Sociálny Podnik: Pre Koho Je Určený a Aký Je Jeho Význam

Sociálne podnikanie predstavuje inovatívny prístup k riešeniu spoločenských výziev, ktorý kombinuje ekonomické aktivity s cieľom dosiahnuť merateľný pozitívny sociálny vplyv. Registrovaný sociálny podnik (RSP) je efektívny nástroj politiky zamestnanosti, ktorý je upravený zákonom NR SR č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Tento článok sa zameriava na to, pre koho je sociálny podnik určený, aké sú jeho ciele, legislatívny rámec, typy, podmienky pre získanie štatútu, povinnosti, výhody, riziká a perspektívy.

Úvod do Sociálnej Ekonomiky a Sociálneho Podnikania

Sociálna ekonomika predstavuje novú oblasť ekonomických aktivít, pre ktoré je charakteristické prepájanie ekonomických a sociálnych cieľov. Sociálne podniky sú dôležitou hnacou silou inkluzívneho rastu, ktorý podporuje vysokú zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Očakáva sa, že budú zohrávať jednu z kľúčových úloh pri riešení viacerých spoločenských výziev.

Definícia a Charakteristika Sociálneho Podniku

Pojem sociálny podnik je definovaný v zákone č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch ako podnik, ktorý vytvára spoločenský prospech alebo komunitný záujem. Podnikanie je charakterizované piatimi znakmi, ktoré musia byť splnené hromadne:

1. Sústavnosť: Opakovanie činnosti, pričom jej intenzita nemusí byť rovnaká.
2. Samostatnosť: Právo podnikateľa rozhodovať a riadiť podnik.
3. Obchodné meno: Identifikačný znak podnikateľa voči tretím osobám.
4. Vlastná zodpovednosť: Podnikateľ je zodpovedný za činnosť svojho podniku a znáša podnikateľské riziko.
5. Dosiahnutie zisku: Cieľom podnikateľskej činnosti, avšak nie hlavným cieľom sociálneho podniku.

Ciele a Poslanie Sociálnych Podnikov

Sociálne podniky sa zameriavajú na dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu. Ich hlavným cieľom nie je maximalizácia zisku, ale usilujú sa o:

• Poskytovanie spoločensky prospešnej služby znevýhodneným a zraniteľným osobám.
• Integráciu znevýhodnených a zraniteľných osôb do spoločnosti a na trh práce.
• Podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti.
• Ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj.
• Rozvoj komunitného života a sociálnej súdržnosti.
• Poskytovanie finančných prostriedkov subjektom sociálnej ekonomiky na vykonávanie spoločensky prospešnej služby.

Legislatívny Rámec Sociálneho Podnikania na Slovensku

S účinnosťou od 1. mája 2018 vytvára zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch legislatívny rámec pre sociálne podniky, ale aj pre sektor celej sociálnej ekonomiky. Kľúčové pojmy zákona možno bližšie osvetliť citátom z dokumentu Európskej komisie Social Economy and Social Entrepreneurship (Sociálna ekonomika a sociálne podnikanie], Social Europe guide vol. 4, 2013, str. Ide o súkromné organizácie, pre ktoré je typické, že sledujú iné ciele, než je zisk: ich hlavným účelom nie je vygenerovať finančné príjmy pre ich vlastníkov či inak zainteresované osoby, ale poskytovať tovary a služby buď svojim členom, alebo širšiemu spoločenstvu. Tieto organizácie, ktoré sú v Európe aktívne takmer dve storočia, získali v rôznych krajinách uznanie a reguláciu prostredníctvom špecifických právnych foriem (zvlášť vrátane družstiev [cooperative], spoločenstiev vzájomnej pomoci [mutuals] a združení [the association]), vytvorili si vlastné reprezentatívne organizácie na interakciu s verejnými orgánmi, a rôznymi spôsobmi prispeli k sociálnemu a ekonomickému rozvoju nášho kontinentu. Ako plynul čas, vývoj európskej spoločnosti v kontexte globálnej ekonomiky viedol k vzniku nových a rôznorodejších potrieb, ktoré si v mnohých prípadoch vyžadovali nové typy odpovedí. Tieto odpovede vzišli v niektorých prípadoch z verejného sektora alebo súkromných podnikov, v niektorých prípadoch z občianskej spoločnosti a organizácií sociálnej ekonomiky, kombinujúc pritom sociálnu (spoločenskú) a podnikateľskú dimenziu, ale používajúc odlišné inštitucionálne zastrešenie.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca žiadosťou o príspevok

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy a nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Konkrétne, definícia sociálneho podniku v § 5 nižšie vychádza z definície „sociálneho podniku“, ktorá bola vytvorená nariadením č. 1296/2013 pre účely programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI). Práve táto definícia obsahuje pojem „pozitívny sociálny vplyv“, ktorý však nie je v nariadení č. 1296/2013 bližšie definovaný. Pre potreby slovenského zákonodarstva sa vzhľadom na obsahový prienik javí ako najvýhodnejšie inšpirovať sa „všeobecne prospešnými službami“ podľa zákona č. Keďže počas tvorby zákona sa dospelo k rozlíšeniu medzi sociálnymi podnikmi, ktoré vyvíjajú pozitívny sociálny vplyv pre určitú konkrétnu komunitu, a tými, ktoré ho vyvíjajú pre spoločnosť ako celok, vznikla aj potreba odlíšiť „komunitný záujem“ a „verejný záujem“. V prvom prípade ide o pozitívny sociálny vplyv, ktorý je ale obmedzený na nejakú konkrétnu komunitu. V druhom prípade ide o pozitívny vplyv pre spoločnosť ako celok. Konkrétnym príkladom napĺňania komunitného záujmu môže byť neziskovo orientované kino, ktoré slúži pre kultúrne vyžitie malej, od väčších sídiel vzdialenej obce, ktorej obyvatelia by inak prístup k takémuto vyžitiu takmer vôbec nemali; alebo neziskovo orientované družstvo, ktorého hlavným cieľom je jednoducho poskytovať zamestnanie vlastným členom.

Pri definícii znevýhodnených osôb vychádza jednak zo zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti a jednak z nariadenia (EÚ) č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy. Spomínané nariadenie je dôležité, pretože ak sa sociálnym podnikom poskytujúcim pracovnú integráciu pre znevýhodnené osoby má poskytovať verejná podpora, musí to byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci - a teda pri absencii notifikovanej schémy štátnej pomoci musia byť kategórie znevýhodnených konzistentné so spomínaným nariadením. Pojem „znevýhodnená osoba“ má byť v súlade so spomínanými predpismi chápaný predovšetkým vo vzťahu k trhu práce (aj keď sociálny podnik môže samozrejme znevýhodneným osobám poskytovať aj tovary a služby). Je dôležité tiež poukázať, že znevýhodnená osoba podľa § 2 ods. 5 písm. a) bod 6. zahŕňa viacero kategórií - jednak napr. obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít, ale na druhej strane napr. aj azylantov. Pri definícii zraniteľných osôb sa vychádza z rôznych slovenských zákonov, ktoré popisujú osoby v najrôznejších ťažkých životných situáciách (zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, zákon č. 36/2005 Z. z. Napokon sa v tomto paragrafe vymedzuje aj kľúčový pojem „hospodárska činnosť“, a to v súlade so zákonom č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci. V oblasti štátnej pomoci sa za hospodársku činnosť považuje každá činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru a/alebo služieb na trhu - a to bez ohľadu na to, či subjekt, ktorý túto činnosť vykonáva, ju vykonáva za účelom dosiahnutia zisku, alebo nie.

Prvý prístup do sociálnej ekonomiky zahŕňa družstvá, združenia (asociácie), nadácie (vrátane neinvestičných fondov) a tzv. Viaceré zákony o sociálnej ekonomike alebo sociálnom podnikaní, ktoré boli v ostatných rokoch prijaté v členských štátoch Európskej únie (napr. Tento postup sa javí ako racionálny, takže si ho zákon osvojuje. Chápe ho pritom ako postup od všeobecného ku konkrétnemu. V § 3 sa ďalej postuluje, že v prípade sociálnej ekonomiky naozaj ide o sektor, ktorý je v širokom slova zmysle „ekonomický“ - zahŕňa teda aktivity, ktoré sa týkajú produkcie, distribúcie alebo spotreby. Treba zdôrazniť, že toto chápanie spomínaných aktivít je širšie, než len bežné „trhové“. Po mnoho stáročí ľudskej civilizácie sa mnohé z nich nevykonávali prostredníctvom trhu, ale napríklad v rámci jedného a toho istého domáceho hospodárstva - takto chápal „ekonomiku“ napr. Aristoteles. Sociálna ekonomika je špecifická práve tým, že spomínané aktivity síce dokáže vykonávať prostredníctvom trhu (ako je to v prípade sociálnych podnikov), ale aj mimo neho (ako je to v prípade netrhových subjektov sociálnej ekonomiky). Preto sa v § 3 jasne vymedzuje, že spomínané aktivity môžu byť vykonávané hospodárskou činnosťou - v tom zmysle, v akom tento pojem figuruje v oblasti štátnej pomoci - ale aj nehospodárskou činnosťou - teda v tom zmysle, ktorý pod štátnu pomoc nespadá. Inými slovami, produktívne, distributívne alebo spotrebiteľské aktivity sociálnej ekonomiky možno vykonávať tak, že sa pri tom služba, tovar, alebo oboje dodáva na trh - alebo tak, že sa tieto aktivity vykonávajú netrhovo. Napokon § 3 špecifikuje uholný kameň sociálnej ekonomiky - že totiž ide o aktivity, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu. Ako bolo povedané vyššie, v § 4 sa následne prechádza k pomenovaniu jednotlivých subjektov sociálnej ekonomiky. Okrem „tradičných“, ktorými sú združenia/asociácie (zahŕňajúc v to slovenské právne formy „občianske združenie“ a „nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby), nadácia (vrátane neinvestičných fondov) a družstvá, ide aj o „nové“ formy - a to práve sociálne podniky, t. j. inými slovami z právneho hľadiska obchodné spoločnosti, ktoré však nie sú orientované ziskovo, ale na napĺňanie pozitívneho sociálneho vplyvu. V súlade s faktom, že sociálna ekonomika nie je podsektorom štátu, sa ďalej vymedzuje, že tieto subjekty nemôžu byť štátom majetkovo, finančne ani inak kontrolované - pričom sa vysvetľuje, že pod „kontrolou“ sa myslí „ovládanie“, nie „inšpekcia“; a že pod „financovaním“ sa nemyslí bežná dotačná podpora (v protiklade napr.

Vymedzuje sa sociálny podnik - ako je uvedené vyššie, definícia je inšpirovaná nariadením (EÚ) č. 1296/2013, konkrétne článkom 2. Toto nariadenie si osvojilo rovnaký prístup, ako väčšina existujúcich zákonov v EÚ o sociálnej ekonomike alebo sociálnych podnikoch. Na Slovensku už v súčasnosti existuje nemalý počet subjektov - či už občianskych združení, neziskových organizácií, družstiev, ale aj obchodných spoločností - ktoré tieto podmienky spĺňajú, a sú teda „de facto sociálnymi podnikmi“. Ustanovenie zároveň vytvára aj kategóriu pre podniky, ktoré ešte nespĺňajú všetky podmienky na to, aby sa mohli nazývať sociálnymi podnikmi, ale už sa tomuto postaveniu blížia - teda podniky, ktoré sú takpovediac „na hranici“ sociálnej ekonomiky. Pochopiteľne, v prípade sociálnych podnikov, ktoré musia vynaložiť 100 % prípadného zisku na svoj hlavný cieľ, keďže to vyplýva priamo z ich statusových zákonov (občianske združenie, nezisková organizácia, nadácia), táto povinnosť stále platí. Návrh zákona túto podmienku nezmäkčuje, iba hovorí, že povinnosť reinvestovať väčšinu sa vzťahuje na všetky právnické osoby, ktoré by chceli byť sociálnymi podnikmi - vrátane napríklad s. r. o. Na druhej strane sociálny podnik, ktorý je občianskym združením alebo neziskovou organizáciou, môže vykonávať hospodársku činnosť ako svoju hlavnú činnosť, pokiaľ tým napĺňa svoj spoločenský cieľ. Nejde totiž v takomto prípade o zárobkovú činnosť, ani o podnikanie v doterajšom poňatí podľa Obchodného zákonníka. Ide o napĺňanie spoločensky prospešnej služby (dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyv) prostredníctvom výroby tovarov a služieb, alebo prostredníctvom ich predaja.

V odseku 5 sa uvádzajú niektoré konkrétne prípady použitia zisku, ktoré sú legitímne. Podľa písmena a) ide aj o použitie zisku na investíciu v súlade s vymedzením v čl. 17 ods. 3 nariadenia č. Ak rodinný príslušník pôvodného majiteľa alebo zamestnanec prevezme malý podnik, upustí sa od podmienky, že tieto aktíva musia byť nadobudnuté od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi. V § 6 sa ustanovujú podmienky na priznanie štatútu „registrovaného sociálneho podniku“. Na rozdiel od bežného sociálneho podniku, definovaného v § 5 (u ktorého je na vlastnom zvážení, ako bude svoju existenciu dokazovať tretím stranám), registrovaný sociálny podnik získava od štátu uznanie, že je naozaj sociálnym podnikom. Okrem všeobecných podmienok, ktoré sú pre všetky registrované sociálne podniky rovnaké, sa stanovujú aj minimálne podmienky pre špecifické typy registrovaných sociálnych podnikov. Konkrétne, pre integračný podnik a sociálny podnik bývania, v súlade s medzinárodnou praxou v tejto oblasti. Pre iné registrované sociálne podniky ako tieto dva typy sa stanovuje minimálna podmienka dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu všeobecnejšie - teda že žiadateľ o štatút registrovaného sociálneho podniku dosahuje väčší pozitívny sociálny vplyv ako podnikateľ, ktorý obdobnú činnosť vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Inými slovami, na priznanie štatútu iného registrovaného sociálneho podniku nestačí taký pozitívny sociálny vplyv, ktorý by mohol byť iba bežným „vedľajším účinkom“ komerčného podnikania. Konkrétne teda napr. neplatí, že by podmienku dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu automaticky spĺňala komerčná vedecko-technická firma, či komerčne fungujúce zariadenie zdravotnej starostlivosti.

Prečítajte si tiež: Sťažnosť na sociálneho pracovníka: Všetko, čo potrebujete vedieť

V § 6 sa ďalej špecifikuje splnenie ktorých podmienok - v rámci znižovania administratívnej náročnosti pre žiadateľa - zisťuje z úradnej povinnosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“). Vymedzuje sa, čo sa rozumie základným dokumentom pre príslušnú právnu formu, ktorú má žiadateľ o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Tiež sa vymedzuje, kto sa považuje za bezúhonného a dôveryhodného. V § 7 sa ďalej upravuje priebeh konania o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku musí byť písomná, musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a tiež označenie druhu registrovaného sociálneho podniku, o ktorý žiadateľ žiada (teda či žiada o štatút komunitnoprospešného podniku alebo verejnoprospešného podniku, a či ide o integračný podnik, sociálny podnik bývania alebo iný/nepomenovaný registrovaný sociálny podnik). Navrhuje sa, aby sa žiadosť podávala na formulári, ktorý určí ministerstvo práce. Prílohou k žiadosti je aj vyššie spomínaný základný dokument. Prílohou k žiadosti môže byť aj osvedčenie organizácie sektora sociálnej ekonomiky o tom, že žiadateľ spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a) a e) (v súlade s § 26 ods. 7). Okrem overenia podmienok a posúdenia dokumentov sa ďalej navrhuje, aby v rámci konania bol žiadateľ aj ústne vypočutý. Účelom je najmä môcť pomocou hĺbkového rozhovoru si overiť, či ide naozaj o dôveryhodného žiadateľa - ide o akúsi obdobu procesu „due dilligence“. V prípade začínajúcich podnikov, ktoré ešte nemajú za sebou históriou dokazujúcu ich fungovanie ako sociálnych podnikov, sa umožňuje, aby štatút získali a svoje fungovanie preukazovali spätne. Navrhuje sa, aby registrovaný sociálny podnik bol pri svojom obchodnom mene alebo názve povinný uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. Upravujú sa podmienky a dôvody zániku a zrušenia štatútu registrovaného sociálneho podniku. - splynutím, zlúčením alebo rozdelením registrovaného sociálneho podniku v rozpore s odsekom 4 (teda splynutím alebo zlúčením so subjektom, ktorý nie je registrovaným sociálnym podnikom, alebo rozdelením tak, že imanie prejde na subjekty, ktoré nie sú registrovanými sociálnymi podnikmi). Navrhuje sa, aby ministerstvo práce zrušilo registrovanému sociálnemu podniku štatút, ak prestane spĺňať podmienky na jeho udelenie, poruší zákaz nelegálneho zamestnávania alebo nesplní podmienky na získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku v lehote 12 mesiacov, ak ide o začínajúci podnik (resp.

Existencia poradného výboru je podmienkou (alternatívne k existencii demokratickej správy - § 10) na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Navrhuje sa ustanoviť zloženie, spôsob kreovania a úlohy (oprávnenia) poradného výboru. Poradný výbor má mať najmenej troch členov a má byť zložený zo zainteresovaných osôb (§ 5 ods. Zároveň sa navrhuje alternatívny spôsob splnenia podmienky zriadenia poradného výboru, a to pôsobením zamestnaneckej rady (§ 233 Zákonníka práce). Pri splnení potrebných podmienok je samozrejme možné, aby úlohu poradného výboru hrali aj iné orgány, zakotvené v iných zákonoch, ako je napr. Existencia demokratickej správy je podmienkou (alternatívne k existencii poradného výboru - § 9) na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Demokratickou správou sa rozumejú ustanovené pravidlá vnútornej organizácie a fungovania registrovaného sociálneho podniku, ktoré vyjadrujú jeho zodpovedné a transparentné spravovanie. Dôvodom tohto rozdelenia je odlišná zameranosť týchto dvoch typov podnikov: takpovediac „dovnútra“ nejakej komunity (vrátane povedzme členov samotného podniku) a „navonok“ smerom k širšej verejnosti. Komunitnoprospešným podnikom môže byť napríklad už vyššie spomínané miestne neziskovo orientované kino, ktorého poslaním je poskytovať kultúrne …

Typy Registrovaných Sociálnych Podnikov

Podľa zákona č. 112/2018 Z. z. existujú tri druhy registrovaných sociálnych podnikov (r. s. p.):

1. Integračný podnik: Zameriava sa na zamestnávanie znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Dôležitým kritériom je percento zamestnaných znevýhodnených a zraniteľných osôb, pričom zákon znížil podmienku percentuálneho zastúpenia z 40 % na 30 %.
2. Sociálny podnik bývania: Zameriava sa na zabezpečovanie spoločensky prospešného nájomného bývania oprávneným osobám. Sociálny vplyv sa meria počtom osôb, ktorým podnik zabezpečil bývanie, alebo percentom prenajímaných bytov.
3. Všeobecný registrovaný sociálny podnik: Poskytuje akúkoľvek spoločensky prospešnú službu.

Podmienky pre Získanie Štatútu Registrovaného Sociálneho Podniku

Pre registrovanie sociálneho podniku je potrebné splniť všetky zákonom stanovené podmienky. Okrem všeobecných podmienok sú stanovené aj osobitné, ktoré vyplývajú z typu registrovaného sociálneho podniku. Žiadateľ o štatút registrovaného sociálneho podniku musí spĺňať nasledovné podmienky:

• Má právnu formu podľa § 4 ods. 112/2018 Z.z.
• Konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku sa začína na žiadosť.
• Štatút registrovaného sociálneho podniku sa priznáva bez časového obmedzenia.

Žiadateľovi, ktorý je novým podnikom, ministerstvo práce prizná štatút registrovaného sociálneho podniku aj bez splnenia niektorých podmienok. Registrovaný sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku, je povinný preukázať ministerstvu práce splnenie týchto podmienok v stanovenej lehote.

Prečítajte si tiež: Súdne určenie opatrovníka po úmrtí

Povinnosti Registrovaného Sociálneho Podniku

Registrovaný sociálny podnik je povinný spĺňať podmienky a dodržiavať základný dokument počas trvania platnosti štatútu registrovaného sociálneho podniku. Registrovaný sociálny podnik je povinný v písomnom styku uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. Označenie „registrovaný sociálny podnik“ sa zapisuje do registra alebo do inej evidencie, do ktorých zápisom vzniká právnická osoba.

Príklady Registrovaných Sociálnych Podnikov

Medzi príklady registrovaných sociálnych podnikov patria napr.:

• Rozvojové služby BBSK, s.r.o. sociálny podnik
• Obecná prevádzkareň, s.r.o.

Na Slovensku existuje v súčasnosti viac ako 180 registrovaných sociálnych podnikov.

Výhody a Riziká Registrovaného Sociálneho Podnikania

Analytička Slovak business agency Chmelárová (2020) sa špecializuje na tému sociálneho podnikania. Sociálne podniky vníma ako dôležitého prispievateľa k sociálnej inklúzii, v podpore zamestnanosti a regionálneho, či miestneho rozvoja. Medzi motivácie pre registrovanie sociálnych podnikov vníma prístup k finančnej podpore.

Výhody

• Prístup k finančnej podpore: Registrované sociálne podniky majú prístup k rôznym formám finančnej podpory zo strany štátu a Európskej únie.
• Podpora zamestnanosti: Sociálne podniky prispievajú k zamestnanosti znevýhodnených skupín obyvateľstva.
• Sociálna inklúzia: Sociálne podniky podporujú sociálnu inklúziu a integráciu znevýhodnených osôb do spoločnosti.
• Regionálny rozvoj: Sociálne podniky prispievajú k regionálnemu a miestnemu rozvoju.

Riziká a Výzvy

• Byrokracia: Podnikatelia často uvádzajú prílišnú byrokraciu ako prekážku.
• Nedostatočná investičná pomoc: Chýbajú investičné nástroje pre rozvoj sociálneho podnikania.
• Nedostatok ľudských kapacít: Chýbajú ľudské kapacity v oblasti sociálneho podnikania.
• Nedostatočná informovanosť: Informovanosť ľudí v tejto oblasti je nedostatočná.

Skúsenosti Zakladateľov Registrovaných Sociálnych Podnikov

V rámci skúseností zakladateľov s registrovanými sociálnymi podnikmi bola ich predošlou skúsenosťou: konateľ spoločnosti, dlhoročná prax v sociálnej sfére, transformácia z chránenej dielne. Z pohľadu motivácie pri zakladaní registrovaných sociálnych podnikov participanti uvádzali: pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím, pomoc pri pracovnom procese, zvýšiť sebavedomie, nebyť odkázaný na iného, naplniť prvky deinštitucionalizácie, využiť finančné zdroje zo štátu. V čom sa všetci participanti zhodli bolo potreba dovzdelávania sa v iných oblastiach, či zručnostiach, prevažne v legislatíve, marketingu a manažmente.

Limity a Perspektívy Registrovaných Sociálnych Podnikov

Medzi limity, ktoré participanti zaznamenali, patrí ťažšie hľadanie personálu na vytvorené pracovné miesta, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie, nedostatok finančných prostriedkov, problém s priestormi výrobne, chýbajúce vybavenie. Perspektívy registrovaných sociálnych podnikov sú vnímané pozitívne, ako nástroj na zníženie nezamestnanosti, na vytvorenie pracovných miest pre znevýhodnených ľudí vzhľadom k ich individuálnym potrebám.

Návrhy pre Prax

Medzi návrhy pre prax patrí menej byrokracie a nediskriminácia zdravých účastníkov pri prijímacích pohovoroch.

Sociálna Ekonomika na Slovensku: Pilíre a Princípy

Sociálna ekonomika je na Slovensku postavená na troch základných pilieroch: legislatívne prostredie - zákon č. 112/2018 Z. Hlavným princípom systému podpory registrovaných sociálnych podnikov je zásada, že podpora musí za každých okolností obsahovať výrazný prvok návratnej pomoci. Akýkoľvek typ podpory je zároveň podrobený pravidlám štátnej pomoci a nenarušovania hospodárskej súťaže. Vzhľadom na citlivé spoločenské vnímanie tejto problematiky je systém podpory naviazaný na súbor prísnych podmienok, ktorých cieľom je zamedziť zneužívaniu.

Daňové Úľavy pre Registrované Sociálne Podniky

Pre registrované sociálne podniky sa zaoberá § 30d zákon č. 595/2003 Z. z. ktorý si podnik sám stanoví. Urobí tak v tzv. základom dokumente. a vývoj, tzv. superodpočet. dani a nákladmi na dosiahnutie hlavného cieľa.

Podnik má tak v prípade použitia uplatnenej úľavy na dani dve možnosti. Prvou možnosťou je úhrada nákladov, ktoré vzniknú pri dosahovaní hlavného cieľa, ktorý si podnik zákonne stanovil. o sociálnych podnikoch vynaložených podnikom v príslušnom zdaňovacom období. prostriedkov a ich použitie. uplatnil úľavu na dani. o dani z príjmov. 30 000 eur. v základom dokumente predstavovali 18 000 eur. cieľ). peňažných prostriedkov na osobitnom účte je rovnako zákonne upravené. ich teda nemôže použiť na ľubovoľný účel. prostriedkov alebo úrokov na osobitný účet. použitá na obstaranie hmotného majetku. podniku podľa § 8 ods. 1 písm. štatút registrovaného sociálneho podniku zrušený podľa § 8 ods. povinný účtovať v sústave podvojného účtovníctva podľa zákona č. 431/2002 Z. rok. prostredníctvom tvorby analytických účtov, resp. 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Predkladá ju do 15. alebo iným obdobným orgánom registrovaného sociálneho podniku.

Špecifické Aspekty Sociálneho Podnikania

Zamestnávanie Zraniteľných Osôb z Ukrajiny

RSP majú záujem zamestnávať a vytvoriť pracovné miesta pre odídencov z Ukrajiny. Čo sa týka kategórie zraniteľných osôb, podľa § 2 ods. 6 pism. m) zákona č. 112/2018 Z.z. o SE do tejto kategórie patria osoby, ktorým bol priznaný azyl a ktorým sa poskytuje doplnková ochrana. Takže áno, RSP môžu zamestnávať Ukrajinských štátnych občanov utekajúcich pred vojnou, ktorým sa poskytuje doplnková ochrana alebo získali azyl na Slovensku.

Pozitívna Diskriminácia pri Zamestnávaní

Podľa nášho názoru je stanovenie ponuky práce iba pre invalidných zamestnancov vo vzťahu k registrovanému podniku v súlade s cieľom (národného, európskeho, medzinárodného) zákonodarcu a s princípom materiálnej rovnosti na trhu práce. Splnenie zákonnej požiadavky zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím nenapĺňa len literu zákona o sociálnej ekonomiky, no rovnako tak aj zákona o službách zamestnanosti, pričom je zrejme, že takéto rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v registrovanom sociálnom podniku, a tento (potencionálne diskriminačný) dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie, keďže tento cieľ je legitímny a požiadavka je primeraná.

Tzv. pozitívnou diskrimináciou sa antidiskriminačný zákon zaoberá, a to v ust. § 8 ods. 1 tohto zákona: Diskriminácia nie je také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.

tags: #socialny #podnik #pre #koho #je #urceny