Aktivity pre telesne postihnutých: Cesta k integrácii a kvalitnejšiemu životu

Šport a pohybová aktivita majú nezastupiteľné miesto v živote každého človeka, a to platí obzvlášť pre osoby s telesným postihnutím. Okrem fyzických benefitov, ako je zlepšenie kondície a motorických zručností, šport prináša aj neoceniteľné psychosociálne výhody, podporuje sebaúctu, integráciu do spoločnosti a celkovú kvalitu života. Ak sa telesne postihnutý človek rozhodne venovať športu, nemá to vôbec jednoduché, keďže jeho pohybový hendikep zohráva pri výbere rozhodujúcu úlohu. Čím väčšie postihnutie, tým menej možností má. Tento článok sa zameriava na význam športových aktivít pre osoby s telesným postihnutím, s dôrazom na paralympijské hnutie, históriu športu zdravotne znevýhodnených na Slovensku a možnosti sociálnej rehabilitácie prostredníctvom športu.

Boccia: Šport pre široké spektrum telesne postihnutých

Jednou z možností pre telesne postihnutých je boccia, paraolympijský šport určený pre najširšie spektrum telesne postihnutých. Boccia je šport podobný hre pétanque alebo curling, a je vhodná aj pre tých, ktorí dokážu len "milimetrovo" pohnúť hlavou alebo prstami.

Boccii sa už niekoľko rokov venujú aj v občianskom združení ZOM Prešov, ktoré sa zapája aj do slovenskej boccia ligy. Donedávna sa všetky kolá odohrávali iba v rámci západného alebo stredného Slovenska. Vďaka podpore U. S. Steel Košice a Karpatskou nadáciou sa situácia zmenila, a 24. apríla sa v Prešove premiérovo hostili hráči boccie v rámci tretieho ligového kola jednotlivcov kategórie BC3, čo je stupeň telesného postihnutia. Hráčom sú k dispozícii asistenti, ktorí na základe ich pokynov nastavujú špeciálne rampy, do ktorých umiestňujú loptičky. Podujatie sa odohrávalo v priestoroch telocvične ZŠ Mukačevská v Prešove.

Podľa R. Sabatulu je cieľom vybrať hráčov, na základe ktorého budú najlepší reprezentovať našu krajinu na najbližších paraolympijských hrách v Rio de Janeiro v roku 2016. Občianske združenie ZOM Prešov z grantu pokrylo aj niekoľko ďalších športovo-spoločenských akcií. V máji napríklad zorganizovali vydarené podujatie Boccia Duel Max. V prešovskom zábavno-obchodnom centre zápolili v boccii ZOM Prešov a OZ Barlička, ktoré tiež pomáha telesne hendikepovaným ľuďom. Ďalšou veľkou akciou organizovanou OZ ZOM Prešov bol Boccia Day v obci Podlipníky, spojený s benefičným festivalom Koliesko 2014. U. S. Steel Košice je firma, ktorá sa veľmi zaujíma o to, čo sa deje v jej okolí a podporuje potreby ľudí s ťažkým telesným postihnutím. Prešov si túto podporu veľmi cenia.

Začiatky paralympijského športu

História paralympijského športu sa začala písať v Anglicku na konci druhej svetovej vojny. V roku 1944 britská vláda vytvorila liečebno-rehabilitačné centrum pre vojenských veteránov, ktoré bolo zamerané na vozičkárov s poranením chrbtice a miechy. Vedením centra, umiestneného v nemocnici v Stoke - Mandeville, bol poverený Ludwig Guttmann (1899 -1980), nemecký neurochirurg židovského pôvodu, ktorý po emigrácii od roku 1939 žil a pracoval v Oxforde. Dr. Guttmann bol presvedčený, že práve rehabilitačný šport predstavuje najrýchlejšiu možnosť pomoci pre ľudí s týmito poškodeniami pri ich návrate do bežného života.

Prečítajte si tiež: Poradenstvo a rehabilitácia pre ľudí s telesným postihnutím

Dňa 29. júla 1948, v deň slávnostného otvorenia XIV. OH v Londýne, 16 pacienti z viacerých rehabilitačných stredísk súťažili v areáli lukostreleckého centra na I. stoke-mandevillských hrách. V ich ďalšej edícii o dva roky neskôr už štartovalo 60 pretekárov zo 14 družstiev. O ďalšie dva roky už súťaže vďaka účasti pretekárov z Holandska získali punc medzinárodných. Dr. Guttmann napokon úspešne presadil svoju víziu a v roku 1960 sa uskutočnili v Ríme I. paralympijské hry. O rok neskôr stál pri založení Britskej asociácie telesne postihnutých športovcov.

V roku 1964 bola založená Medzinárodná organizácia telesne postihnutých športovcov (ISOD), od roku 1982 pôsobil Medzinárodný koordinačný výbor pre postihnutých športovcov vo svete (ICC) ako koordinačný športový orgán pre všetky druhy postihnutia. Medzinárodný paralympijský výbor (IPC), riadiaci orgán paralympijského hnutia, bol ako medzinárodná nezisková organizácia založený 22. júla 1989 v nemeckom Düsseldorfe.

Paralympijský šport na Slovensku

Za míľnik paralympijského športu na Slovensku sa považuje rok 1993, keď rozdelením ČSFR vznikla samostatná Slovenská republika a následne aj samostatné športové federácie. V septembri 1993 bolo Slovensko prijaté za riadneho člena Medzinárodného paralympijského výboru (IPC). SLOVENSKÝ PARALYMPIJSKÝ VÝBOR vznikol v januári 1995 z iniciatívy štyroch zväzov zastupujúcich telesne, zrakovo, mentálne a sluchovo postihnutých športovcov a do IPC bol prijatý 3. júna 1995.

Na Slovensku sa športovci so zdravotným znevýhodnením rôzneho druhu venujú z letných paralympijských športov paraatletike, boccii, paracyklistike, paralukostreľbe, paradrezúre, paraplávaniu, parastolnému tenisu, parastreľbe, paravolejbalu, goalballu, tenisu na vozíku, paraveslovaniu, paratriatlonu, parataekwondo a paratlaku na lavičke. Počas 25 rokov sa slovenskí paralympionici zúčastnili na 13 PH a ZPH, na ktorých vybojovali úctyhodných 114 medailí, z toho 34 zlatých! Ďalšie stovky vzácnych kovov by sa dali napočítať zo svetových a európskych šampionátov a iných významných podujatí.

História športu telesne postihnutých na Slovensku

V roku 1961 bola rozhodnutím ÚV ČSTV založená komisia pre telesne postihnutých športovcov. Jej úlohou bolo zakladať oddiely telesne postihnutých pri telovýchovných jednotách a organizovať ich činnosť. U nás sa ľudia dali do pohybu až o osem rokov neskôr. Dňa 28. februára 1969 sa na Základnej de­väťročnej škole pre slabozraké deti na Svrčej ulici v bratislavskej Karlo­vej Vsi stretlo pár nadšencov na za­kladajúcej schôdzi klubu telesne postihnutých športovcov. Ako spo­mína jedna zo zakladateliek Anna Maršíková (ďalšími boli Adamová, Roštek, Pavlík, Šedík, Uhrínová, Gálová, Novotný, Nahajová), v tom čase boli vlastne ešte iba deťmi tesne po skončení základnej školy. „Boli sme odchovancami Ústavu pre telesne chybných na Patrónke, kde v nás vypestovali veľmi dobrý vzťah k športu.

Prečítajte si tiež: Právny rámec sociálnej starostlivosti

Členovia novovznikajúceho klubu však potrebovali pre svoje aktivity priestor. A našli ho práve v škole pre slabozraké deti v Karlovej Vsi. Stretávali sa dvakrát týždenne v miestnej telocvični, ktorú im prenajali bezplatne, výstroj nakúpili vďaka pomoci Zväzu invalidov. Ako prvý sa ujal volejbal, ktorý sa učili úplne od začiatku - od pravidiel cez tréningovú metodiku až po samotnú zápasovú prax. Popri volejbale sa začali venovať aj ďalším pohybovým aktivitám. „Šport nám pomáhal prekonávať naše hendikepy,“ spomína A. Keďže v tom čase nemohol klub existovať samostatne, vstúpili do štruktúr TJ Vinohrady BSP Bratislava. Táto telovýchovná jednota im síce vopred stanovila podmienku, že im nebude poskytovať žiadne peniaze ani iné výhody, ale aspoň im pomohla naplniť podmienku začlenenia do systému socialistickej telovýchovy. Oficiálny názov znel Prvá telovýchovná jednota telesne postihnutých športovcov.

Už dva mesiace po vzniku klubu sa zúčastnili na Celoštátnom prebore vo volejbale telesne postihnutých v Prahe a na III. majstrovstvách republiky v stolnom tenise v Hradci Králové. V septembri nasledoval štart v Ostrave na IV. majstrovstvách ČSSR v ľahkej atletike a v októbri v Pardubiciach na celoštátnych pretekoch v plávaní. V roku 1970 klub vystupoval už pod názvom TJ Mladosť a mal už dva oddiely. Prvý trénoval na Mokrohájskej, druhý mal stredisko na Družicovej ulici. V roku 1971 sa 27 športovcov dostalo pod krídla horolezeckého oddielu TJ IAMES Bratislava a vydržali tam takmer 26 rokov. Dobré časy nastali najmä pre volejbalistov, ale venovali sa naďalej aj stolnému tenisu, plávaniu a atletike. Na športoviskách sa objavili aj prví vozičkári, čo bolo dovtedy ťažko predstaviteľné. V tom istom roku sa 27. Po súťažiach s českými športovcami v rámci vtedajšej ČSSR nadviazali medzitým v klube aj medzinárodné kontakty.

Zavítali napríklad na medzinárodné športové hry do maďarského Gödölö či švédskeho Štokholmu (Solna Spelen). Trojstretnutie miest Bratislava - Štokholm - Budapešť zasa organizovala v auguste 1972 slovenská metropola. V auguste 1973 videla Bratislava aj I. celoslovenské hry paraplegikov. V júni 1974 už organizovali v Bratislave po prvýkrát majstrovstvá ČSSR paraplegikov. V Ústave sociálnej starostlivosti na Mokrohájskej ulici súťažilo 45 športovcov v hode oštepom na cieľ, trojboji (vrh guľou, hod diskom, hod oštepom), jazde na vozíku, slalome na vozíku, stolnom tenise, plávaní a vzpieraní. Bronzovou medailovou v hode oštepom tu bodoval Štefan Bogdan, ktorý o 18 rokov neskôr vybojoval na PH v Barcelone bronz! Klub mal členov nielen z Bratislavy, ale z celého Slovenska.

Rozvoj športu vozičkárov na Slovensku je spojený aj s menom MUDr. Danice Studenej, ktorá sa myšlienkou organizácie ich športových podujatí začala vážne zaoberať v polovici 80. rokov minulého storočia potom, ako nastúpila na miesto primárky rehabilitačného oddelenia na poliklinike v Petržalke. „K tejto aktivite ma inšpirovali najmä návštevy športových stretnutí vozičkárov v pražskej obore Hvězda. Postupne sa jej, najmä vďaka ústretovému postoju a pomoci vtedajšieho sekretára Slovenského zväzu telesne postihnutých Milana Ručkaya, podarilo zorganizovať prvé celoslovenské športové stretnutie vozičkárov v petržalskom sade Janka Kráľa v máji 1988.

V rokoch 1988 a 1989 sa súťažilo v štyroch disciplínach - 4 000 m paraplegici (prvým víťazom bol Ján Mihál), 4 000 m paraplegičky (víťazka v oboch ročníkoch Zita Žiaková), 2 000 m kvadruplegici a spoločný slalom, ktorého prvý ročník tiež vyhrala Zita Žiaková. V roku 1990 pribudli preteky v behu zdravých na 2 000 m (všetky kategórie dokopy) a 10 000 m na formulkách pre výkonných vozičkárov. Neskôr pridali ešte integrovaný beh na 10 000 m pre zdravotne postihnutých aj nepostihnutých, ktorý vyhral v roku 1995 Anton Sluka (o rok neskôr v Atlante získal zlato v maratóne). Počas ďalších rokov sa v klasických pretekoch na 4 000 m zaskvela okrem Z. V roku 1993 sa na tenisových dvorcoch Slovana Bratislava uskutočnil prvý medzinárodný turnaj v tenise vozičkárov na Slovensku. O dva roky neskôr bol v priestoroch telocvične vtedajšieho Ústavu pre telesne postihnuté deti a mládež na Mokrohájskej ulici uvedený ďalší vozičkársky šport - boccia. V roku 1996 sa už uskutočnil napriek - problémom s loptičkami - aj prvý medzinárodný turnaj v tomto športe na území Slovenska.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o telesne postihnutých

V pionierskych rokoch zimných paralympijských športov na území Slovenska rezonujú dve mená. Prvým bol zrakovo postihnutý Jo­zef Búroš, ktorý sa zúčastnil v roku 1976 na prvých zimných paralympij­ských hrách, kde štartoval v behu na 10 a 15 km. Druhým je Handlov­čan Peter Matiaško, ktorý po úraze v bani prišiel vo februári 1979 o časť pravej nohy od kolena. Pred úrazom bol trénerom mládeže v stredisku na Remate, po úraze začal už v decembri lyžovať na protéze. V roku 1981 vycestoval na majstrov­stvá ČSSR do Tanvaldu, kde videl prvýkrát lyžovanie na jednej nohe a po návrate domov sa s pomocou stabilizátora vydal tiež touto cestou. Podarilo sa mu vybojovať miestenku na II. majstrovstvá sveta v lyžovaní postihnutých v roku 1982 vo švajčiarskom Les Moses. Spolu s ním tu štartoval aj spomínaný Jozef Búroš. V roku 1984 už bol Peter Matiaško jediným slovenským zástupcom na ZPH v Innsbrucku. O štyri roky neskôr, opäť v rakúskom Innsbrucku, sa k nemu pridali Karol Mihok a Róbert Ďurčan.

Hra ako nástroj rozvoja a terapie

Hry uplatňujú zručnosť, návyky a osobnostné črty. Človek sa hrou zaoberá po celý život, je to forma činnosti, ktorá sa líši od práce aj od učenia, no má špecifické postavenie. Dieťa sa cez hru vyrovnáva s okolitou realitou, rozvíja svoje schopnosti práve takým spôsobom, ktorý je mu prirodzený, príjemný a zároveň primeraný.

Pozitíva hry:

1. Chápanie vecí cez hru
2. Hra znamená veci zažiť (stotožňovanie sa s tým, čo robí)
3. Hranie v kolektíve rozvíja osobnosť
4. Nerušná hra uspokojuje a spôsobuje radosť (považované za efektívny spôsob spoznávania sociálnych zručností)

Poznáme veľké množstvo hier, musíme ich rozdeliť do určitých kategórií, každá hra má iný cieľ. Vlastná aktivita detí sa prejavuje v hrách, tak že dieťa zavádza do hry vlastné, novšie varianty. Dieťa si uplatní vlastnú fantáziu. Tvorivosť v hre a hra v tvorivosti. V tvorivej činnosti by nemala chýbať spontánnosť. Pri hre má byť pocit voľnosti, potešenia, nezávislosti, slobody bez ktorej by hra nebola možná. Pri spontánnej hre sa uplatňujú tak vonkajšie potreby, ako aj vnútorné potreby. Pri hre by mal byť uvoľnený pocit, tvorivá činnosť by mala byť tvorivo uspokojená. Hra citovo napĺňa a obohacuje. Pri hre sa prejavuje nadšenie a entuziazmus. Hra znižuje napätie. V tvorivej hre sa vyjadrujú zážitky zo života, u starších detí dej dokážu rozvíjať a v tom im pomáha fantázia.

Hry tvorivé môžu byť:

1. Hry predmetové - dieťa manipuluje s predmetom
2. Hry úlohové, námetové - dieťa berie na seba známu sociálnu rolu, napodobňuje činnosť dospelého
3. Dramatizačné hry - dieťa vo svojej predstave vytvára rôzne postavy a deje

Isté je, že deti pri napodobňovaní dospelých si nájdu priestor pre individuálny prejav vlastnej tvorivosti. Postihnuté deti sa tiež radi hrajú ako každé zdravé dieťa, ale musíme brať do úvahy ich postihnutie aby sa nezhoršil ich zdravotný stav. U mentálne postihnutých detí musíme brať ohľad na ich mentálny vek. Dôležité je do hry zapojiť celý kolektív detí, nie stále tých istých, musíme docieliť aby sme deti zaujali a aby sa deti nezačali nudiť, pretože potom nastáva nepozornosť a vyrušovanie, rozptyľovanie ostatných žiakov. Hra by nemala trvať dlho, jedna hra maximálne 20 minút.

Slovenský zväz zdravotne postihnutých (SZZP)

Slovenský zväz zdravotne postihnutých - SZZP vznikol 5. mája 1990 ustanovujúcim zjazdom SZZP v Martine. Od svojho vzniku svoje aktivity a služby pre zdravotne postihnutých občanov neustále rozširuje. SZZP je dobrovoľným občianskym združením zdravotne postihnutých občanov, ako aj ďalších občanov Slovenskej republiky, združujúcich sa na princípoch demokracie, humanity, slobody náboženského a politického presvedčenia, vzájomného porozumenia a spolupráce. SZZP je nepolitickou organizáciou. Vo svojej činnosti sa riadi princípmi humanity a charity.

Spolupracuje s občianskymi združeniami, s orgánmi štátnej a verejnej správy, so zastupiteľskými zbormi, masmédiami, právnickými a fyzickými osobami pri presadzovaní oprávnených požiadaviek zdravotne postihnutých občanov najmä v oblasti sociálnej pomoci, zdravotníctva a spoločenskej i pracovnej integrácie. Vykonáva sociálnu prevenciu, poskytuje sociálne poradenstvo a sociálne služby. Ďalej vykonáva programy zamerané na vyhľadávaciu, nápravnú, sociálno - rehabilitačnú, rekondično - integračnú činnosť a vzdelávaciu činnosť. Neoddeliteľnou súčasťou je aj terénno-sociálna práca, práca s rodinou a spolupráca s ďalšími zainteresovanými subjektami. Zameriava sa na vytváranie vhodných pracovných, spoločenských a kultúrnych podmienok života zdravotne postihnutých občanov. Spolupracuje s medzinárodnými a partnerskými organizáciami v zahraničí.

Integrácia a prekonávanie bariér

Začleňovanie sociálnych skupín výrazne ovplyvňujú stereotypy spoločnosti. Prvá činnosť v oblasti integrácie postihnutých sa datuje od vzniku organizácie. V rámci spolupráce so Zväzom telesne postihnutej mládeže sme realizovali množstvo podujatí s účasťou zdravotne postihnutých a sociálne znevýhodnených mladých ľudí. Hlavne v období po roku 1989, keď sa začali v spoločnosti verejne objavovať prví telesne postihnutí, bolo potrebné „prelamovať “ psychické bariéry a predsudky voči tejto skupine ľudí. Máme vytvorený priestor na to, aby čelnom našej organizácie mohol byť aj zdravotne postihnutý jedinec. Občas sa vyskytne problém u nových členov, ako pristupovať k takémuto jedincovi, ale práve príklad starších členov a vedúceho ZK navedie mladých ľudí k tomu, že zdravotne postihnutý nepotrebuje ľútosť, ale pomoc v prekonávaní prekážok, kde si skutočne nedokáže pomôcť sám. Ale nechce byť na príťaž, má záujem byť rovnako nezávislý ako každý iný jedinec. Preto sme učili zdravých mladých ľudí, aby k postihnutým pristupovali ako k hocijakému inému zdravému kamarátovi. Môže až tragikomicky vyzerať napríklad výzva „Pobehnime, aby sme ich dobehli!“ zdravého mladého človeka k vozičkárovi.

Sociálne a geograficky znevýhodnená mládež býva často vyčleňovaná. V rámci našej činnosti máme ZK (Prešov, Košice, Jahodná, Rohov, Šoporňa, Sobrance, Bežovce-Aktív…), ktoré špecializovane pracujú s postihnutou mládežou, alebo zapájajú zdravotne postihnutých do činnosti so zdravou mládežou. Pravidelnú činnosť dopĺňa množstvo integračných pobytov, ktoré napomáhajú začleňovanie zdravotne postihnutých do bežnej populácie. Z najzaujímavejších spomenieme integračný splav rieky Orava a M. Zaujímavou charitatívnou činnosťou sa môže pochváliť OKC Bežovce-Aktív, ktorý okrem priamej činnosti s postihnutou mládežou sa rozhodol pomôcť pri zaobstaraní kompenzačných pomôcok (mechanické vozíky, dekubitné podložky, chodítka, barličky…). Opäť ich však prijímatelia nedostávajú zadarmo. Podmienkou je dobrovoľnícka činnosť ich samotných alebo priateľov z ich okolia. Darí sa nám týmto spôsobom aktivizovať mnohých mladých zdravotne postihnutých, ktorí si mysleli, že sú iba na ťarchu, ale teraz vedia dokázať, že môžu byť komunite prospešní. Pôvodne regionálna aktivita sa pre veľký záujem rozšírila na celé Slovensko a jej propagácii napomáhajú aj ostatné ZK IMA.

Niekoľko ZK pracuje s mentálne postihnutou mládežou (Sobrance, Jahodná, Šoporňa, Rohov…). Bez našich dobrovoľníkov by ich činnosť nemohla byť realizovaná. Získavame ich hlavne z radov hlboko sociálne cítiacich členov. V rámci pravidelnej činnosti sa snažíme napomáhať rozvoju zručností a nácviku samoobslužných činností tejto sociálnej skupiny, ktoré by napomáhalo aspoň čiastočnej samostatnosti a integrácii medzi zdravú populáciu. Z najzaujímavejších podujatí realizovaných môžeme spomenúť umelecko - divadelnú súťaž pre viac ako 200 mentálne postihnutých, kurz prvej pomoci, pobytové podujatia vo V. Tatrách, edukačný výlet do Čachtíc… V Bežovciach, R. Sobote, Vranove, Sobranciach, H. Tesároch… aktívne pracujú dobrovoľníci aj s rómskou populáciou.

Všetkým kategóriám znevýhodnených mladých ľudí umožňujeme zapojiť sa do dobrovoľníckej činnosti. Pomáha im to uvedomiť si, že aj napriek svojmu znevýhodneniu môžu byť užitoční pre spoločnosť. Od vzniku našej organizácie máme snahu zapájať do aktivít ľudí z geograficky, sociálne či zdravotne znevýhodneného prostredia. Chceme, aby sa samostatne a nenútene zaradili do kolektívu, a snažíme sa ich z neho nevyčleňovať. Priamo ich zapájame do projektov, podujatí. Poskytujeme im potrebnú prípravu, podporu a pomoc. Motivujeme mladých ľudí na realizáciu projektov, nabádame ich, aby vyjadrili svoj názor, a patrične ich za to pochválime. Tým, že organizácia poskytuje možnosť bezplatne sa zúčastňovať pravidelných stretnutí a niektorých podujatí, môžu sa do aktivít zapájať aj členovia zo sociálne nezvýhodneného prostredia, a je to aj jediná možnosť , kde sa tieto deti môžu realizovať. Zároveň tu máme možnosť pôsobiť aj na ich rodičov a t iež ich zapájať do činnosti.

Sociálna rehabilitácia prostredníctvom športu

Sociálna rehabilitácia je dôležitá pre osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože im pomáha aktivizovať vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov postihnutia. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň samostatnosti a nezávislosti, čo umožňuje ľahšiu integráciu do spoločnosti. Šport je vynikajúcou príležitosťou pre sociálnu rehabilitáciu, pretože pomáha telesne postihnutým získavať kondíciu, posilňovať svalstvo, získavať informácie a psychicky pookriať. Spoločné stretnutia na sociálno-rehabilitačných pobytoch a kurzoch pomáhajú nadväzovať kontakty, obohacujú človeka, rozširujú jeho obzory a vyvádzajú ho z pasivity.

Komplexná rehabilitácia je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého cieľom je minimalizovať dôsledky zdravotného postihnutia.

• Liečebnú rehabilitáciu: Obnova alebo náhrada porušenej funkcie.
• Sociálnu rehabilitáciu: Nácvik zručností pre dosiahnutie samostatnosti a sebestačnosti.
• Pedagogickú rehabilitáciu: Rozvoj osobnosti a podpora vzdelávania.
• Pracovnú rehabilitáciu: Nácvik pracovných návykov a zručností pre získanie vhodného zamestnania.

Úloha športu v živote telesne postihnutých

Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí, najmä v živote človeka telesne postihnutého. Športová činnosť zvyšuje istotu ľudí, ich sebadôveru, upevňuje zdravie a udržuje dobrý psychický stav.

Integrácia postihnutých osôb a osôb bez postihnutia je základom pre rozvoj inkluzívnej spoločnosti. Integrácia je založená na rešpektovaní ľudských hodnôt a hľadaní ich realizácie cez rôzne formy s akceptovaním hodnôt ľudského bytia. Organizácia Spojených národov (OSN) vo svojich pravidlách z roku 1993 v pravidle 6 - Vzdelávanie deklaruje, že štáty budú akceptovať princípy inkluzívneho vzdelávania pre všetky deti a mládež. Pre úspešnú integráciu je dôležitý pozitívny postoj učiteľov, administrácie a celej spoločnosti k zdravotne oslabeným žiakom. Je potrebné sprístupniť športoviská a odbúrať architektonické bariéry.

Formy integrácie v telesnej výchove

Využívajú sa rôzne formy integrácie v telesnej výchove, ako napríklad:

• Homogénne dvojice: Dvojica zdravých žiakov alebo dvojica zdravotne oslabených žiakov.
• Zmiešané páry: Pár zdravého a zdravotne oslabeného žiaka.
• Skupinové aktivity: Aktivity, ktoré sú prispôsobené pre všetkých žiakov bez ohľadu na ich zdravotné znevýhodnenie.
• Stanovištia: Žiaci postupne prechádzajú cez jednotlivé stanovištia a plnia na nich zadané úlohy.

Zdravotná telesná výchova plní nielen zdravotné úlohy vo vzťahu k zdravotnému stavu a vyskytujúcim sa poruchám zdravia, ale aj preventívne, výchovné, vzdelávacie, sociálne a psychologické.

tags: #aktivity #pre #telesne #postihnutých