Šport pre telesne postihnutých a zdravých ľudí: Integrácia a prekonávanie bariér

Šport je dôležitou súčasťou zdravého životného štýlu a má pozitívny vplyv na fyzické i psychické zdravie. Pre ľudí s telesným postihnutím môže byť šport obzvlášť dôležitý, pretože im umožňuje prekonávať bariéry, zlepšovať svoju kondíciu a socializovať sa. Avšak, šport nie je len pre zdravých jedincov. Aj ľudia s rôznymi formami postihnutia môžu nájsť v športových aktivitách radosť, motiváciu a príležitosť na sebarealizáciu. Tento článok sa zameriava na šport pre telesne postihnutých, s dôrazom na jeho prínosy a možnosti integrácie so zdravými ľuďmi, pričom berie do úvahy rozmanité aktivity a iniciatívy na Slovensku.

Integrácia a prekonávanie bariér v športe

Šport pre telesne postihnutých je dôležitý nielen pre zlepšenie fyzickej kondície, ale aj pre psychickú pohodu a sociálnu integráciu. Aktivity, ktoré spájajú zdravých a postihnutých ľudí, sú kľúčové pre odbúravanie predsudkov a vytváranie inkluzívnej spoločnosti.

Boccia: Príklad úspešnej integrácie

Boccia je paralympijský šport, ktorý je vhodný pre ťažko telesne postihnutých, pre mentálne postihnutých, seniorov, deti, zdravých ľudí. Je vhodná aj ako integračný prvok, kedy zdravotne postihnutí hrajú spolu so zdravými, pričom rozdiely v hre medzi nimi sa vďaka jednoduchosti a iným vlastnostiam tejto hry navrhnutej pre potreby zdravotne postihnutých stierajú. Jej základným princípom je hádzanie loptičiek na cieľ. Hrá sa s koženými loptičkami naplnenými granulátom na tvrdej rovnej podlahe, či už v telocvični, v spoločenskej miestnosti, alebo na chodbe. Ponúkame Vám možnosť prenajatia základnej výbavy na bocciu pre prípad organizovania vlastných súťaží a športové podujatia. Pre športové kluby, sociálne zariadenia, školy, či záujmové skupiny ponúkame tréningy boccie vedené skúseným trénerom tohto športu. Tréningy vedie Ondrej Bašták Ďurán, ktorý je držiteľom osvedčenia trénera športu pre všetkých I. kvalifikačného stupňa so špecializáciou zdravotná telesná kultúra, alebo jeho asistent podľa plánov zostavených trénerom. Ondrej Bašták Ďurán je aj autorom tréningovej príručky boccie, v ktorej sú popísané základné techniky tréningu v bocci. V organizovaní turnajov a rôznych súťaží v bocci máme bohaté skúsenosti. Zbierali sme ich v bratislavskom klube OMD Boccian, ktorý vznikol v roku 2007 a odvtedy usporiadal veľa turnajov v bocci na celoslovenskej úrovni.

V kultúrnom dome v Zázrivej sa dňa 10.10.2018 uskutočnil tradičný turnaj v hre BOCCIA. Súťažiaci majú modré a červené loptičky (kožené loptičky naplnené plastovými granulami), ktoré sa snažia dohodiť čo najbližšie k bielej loptičke. Turnaja sa zúčastnilo 6 družstiev. Z nášho zariadenia súťažilo jedno ženské a jedno mužské družstvo. Prvenstvo si tentokrát vybojovali naši hostia z Novote. Turnaj bol veľmi príjemným strávením voľného času pre všetkých súťažiacich a ich sprievodcov z jednotlivých sociálnych zariadení. Súťažiacich prišli povzbudiť aj starkí z nášho Domu Charitas. Všetkým zúčastneným ďakujeme za príjemnú atmosféru a skvelé športové výkony.

Prezentáciu vedie Mgr. Ondrej Bašták Ďurán, ktorý sa bocciou zaoberá od roku 2002 na rôznych pozíciách - ako asistent, tréner, organizátor súťaží, rozhodca, distribútor boccia príslušenstva. Publikoval aj dosiaľ jedinú pôvodnú slovenskú publikáciu o bocci BOCCIA: Základné techniky tréningu pre hráčov a asistentov. V súčasnosti sa bocci venuje aj prostredníctvom svojej firmy BASHTO, ktorej podnikanie je orientované na šport zdravotne postihnutých. Jedným z jeho podnikateľských zámerov je propagácia športu boccia na Slovensku. Cieľ prezentácie: oboznámiť konkrétne sociálne zariadenie, školu alebo inú inštitúciu, jeho sociálnych pracovníkov, učiteľov, zdravotníkov, a hlavne klientov, so športom boccia, aby na vlastnej koži zažili jeho prínos na rekreačnej, rehabilitačnej, sociálnej, či súťažnej úrovni. Je možné sa dohodnúť aj na prezentácii boccie vo viacerých zariadeniach v jednom regióne v daný deň, čím sa poplatok za cestovné zníži.

Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím

Príklad miniligy v boccii

Janka Váleková z OZ Ardea, ktorá pracovala v minulosti ako osobná asistentka ľudí pripútaných na invalidný vozík, nám o svojej najnovšej aktivite povedala: „V tomto roku naše občianske združenie zorganizovalo prvý ročník miniligy pre telesne znevýhodnených v loptovej hre boccia. Občianske združenie zorganizovalo predtým množstvo tréningov s rôznymi ľuďmi - s dôchodcami, s deťmi, s mentálne postihnutými ľuďmi. Snažíme sa spájať pri tomto športe ľudí so zdravotným znevýhodnením s ľuďmi, ktorí sú zdraví. Plánovali sme zapojiť 10 hráčov, zatiaľ máme osem hráčov, ktorí všetci sú telesne znevýhodnení. Hráč potrebuje asistenta, ktorý mu pomáha. Spoluzakladateľ OZ Ardea Michal Gabčo z Púchova je bývalý aktívny hráč bociie: „Hrávam tento šport už asi desať rokov. Chodieval som na súťažné turnaje vrámci Slovenska, ale zo zdravotných dôvodov som s touto aktivitou musel prestať. Teraz sa športu venujem ako tréner. Pre vozíčkárov, ktorí sú postihnutí svalovou dystrofiou, detskou mozgovou obrnou a pod. je tento šport jednou z mála aktivít, ktoré prichádza do úvahy. Máme hráčov napr. zo Spojenej školy Púchov a z CSS Chmelinec. Do budúcna plánujeme, ak sa nám podarí získať viacerých hráčov, hrávať proti sebe aj v pároch.

Športové aktivity OZ Ardea realizuje aj vďaka finančnému grantu vo výške 500 eur z mesta Púchov.

História a vývoj paralympijského športu

Začiatky vzniku paralympijského športu siahajú do Anglicka na konci druhej svetovej vojny. V roku 1944 britská vláda vytvorila liečebno-rehabilitačné centrum pre vojenských veteránov, ktoré bolo zamerané na vozičkárov s poranením chrbtice a miechy. Vedením centra, umiestneného v nemocnici v Stoke - Mandeville, bol poverený, Ludwig Guttmann (1899 -1980), nemecký neurochirurg židovského pôvodu, ktorý po emigrácii od roku 1939 žil a pracoval v Oxforde. Dr. Guttmann bol presvedčený, že práve rehabilitačný šport predstavuje najrýchlejšiu možnosť pomoci pre ľudí s týmito poškodeniami pri ich návrate do bežného života. Dňa 29. júla 1948, v deň slávnostného otvorenia XIV. OH v Londýne, 16 pacienti z viacerých rehabilitačných stredísk súťažili v areáli lukostreleckého centra na I. stoke-mandevillských hrách. V ich ďalšej edícii o dva roky neskôr už štartovalo 60 pretekárov zo 14 družstiev. O ďalšie dva roky už súťaže vďaka účasti pretekárov z Holandska získali punc medzinárodných. Dr. Guttmann napokon úspešne presadil svoju víziu a v roku 1960 sa uskutočnili v Ríme I. paralympijské hry. O rok neskôr stál pri založení Britskej asociácie telesne postihnutých športovcov. V roku 1964 bola založená Medzinárodná organizácia telesne postihnutých športovcov (ISOD), od roku 1982 pôsobil Medzinárodný koordinačný výbor pre postihnutých športovcov vo svete (ICC) ako koordinačný športový orgán pre všetky druhy postihnutia. Medzinárodný paralympijský výbor (IPC), riadiaci orgán paralympijského hnutia, bol ako medzinárodná nezisková organizácia založený 22. júla 1989 v nemeckom Düsseldorfe. Jeho prvým prezidentom bol Kanaďan Robert Steadward, v roku 2001 ho vystriedal Sir Philip Craven.

Paralympijský šport na Slovensku

Za míľnik paralympijského športu na Slovensku sa považuje rok 1993, keď rozdelením ČSFR vznikla samostatná Slovenská republika a následne aj samostatné športové federácie. V septembri 1993 bolo Slovensko prijaté za riadneho člena Medzinárodného paralympijského výboru (IPC). SLOVENSKÝ PARALYMPIJSKÝ VÝBOR vznikol v januári 1995 z iniciatívy štyroch zväzov zastupujúcich telesne, zrakovo, mentálne a sluchovo postihnutých športovcov a do IPC bol prijatý 3. júna 1995. Na Slovensku sa športovci so zdravotným znevýhodnením rôzneho druhu venujú z letných paralympijských športov paraatletike, boccii, paracyklistike, paralukostreľbe, paradrezúre, paraplávaniu, parastolnému tenisu, parastreľbe, paravolejbalu, goalballu, tenisu na vozíku, paraveslovaniu, paratriatlonu, parataekwondo a paratlaku na lavičke. Prvou predsedníčkou SPV sa stala Helena Hanková, ktorá vo funkcii zotrvala do roku 2000. Počas 25 rokov sa slovenskí paralympionici zúčastnili na 13 PH a ZPH, na ktorých vybojovali úctyhodných 114 medailí, z toho 34 zlatých! Ďalšie stovky vzácnych kovov by sa dali napočítať zo svetových a európskych šampionátov a iných významných podujatí.

Začiatky športu telesne postihnutých v Československu a na Slovensku

V roku 1961 bola rozhodnutím ÚV ČSTV založená komisia pre telesne postihnutých športovcov. Jej úlohou bolo zakladať oddiely telesne postihnutých pri telovýchovných jednotách a organizovať ich činnosť. U nás sa ľudia dali do pohybu až o osem rokov neskôr. Dňa 28. februára 1969 sa na Základnej de­väťročnej škole pre slabozraké deti na Svrčej ulici v bratislavskej Karlo­vej Vsi stretlo pár nadšencov na za­kladajúcej schôdzi klubu telesne postihnutých športovcov. Ako spo­mína jedna zo zakladateliek Anna Maršíková (ďalšími boli Adamová, Roštek, Pavlík, Šedík, Uhrínová, Gálová, Novotný, Nahajová), v tom čase boli vlastne ešte iba deťmi tesne po skončení základnej školy. „Boli sme odchovancami Ústavu pre telesne chybných na Patrónke, kde v nás vypestovali veľmi dobrý vzťah k športu. Členovia novovznikajúceho klubu však potrebovali pre svoje aktivity priestor. A našli ho práve v škole pre slabozraké deti v Karlovej Vsi. Stretávali sa dvakrát týždenne v miestnej telocvični, ktorú im prenajali bezplatne, výstroj nakúpili vďaka pomoci Zväzu invalidov. Ako prvý sa ujal volejbal, ktorý sa učili úplne od začiatku - od pravidiel cez tréningovú metodiku až po samotnú zápasovú prax. Popri volejbale sa začali venovať aj ďalším pohybovým aktivitám. „Šport nám pomáhal prekonávať naše hendikepy,“ spomína A. Keďže v tom čase nemohol klub existovať samostatne, vstúpili do štruktúr TJ Vinohrady BSP Bratislava. Táto telovýchovná jednota im síce vopred stanovila podmienku, že im nebude poskytovať žiadne peniaze ani iné výhody, ale aspoň im pomohla naplniť podmienku začlenenia do systému socialistickej telovýchovy. Oficiálny názov znel Prvá telovýchovná jednota telesne postihnutých športovcov. Už dva mesiace po vzniku klubu sa zúčastnili na Celoštátnom prebore vo volejbale telesne postihnutých v Prahe a na III. majstrovstvách republiky v stolnom tenise v Hradci Králové. V septembri nasledoval štart v Ostrave na IV. majstrovstvách ČSSR v ľahkej atletike a v októbri v Pardubiciach na celoštátnych pretekoch v plávaní. V roku 1970 klub vystupoval už pod názvom TJ Mladosť a mal už dva oddiely. Prvý trénoval na Mokrohájskej, druhý mal stredisko na Družicovej ulici. V roku 1971 sa 27 športovcov dostalo pod krídla horolezeckého oddielu TJ IAMES Bratislava a vydržali tam takmer 26 rokov. Dobré časy nastali najmä pre volejbalistov, ale venovali sa naďalej aj stolnému tenisu, plávaniu a atletike. Na športoviskách sa objavili aj prví vozičkári, čo bolo dovtedy ťažko predstaviteľné. V tom istom roku sa 27.

Prečítajte si tiež: Závažné telesné postihnutie: komplexný prehľad

Po súťažiach s českými športovcami v rámci vtedajšej ČSSR nadviazali medzitým v klube aj medzinárodné kontakty. Zavítali napríklad na medzinárodné športové hry do maďarského Gödölö či švédskeho Štokholmu (Solna Spelen). Trojstretnutie miest Bratislava - Štokholm - Budapešť zasa organizovala v auguste 1972 slovenská metropola. V auguste 1973 videla Bratislava aj I. celoslovenské hry paraplegikov. V júni 1974 už organizovali v Bratislave po prvýkrát majstrovstvá ČSSR paraplegikov. V Ústave sociálnej starostlivosti na Mokrohájskej ulici súťažilo 45 športovcov v hode oštepom na cieľ, trojboji (vrh guľou, hod diskom, hod oštepom), jazde na vozíku, slalome na vozíku, stolnom tenise, plávaní a vzpieraní. Bronzovou medailovou v hode oštepom tu bodoval Štefan Bogdan, ktorý o 18 rokov neskôr vybojoval na PH v Barcelone bronz! Klub mal členov nielen z Bratislavy, ale z celého Slovenska. Rozvoj športu vozičkárov na Slovensku je spojený aj s menom MUDr. Danice Studenej, ktorá sa myšlienkou organizácie ich športových podujatí začala vážne zaoberať v polovici 80. rokov minulého storočia potom, ako nastúpila na miesto primárky rehabilitačného oddelenia na poliklinike v Petržalke. „K tejto aktivite ma inšpirovali najmä návštevy športových stretnutí vozičkárov v pražskej obore Hvězda. Postupne sa jej, najmä vďaka ústretovému postoju a pomoci vtedajšieho sekretára Slovenského zväzu telesne postihnutých Milana Ručkaya, podarilo zorganizovať prvé celoslovenské športové stretnutie vozičkárov v petržalskom sade Janka Kráľa v máji 1988. V rokoch 1988 a 1989 sa súťažilo v štyroch disciplínach - 4 000 m paraplegici (prvým víťazom bol Ján Mihál), 4 000 m paraplegičky (víťazka v oboch ročníkoch Zita Žiaková), 2 000 m kvadruplegici a spoločný slalom, ktorého prvý ročník tiež vyhrala Zita Žiaková. V roku 1990 pribudli preteky v behu zdravých na 2 000 m (všetky kategórie dokopy) a 10 000 m na formulkách pre výkonných vozičkárov. Neskôr pridali ešte integrovaný beh na 10 000 m pre zdravotne postihnutých aj nepostihnutých, ktorý vyhral v roku 1995 Anton Sluka (o rok neskôr v Atlante získal zlato v maratóne). Počas ďalších rokov sa v klasických pretekoch na 4 000 m zaskvela okrem Z.

Rozvoj športu vozičkárov a boccie na Slovensku

V roku 1993 sa na tenisových dvorcoch Slovana Bratislava uskutočnil prvý medzinárodný turnaj v tenise vozičkárov na Slovensku. O dva roky neskôr bol v priestoroch telocvične vtedajšieho Ústavu pre telesne postihnuté deti a mládež na Mokrohájskej ulici uvedený ďalší vozičkársky šport - boccia. V roku 1996 sa už uskutočnil napriek - problémom s loptičkami - aj prvý medzinárodný turnaj v tomto športe na území Slovenska.

Zimné paralympijské športy na Slovensku

V pionierskych rokoch zimných paralympijských športov na území Slovenska rezonujú dve mená. Prvým bol zrakovo postihnutý Jo­zef Búroš, ktorý sa zúčastnil v roku 1976 na prvých zimných paralympij­ských hrách, kde štartoval v behu na 10 a 15 km. Druhým je Handlov­čan Peter Matiaško, ktorý po úraze v bani prišiel vo februári 1979 o časť pravej nohy od kolena. Pred úrazom bol trénerom mládeže v stredisku na Remate, po úraze začal už v decembri lyžovať na protéze. V roku 1981 vycestoval na majstrov­stvá ČSSR do Tanvaldu, kde videl prvýkrát lyžovanie na jednej nohe a po návrate domov sa s pomocou stabilizátora vydal tiež touto cestou. Podarilo sa mu vybojovať miestenku na II. majstrovstvá sveta v lyžovaní postihnutých v roku 1982 vo švajčiarskom Les Moses. Spolu s ním tu štartoval aj spomínaný Jozef Búroš. V roku 1984 už bol Peter Matiaško jediným slovenským zástupcom na ZPH v Innsbrucku. O štyri roky neskôr, opäť v rakúskom Innsbrucku, sa k nemu pridali Karol Mihok a Róbert Ďurčan.

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ)

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov je významným subjektom spoločenského života a národným športovým zväzom, poslaním ktorého je náročná práca v oblasti športu telesne znevýhodnených na Slovensku. Podporujeme všetky aktivity smerujúce k plnohodnotnému zapojeniu sa ľudí s telesným znevýhodnením do života spoločnosti prostredníctvom športu, pričom združujeme športovcov z členských organizácií po celom Slovensku. V oblasti mládežníckeho športu sme vytvorili pre mladých ľudí s telesným znevýhodnením systém športovej prípravy v rámci siete vlastných útvarov talentovanej mládeže. Po celom Slovensku tak získavame pre šport mnoho talentovaných telesne znevýhodnených detí.

Od svojho vzniku zväz zastrešoval športy atletika, basketbal na vozíku, biliard, biatlon, boccia, curling na vozíku, cyklistika, drezúra, lukostreľba, lyžovanie (alpské, bežecké), plávanie, stolný tenis, streľba, šach, tanec na vozíku, tlak na lavičke, tenis na vozíku a volejbal. Postupne sa počet zastrešených športov vyvíjal a vzhľadom na rozhodnutia štátu, medzinárodných organizácií športu zdravotne znevýhodnených i svojich najvyšších orgánov upravoval.

Prečítajte si tiež: Telesné postihnutie a odškodnenie: Právna analýza

SZTPŠ je zakladajúcim členom Slovenského paralympijského výboru (SPV), pričom počtom športovcov i dosiahnutými výsledkami je dlhodobo jeho dominantným členským subjektom.

História SZTPŠ

Dňa 6.10.1990 zaniká Slovenský zväz zdravotne postihnutých športovcov a vznikajú tri samostatné právne subjekty, medzi nimi aj Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov a parašportovcov. Prvou predsedníčkou SZTPŠaPŠ sa stala Helena Hanková. Dňa 28. 11. 1992 došlo k zmene názvu zväzu, keď sme sa premenovali a do súčasnosti pôsobíme pod názvom Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky nadväzuje na tradíciu medzinárodných podujatí Slovakia Cup v plávaní a Slovakia Cup vo volejbale a začína organizovať aj nové podujatia ako Slovakia Open v tenise na vozíku, Slovakia open v stolnom tenise a ďalšie. SZTPŠ zorganizoval jedno z prvých najvyšších medzinárodných podujatí - ME v tlaku na lavičke. Postupne sa pridali ďalšie - ME v stolnom tenise (1999), ME v tlaku na lavičke (2002), MS družstiev v stolnom tenise (2017), MS v šachu telesne postihnutých (2011), SP v streľbe (2007), SP vo volejbale (2001), EP v cyklistike a ďalšie.

Helenu Hankovú vo funkcii predsedu vystriedal Ján Riapoš, ktorý v tejto funkcii zotrváva dodnes. Voľby predsedu, členov výkonného výboru a ostatných orgánov SZTPŠ prebiehajú každé 4 roky. Valné zhromaždenie SZTPŠ rozhodlo o prechode športov priamo riadených Medzinárodným paralympijským výborom pod riadenie Slovenského paralympijského výboru. športovcov.

Projekt Nezastaviteľní: Šanca pre aktívny život

Jazda na bicykli patrí k obľúbeným formám športovania či relaxu. Zatiaľ čo vysadnúť na dve kolesá a pustiť sa do objavovania krás prírody je pre väčšinu ľudí samozrejmosťou, pre ľudí so zdravotným postihnutím je to len nenaplnenou túžbou. Ich sny však pomáha napĺňať projekt Nezastaviteľní, vďaka ktorému nie je šliapanie do pedálov žiadnou prekážkou. Projekt Nezastaviteľní pod záštitou značky Birell už 5 rokov pomáha tým, s ktorými sa osud nemaznal. Do projektu, ktorý sa teší veľkej obľube verejnosti, sa každý rok hlási viac než stovka ľudí s hendikepom. Tento rok Birell vybral 21 ľudí zo Slovenska a Česka, ktorým pomôže vrátiť sa k aktívnemu životnému štýlu. Medzi Nezastaviteľnými sú ľudia na vozíčku, s vrodenými vadami, nevidiaci alebo ľudia, ktorí prišli o končatiny v dôsledku úrazu či choroby. Nikto z nich sa však nevzdáva a idú si za svojim nesplneným snom. Chcú nájsť nový zmysel života v pravidelnom športovaní. Túžia po bicykloch, loptách ale aj lyžiach

O tom, že bicyklovanie je vášňou a túžbou mnohých, svedčí aj fakt, že najčastejším tohtoročným prianím sú handbike a elektrobicykle. „Nezastaviteľným ale k pravidelným športovým aktivitám pomôžu aj goalballové lopty, športové vozíky na rugby či pingpongový stôl. Je skvelé vidieť, že ľudia sa chcú hýbať a žiť aktívne aj napriek svojmu hendikepu, a to v každom veku. Zmyslom projektu Nezastaviteľní je motivovať zdravých ľudí k tomu, aby športovali, a tým pomohli hendikepovaným v plnení ich snov. Princíp je pritom veľmi jednoduchý. Rovnako ako v minulých ročníkoch, aj teraz bude po turisticky exponovaných miestach na Slovensku a v Česku v lete putovať špeciálna Birell brána. Za každého človeka, ktorý pod ňou prejde či prebehne, dá Birell na účet Nezastaviteľných 0,20 €. Minulý rok sa do projektu zapojilo viac ako 200 tisíc ľudí, ktorí pomohli Nezastaviteľným získať športové vybavenie za 51 237 €. Milovníci terénnej jazdy na dvoch kolesách, pre ktorých je bicyklovanie bez obmedzení samozrejmosťou, môžu Nezastaviteľným pomôcť na najväčšom bicyklovom festivale Birell Bikefest v Kálnici pri Novom meste nad Váhom od 25. do 27. mája 2018. Na podujatí bude postavená Birell brána a za každého, kto ňou prejde, Birell venuje na splnenie snov Nezastaviteľných prvé peniaze.

Inšpiratívne príbehy jednotlivcov

Denis zo Serede (okr. Galanta) je mladík s neuveriteľným príbehom. Chlapec, ktorý rád plával a bicykloval, smrti unikol len o vlások. Pred 12 rokmi ho na vozík pripútala rakovina lymfatických uzlín. V priebehu týždňa prestal ovládať dolné končatiny a dostal dvojnásobnú otravu krvi. Kvôli nej na jeden deň oslepol a takmer zomrel. Keď sa vrátil z nemocnice, mal 13 rokov a neuveriteľných 28 kíl. Napriek krutej hre osudu v sebe pozbieral všetky sily a na svet sa začal pozerať inak. Dostal sa k StreetWorkoutu a kalistenike, teda cvičeniu s vlastnou váhou, ktorým sa venuje už dva roky. Pripojil sa dokonca do tímu zdravých chalanov, ktorí jeho motiváciu ešte posilnili. Pred rokom urobil video o cvičení, ktoré na americkom webe videli neuveriteľné 3 milióny ľudí. Šport a hrádza sú Denisova sloboda.

Milovníkovi motoriek z Bratislavy sa život obrátil na ruby, keď mal 15 rokov. Skočil šípku do vody, zlomil si krčnú chrbticu, ochrnul a ostal na vozíku. Lekári prišli s krutou správou, mysleli si, že sa už nikdy ani sám nenaje. Bojovníka Martina, pre ktorého bolo športovanie životom, to však neodradilo a začal tvrdo makať. Po troch rokoch začínali prichádzať prvé výsledky, vedel už presadnúť do auta, naložiť si vozík či presúvať sa. Jeho chuť do športovania je stále silnejšia a svoj hendikep neberie ako prekážku. Robí mnoho adrenalínových športov ako je paraglajding, jazdí na vodných skútroch, potápa sa a aktívne sa venuje tancu.

Bývalý aktívny futbalista z Rimavskej Soboty pred 9 rokmi po veľmi ťažkej autonehode prišiel o ľavú nohu a nehýbe ani pravou rukou, pri havárii mu totiž odtrhlo pletenec nervov. Rok bol pripútaný na lôžko a medzitým prišla od života ďalšia krutá rana. Karolovi zomrel otec. Prišiel zlom, ktorý ho vyburcoval a začal sa učiť chodiť. Pozbieral všetky sily, aby sa dostal do posilňovne a začal na sebe makať. Opäť sa začal venovať športu a prognózy lekárov prekonal asi 10-násobne. Robí rýchlu chôdzu, no jeho túžbou je pozerať sa na svet aj z bicykla.

Mladík Jakub z rázovitej obce Ždiar (okr. Poprad) sa predčasne narodil s diagnózou detská mozgová obrna. Až 16 rokov sa nedokázal postaviť na nohy, musel preto absolvovať 3 ťažké operácie dolných končatín. Vďaka svojej bojovnosti, šikovnosti a chceniu dnes prejde 10 kilometrov pomocou trojbodových barličiek a pred rokom sa naučil plávať. Cestu autom už len slušne odmieta, aby si mohol vychutnať prechádzku. Jeho snom je v zime lyžovať so svojim bratom, ktorý mu je veľkou oporou a vzorom.

Kristína Vozárová (21) z Banskej Bystrice so svalovou dystrofiou našla nový zmysel života, keď sa začala venovať športu. Aj keď jej svalstvo je čím ďalej slabšie a nemá stabilitu, každým dňom sa prekonáva a neopúšťa ju optimizmus. V Paraolympijskom centre v Kováčovej hráva stolný tenis. Môže tam však chodiť len raz týždenne, preto túži mať vlastný stôl aj doma. Jej snom, tak ako každého športovca, je dostať na paraolympiádu. Jej záľubou je aj maľovanie a peniaze z predaja jej diel dáva na dobročinné účely.

Pavol z obce Lisková (okr. Ružomberok) je od narodenia úplne nevidiaci. Pri pôrode došlo k pretrhnutiu očného nervu a v stotine sekundy sa mu zmenil celý život. Naučil sa však so svojim hendikepom žiť a snaží sa využívať ho vo svoj prospech. Športu sa venuje od svojho detstva a zamiloval si aplikovaný stolný tenis pre nevidiacich a slabozrakých. Stôl na tenis túži mať aj doma, pretože pre neho znamená neustále posúvanie hraníc a je nástrojom, ktorý mu zoceľuje psychiku.

Radomír z Bratislavy s detskou mozgovou obrnou mal na začiatku života ťažké vyhliadky. Ošetrujúci neurológ oznámil rodičom, že Radomír nikdy nebude chodiť a nebude vzdelávania schopný. Doteraz absolvoval 3 ortopedické operácie, rehabilitácie a vďaka svojmu silnému odhodlaniu a chuti do života už chodí po vlastných. Aktívne sa začal venovať plávaniu a vyhráva jednu medzinárodnú súťaž za druhou.

Maturant Michal Sedlák (19) z Novák (okr. Prievidza) má od narodenia problémy so svalstvom a kĺbmi, ktoré mu nedovolia spoznávať svet tak ako zdravým ľuďom. Snaží sa však užívať si život ako sa dá. Aj napriek kongenitálnej myopatii a luxácii bedrových kĺbov hráva so svojimi priateľmi florbal na elektrických vozíkoch. Miluje tiež hru na klavír a prácu s drevom. Túži spoznávať krásy prírody, no so svojim elektrickým vozíkom je obmedzovaný terénom a výdržou baterky.

tags: #šport #pre #telesne #postihnutých #ale #aj