Právny Úkon v Občianskom Zákonníku: Definícia, Náležitosti a Dôsledky Neplatnosti

Právny úkon je základným stavebným kameňom občianskeho práva. Je to prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Občiansky zákonník definuje právny úkon a stanovuje podmienky jeho platnosti. V tomto článku sa podrobne pozrieme na definíciu právneho úkonu, jeho náležitosti, ako aj na dôsledky neplatnosti právneho úkonu.

Definícia Právneho Úkonu v Občianskom Zákonníku

Definíciu právneho úkonu nájdeme v § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka: „Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.”

Z tejto definície vyplýva, že právny úkon musí spĺňať nasledovné základné znaky:

• Prejav vôle: Musí ísť o vonkajší prejav vôle, ktorý je zameraný na vyvolanie právnych následkov. Vôľa je základnou pojmovou kategóriou právneho systému. Právo stanovením normatívov (príkazov, zákazov, dovolení) pôsobí na jej utváranie. Do procesu jej tvorby vstupujú aj mimoprávne (sociologické, psychologické) momenty. Právny systém uvažuje o konaní ako o právnej skutočnosti závislej od vôle. Konanie preto hodnotí s ohľadom na vôľu subjektu práva. Niektoré konania považuje za súladné s právom (inak povedané, za právne) iné za nesúladné s právom (inak povedané, za protiprávne).
• Zameranie na právne následky: Prejav vôle musí smerovať k vzniku, zmene alebo zániku konkrétnych práv a povinností. Právny úkon je z pohľadu konania subjektu práva právom dovoleným a vôľou podmieneným správaním (na ktoré sú viazané právne následky).
• Súlad s právnymi predpismi: Právne predpisy musia s daným prejavom vôle spájať určité právne následky.

Náležitosti Platného Právneho Úkonu

Aby bol právny úkon platný, musí spĺňať určité náležitosti, ktoré stanovuje Občiansky zákonník. Medzi základné náležitosti patria:

Sloboda a Vážnosť Vôle

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne. To znamená, že prejav vôle nesmie byť výsledkom nátlaku, hrozby alebo omylu.

Prečítajte si tiež: Princípy demokratického štátu

Určitosť a Zrozumiteľnosť

Právny úkon musí byť určitý a zrozumiteľný. To znamená, že z prejavu vôle musí byť jasné, aké práva a povinnosti vznikajú, menia sa alebo zanikajú. Neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť právneho úkonu môže viesť k jeho neplatnosti. Ak dôjde k sporu o to, aké práva a povinnosti pre strany zo zmluvy vyplývajú, je ešte predtým potrebné zistiť, či je zmluva samotná platná, pretože práva a povinnosti vznikajú len z platnej zmluvy. Aby bola zmluva ako právny úkon platná, musí byť okrem iných náležitostí určitá a zrozumiteľná.

Výklad Pojmov Určitosti a Zrozumiteľnosti

V § 37 ods. 1 OZ, „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“ V tomto ustanovení však nie je možné nájsť výklad pojmu „určitý“ a „zrozumiteľný“ právny úkon. K tomuto výkladu slúži výklad daný teóriou a súdnou praxou.

• Určitosť: V rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 2638/99 zo dňa 30.11.2000 možno nájsť snahu o definovanie týchto pojmov: „Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ právny úkon musí byť vykonaný slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Uvedená definícia náležitostí prejavu vôle vyžaduje, aby uskutočnený právny úkon bol formulovaný spôsobom umožňujúcim druhému účastníkovi zoznámiť sa s ním a vnímať jeho zdelenie v pre neho pochopiteľnej forme (požiadavka zrozumiteľnosti), a aby aspoň jeho výkladom podľa § 35 OZ bolo zistiteľné, aký obsah ním mal byť vyjadrený a čo je konkrétne predmetom dojednania (požiadavka určitosti).“

• Zrozumiteľnosť: Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 1527/99 zo dňa 22.6.2000: „Podľa § 37 OZ je neplatný právny úkon, ktorý nebol vykonaný určite a zrozumiteľne. Týmto ustanovením sa sankcia neplatnosti právneho úkonu viaže k náležitostiam prejavu vôle; prejav vôle je neurčitý, pokiaľ je neistý jeho obsah, to značí - okrem prípadov, keď úplne chýba určitá vôľa - keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť, a je nezrozumiteľný, ak konajúci nedosiahol - vadným slovným alebo iným sprostredkovaním - jasného vyjadrenia svojej vôle. Záver o neurčitosti či nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 2 OZ).V zmysle § 35 ods. 2 OZ, je potrebné právne úkony vyjadrené slovami vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa toho, kto právny úkon vykonal, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.“

Výklad Právneho Úkonu

Súd nemôže rezignovať na výklad právneho úkonu, t.j. stroho skonštatovať jeho neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť, ale musí zisťovať obsah úkonu a pokúsiť sa cestou výkladu odstrániť túto jeho neurčitosť či nezrozumiteľnosť. Súd napr. podľa judikatúry musí prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu, zisťovať vôľu strán v dobe uzavretia zmluvy a pri tom môže prihliadnuť aj na následné správanie strán.

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na SZČ?

Následné Správanie Strán

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 938/2004 zo dňa 27.4.2006 súd musí pritom prihliadať aj na následné správanie strán „1. Následné správanie účastníka právneho úkonu je relevantné pri výklade prejavu vôle.“

Teleologický Výklad

Podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 3900/12 zo dňa 28.2.2013, „Záver, že určitý právny úkon je neplatný pre neurčitosť jeho predmetu, sa musí opierať o rozumný výklad dotknutého zákonného ustanovenia. Nie je možné vystačiť len s gramatickým výkladom. Významnú úlohu tu hrá predovšetkým výklad teleologický Je preto potrebné sa vždy pýtať na účel zákonného príkazu či zákazu. Ústavný súd zdôrazňuje, že v súkromnoprávnej sfére je potrebné určitosť právneho úkonu posudzovať vždy vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu, pričom pre interpretáciu obsahu záväzkového vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa obidvoch zmluvných strán v dobe uzavretia zmluvy. V tejto súvislosti Ústavný súd pripomína, že v súkromnom práve sa aplikuje zásada pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať) - a to aj v prípadoch, keď je to pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Zmluvná strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a nemôže zmluvy uzatvárať a neskôr namietať ich neplatnosť podľa svojej vlastnej vôle. V súkromnoprávnej sfére platí zásada, že čo nie je zakázané, je dovolené. Každý zákonný zásah do tejto sféry je potrebné vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, a preto je potrebné vykladať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov reštriktívne a nie extenzívne. Opačný výklad by bol v rozpore s článkom 4 ods. 4 Listiny, podľa ktorého pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd (v tomto prípade zmluvnej voľnosti strán) musí byť šetrená ich podstata a zmysel a takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným účelom, než pre ktoré boli stanovené.“

Priorita Výkladu v Prospech Platnosti

Podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 625/03 zo dňa 14.4.2005, „Základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s tým spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Nie je ústavne konformné a je v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, keď všeobecné súdy uprednostňujú výklad vedúci k neplatnosti zmluvy, pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.“

Súlad s Právnymi Predpismi a Dobrými Mravmi

Právny úkon nesmie odporovať zákonu, obchádzať zákon alebo sa priečiť dobrým mravom. Ak je právny úkon v rozpore s týmito požiadavkami, je neplatný.

Forma Právneho Úkonu

Zákon stanovuje, že právny úkon musí byť urobený v predpísanej forme, ak to zákon vyžaduje. Ak zákon pre určitý právny úkon predpisuje písomnú formu, úkon musí byť urobený písomne, inak je neplatný.

Prečítajte si tiež: Prehľad poľnohospodárskych podpôr

Dôsledky Neplatnosti Právneho Úkonu

Ak právny úkon nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, je neplatný. Neplatnosť právneho úkonu môže byť absolútna alebo relatívna.

Absolútna Neplatnosť

Pri absolútnej neplatnosti právny úkon nevznikol a nemá žiadne právne účinky od samého začiatku. Na absolútnu neplatnosť sa prihliada ex offo, teda z úradnej povinnosti, a môže sa jej dovolávať každý, kto má na tom právny záujem. Neplatnosť právneho úkonu uvedená v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka má povahu absolútnej neplatnosti. Vo všeobecnej rovine možno povedať, že neplatný je právny úkon, ktorý nemá niektorú z náležitostí, ktoré zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. Pritom Občiansky zákonník pojem „absolútna neplatnosť“ nepoužíva. Používa len termín „neplatnosť“, preto platí, že pokiaľ je nejaká vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou (a nejde pritom o niektorý z prípadov relatívnej neplatnosti), ide o absolútne neplatný právny úkon.

Relatívna Neplatnosť

Pri relatívnej neplatnosti právny úkon vznikol, ale je možné sa jeho neplatnosti dovolať. Dovolávať sa neplatnosti môže len osoba, ktorá je týmto úkonom dotknutá. Ak sa dotknutá osoba neplatnosti nedovolá, právny úkon sa považuje za platný. Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

Dovolanie sa Neplatnosti

Dovtedy kým sa osoba dotknutá úkonom nedovolá neplatností právneho úkonu treba sa na tento úkon pozerať ako na platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Aby nastali účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu stačí aj mimosúdne oznámenie osoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti. Vždy sa však musí jednať o výslovný prejav, z ktorého vyplýva vôľa dovolať sa neplatnosti právneho úkonu. Musí byť z neho taktiež zrejmé, v čom je konkrétna vada právneho úkonu, ktorá má za následok neplatnosť.

Príklady Neplatných Právnych Úkonov

• Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv: Podľa § 17 ods. 1 ZP právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.
• Zmluva s nesprávnym označením zmluvných strán: Presné a zákonu zodpovedajúce označenie zmluvných strán zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzatváranej v režime zákona č. 116/1990 Zb., ako zmluvy s obligatórnou (povinnou, teda zákonom predpísanou) písomnou formou, je jednou zo zákonných náležitostí nevyhnutných pre posudzovanie takejto zmluvy za platný právny úkon. Ak je jednou zo zmluvných strán fyzická osoba - podnikateľ, je možné učiniť spomínanej povinnosti zadosť uvedením do zmluvy jej obchodného mena, to však má tiež zákonom predpísanú podobu, ktorej súčasťou je meno a priezvisko (obligatórne) a prípadný dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania (fakultatívne). Ak táto podmienka nie je splnená, nejde ju zhojiť inak, než uzavretím novej platnej zmluvy.
• Spotrebiteľská zmluva obsahujúca neprijateľné podmienky: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečovacím prevodom práva, zmenkou alebo šekom je neplatné.

tags: #právny #úkon #občiansky #zákonník #definícia