
Opatrovanie detí s telesným postihnutím je komplexná a náročná oblasť, ktorá si vyžaduje špecifický prístup a znalosti. Zahŕňa poskytovanie všestrannej starostlivosti, ktorá zohľadňuje individuálne potreby a možnosti dieťaťa. Cieľom je zabezpečiť kvalitný život a podporiť rozvoj dieťaťa v maximálnej možnej miere. Tento článok sa venuje rôznym aspektom opatrovania detí s telesným postihnutím, od definície postihnutia a jeho príčin, cez možnosti starostlivosti a asistencie, až po dôležitosť integrácie do spoločnosti.
Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Telesné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete.
Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.
Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a celá spoločnosť.
Príčiny telesného postihnutia sú rôznorodé a môžu sa vyskytnúť v rôznych obdobiach života. Môžu byť vrodené alebo získané.
Prečítajte si tiež: Pôžička pre živnostníka opatrovateľa
Je dôležité si uvedomiť, že nie vždy je možné určiť presnú príčinu telesného postihnutia.
Starostlivosť o deti s telesným postihnutím môže mať rôzne formy a je dôležité prispôsobiť ju individuálnym potrebám dieťaťa a jeho rodiny.
Rodinná starostlivosť je najprirodzenejšia forma starostlivosti, kde hlavnú úlohu zohrávajú rodičia a blízki príbuzní. Táto forma starostlivosti poskytuje dieťaťu pocit bezpečia, lásky a prijatia.
Mnohí rodinní príslušníci nepretržite a dlhodobo poskytujú náročnú starostlivosť, čo sa môže prejaviť prepracovanosťou, v dôsledku ktorej prestávajú byť fyzicky a psychicky schopní naplniť všetky potreby svojho príbuzného. Pomoc sa v týchto prípadoch často zužuje len na nutné fyzické činnosti, pričom spoločenské, kultúrne a iné aktivity človeka s postihnutím sa odsúvajú do úzadia. Rodinní príslušníci nemajú čas ani energiu dostatočne sa venovať ďalším členom rodiny, a už vôbec nie sebe. Dôsledkom býva únava a chýbajúci priestor na vlastné potreby. Jedným z cieľov osobnej asistencie je aj odľahčenie rodiny, ktorej členovia poskytujú nepretržitú pomoc svojim príbuzným. Rodinným príslušníkom sa preto neodporúča robiť osobných asistentov svojim blízkym vo veľkom rozsahu. Vhodnejšie je motivovať príbuzných s postihnutím na menšiu závislosť od rodiny a podporovať ich rozhodnutie spolupracovať s inými asistentmi.
Inštitucionálna starostlivosť je poskytovaná v rôznych zariadeniach sociálnych služieb, ako sú:
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre opatrovateľov: Výber klienta
Tieto zariadenia zamestnávajú odborných pracovníkov, špeciálnych pedagógov, asistentov a sociálnych pracovníkov, ktorí sú zodpovední za zabezpečovanie kvalitného života ľudí s mentálnym hendikepom rôzneho stupňa.
Mnohí ľudia si osobnú asistenciu mýlia s opatrovaním a osobných asistentov a asistentky nesprávne pokladajú za opatrovateľov a opatrovateľky. Cieľom opatrovania je poskytovať každodennú fyzickú pomoc človeku so zdravotným postihnutím. Osobná asistencia slúži aj na aktivizáciu osoby s postihnutím a odbremenenie jej rodiny.
Hlavný rozdiel tvorí motivácia, s ktorou sa užívatelia rozhodujú, po akej pomoci siahnu. Človek, ktorý využíva opatrovateľskú pomoc, má za cieľ zabezpečiť svoje základné životné potreby (mobilitu, prijímanie potravy, hygienu). Spravidla necíti potrebu aktívneho nastavenia v rozhodovaní o iných svojich potrebách. Naproti tomu užívateľ asistencie má okrem základných potrieb aj tie, ktoré súvisia s jeho realizáciou. Pomoc asistentov mu umožňuje vzdelávať sa, pracovať, založiť si rodinu, pôsobiť v komunite alebo inak sa realizovať.
Pri opatrovaní starostlivosť väčšinou poskytuje člen rodiny alebo profesionálna opatrovateľská služba, ktorú zabezpečuje mesto, samosprávny kraj alebo súkromný poskytovateľ. Opatrovaní obvykle nemajú možnosť ovplyvniť, od koho pomoc prijmú. V rámci asistencie poskytujú pomoc asistenti, ktorých si zabezpečujú sami užívatelia.
Ak je opatrovateľom rodinný príslušník, človek so zdravotným postihnutím sa môže spoľahnúť na istotu a nepretržitosť pomoci. Opatrovanie nie je náročné na administratívu a opatrovatelia majú stabilný príjem.
Prečítajte si tiež: Opatrovateľ/ka: Kompletný prehľad
Záujemca o vykonávanie opatrovateľskej služby v domácnosti klienta a v zariadení sociálnych služieb (zariadenie podporovaného bývania, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie) musí mať dosiahnuté stredné odborné vzdelanie v študijnom odbore so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, prípadne má povinnosť absolvovať akreditovaný opatrovateľský kurz v dĺžke najmenej 220 hodín. Človek, ktorý je opatrovateľom svojho rodinného príslušníka, nepotrebuje formálne vzdelanie.
Spoločnosť sa často nazdáva, že ľudia s postihnutím by sa mali snažiť všetko robiť sami alebo s pomocou rodiny a asistencia má byť až posledným riešením, pre ktoré sa rozhodnú. Ak totiž potrebujú asistentov, považuje sa to za uznanie vlastného zlyhania alebo zlyhania okolia. Tento pohľad na asistenciu je zjednodušený a zúžený. Človeku s telesným postihnutím môžu niektoré činnosti trvať niekoľkonásobne dlhšie ako ľuďom bez postihnutia. Ak by sa napríklad sám obliekal, zabralo by mu to aj niekoľko hodín.
Vzdelávanie je kľúčové pre rozvoj dieťaťa s telesným postihnutím a jeho integráciu do spoločnosti.
Je dôležité, aby vzdelávanie bolo zamerané na rozvoj schopností a zručností dieťaťa, ktoré mu umožnia čo najsamostatnejší život.
Integrácia detí s telesným postihnutím do spoločnosti je dôležitá pre ich psychický a sociálny rozvoj.
Až v posledných 10-20 rokov stretávame ľudí s mentálnym postihnutím aj v bežnom živote. Priznajme si, že ak stretneme takéhoto človeka, alebo skupinu ľudí, odvraciame zrak a cítime sa nepríjemne. Ale ak vidíme človeka s telesným hendikepom, máme tendencie mu pomôcť. V zahraničí sa nikto nepohoršuje nad zvláštnym správaním ľudí s intelektovou nedostatočnosťou. Výchovou sú práve k týmto ľuďom zhovievavejší, považujú za svoju povinnosť pomôcť im v situácii, ktorú sami nezvládajú.
Deti s telesným postihnutím majú rovnaké práva ako všetky ostatné deti. Medzi tieto práva patrí:
Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím.
Starostlivosť o dieťa s telesným postihnutím je náročná a vyžaduje si podporu. Rodiny môžu získať pomoc od:
Rodičom dieťaťa s mentálnym postihnutím by mal sociálny systém pomáhať už od narodenia dieťaťa. Dôležité je včasné poskytovanie sociálneho poradenstva, ktorého základným cieľom je umožniť rodine lepšiu orientáciu vo svojej zložitej situácii. V prvom rade sa sociálny pracovník zameriava na zistenie nepriaznivej situácie v rodine dieťaťa so znevýhodnením a na poskytnutie potrebných informácií o rôznych možnostiach ako ich situáciu riešiť. Pomáha rodine zvládať neprimerané reakcie okolia, s ktorými sa môžu stretnúť, pripravuje ich na predsudky a buduje v nich pozitívne sebahodnotenie.
tags: #opatrovanie #detí #s #telesným #postihnutím