poradenstvo #dedenie